Každý región (aj na Slovensku) prežíval v minulosti vianočné sviatky a tradície trochu inak. Niektoré zvyky boli rovnaké alebo podobné, iné sa zásadne líšili. Prečítajte si riadky o Vianociach v Púchove tak, ako ich pred cca 85 rokmi zapísal púchovský kronikár Alojz Halás.
„NA VIANOCE: Pred vianocami posiela organista (od r. 1928 už len r. kat. organista) veriacim doma pečené oplatky: vodové, mastné, cukrové, trubelky, „duplované“ (skladané s orechami) a pre lichvu zelinkové. Roznášajú to chudobní chlapci, obyčajne miništranti, na tanieri vloženého do obrúsku. V každom dome „vinšujú“: „Náš pán organista sa vďačia týmto vianočným dárkom a prajú, by anjel pokoja vylial hojnú milosť na vzácny príbytok tento.“ Za oplatky dostane organista na tanier peniaze a chlapec „od cesty“. Vo filiálkach dostával organista kedysi zbožie, vajcia a ovocie.
Pred Štedrou večerou gazda najprv vykropil maštal svätenou vodou, lichve dal zelinkovu oplatku a až potom sa išlo večerať. Pred večerou najprv sa všetci spoločne za vedenia hlavy rodiny pomodlili, potom hlava rodiny spravila každému členovi rodiny mädom kríž na čelo a začalo sa večerať. Večera pozostávala: oplatky s mädom, hrachová polievka, kapustnica s húbami a suchými slivkami, Ježišková (krupičná) kaša s mädom, pupáky (cescenice) s makom, koláče, ovocie, orechy, hriate, dnes bývajú aj ryby. Počas večere horia na stole sviečky. Dárkov bývalo kedysi málo, len vianočný stromček. Zvyky: Na koho sa knot sviečky obráti , ten do roka zomrie; – prvý zlý orech značil chorobu, – prekrojiť jabĺčko s jadierkom bolo nešťastie. Po večeri dievky liali olovo. Podla toho čo sa ktorej ulialo, za takého sa do roka vydá: keď sa uliala podoba kladiva, vydá sa za kováča, keď podoba šable, vydá sa za vojaka a pod. O polnoci chodily dievky na krížne cesty, z ktorej strany zaštekal pes, z tej strany príde ženich. Kto chcel vidieť všetky bosorky z obce, robil od Lucie do utierne stolček, ktorý doniesol na utiereň za oltár a počas utierne sadol si naň. Tak uvidel všetky bosorky, ktoré boly v kostole a hrozily sa mu. Aby mu nič nespravily, musel nepozorovane odísť z kostola a stolček stále na zadku držať. Na štedrý večer chodí mládež spievať pod okná pastierske piesne o narodení Krista Pána. Keď hneď nenosili hriate, lebo koláče, kričali: „Dajce, dajce, oziabe nás!“ Na Božie narodenie nechodí sa na návštevy, ani do krčmy. Koľada u rím. kat. od prvej svetovej vojny nebýva.
VEČER PRED SV. ŠTEFANOM: chodili mládenci na „brodky“. Prišli do domu, kde boly dievčatá, doniesli liehu, cukru, domáci uvarili hriate a pridali udené rebrá, klobásku a tak sa spolu bavili. Zatiaľ vonku iní mládenci pobrali hospodárske náradie: vozy, táčky, kolesá, brány a pod. a vyložili to na strechu maštale, lebo drevárne, na plot a pod. Na koho sa hnevali, tým väčšiu protiveň mu spravili. Podobne zamieňali firemné tabule: obuvníkovu tabulku zavesili lekárovi a pod. Ráno boly z toho veľké žarty, plno smiechu, každý hľadal svoje veci. Trestu za to nebolo. Niekedy od huncútstva narobili aj veľké škody. Dnes tento zvyk tratí na svojej príťažlivosti. Do nedávna odbavovaly sa tu tri štedré večere: pred Vianocami, Novým rokom a Troma kráľmi. Oplatky museli byť na každej, mäso len na posledných dvoch.“
Pripravil: P. Makyna
Related Images:
