Týmto príspevkom zakončujeme seriál o výstavbe Priehrady mládeže (ďalej len PM) v rokoch 1949-1958, počas ktorého ste sa mohli dozvedieť viac napríklad o plánovaní vodného diela, o objave minerálneho prameňa, vzniku Kúpeľov Nimnica, preložení železničnej trate, technických riešeniach výstavby, o ľuďoch na stavbe, či zániku obce Okrut. Posledný zo série článkov venujeme postupnému ukončovaniu výstavby Nosickej priehrady.
Keď stúpala hladina
Ako boli jednotlivé časti vodného diela v Nosiciach dokončované, tak sa na priehrade stretávali posudzovacie komisie, zložené z odborníkov a úradníkov z celej ČSR. Postupné vzdúvanie hladiny vody v nádrži PM sa začalo 1. decembra 1956, o dva dni neskôr už hladina dosahovala úroveň kóty 268,2 m. n. m., až postupne stúpala na 271,00 m. n. m. dňa 20. decembra 1956. Maximálne vzdutie hladiny vody v nádrži bolo naplánované na úroveň 280,00 m. n. m. na 1. septembra 1957, no táto úroveň bola dosiahnutá až 4. mája 1958. Pred začiatkom vzdúvania vody prevzal a odobril všetky časti PM, ktoré mali byť trvale pod vodou, Ing. Smrček ako stavebný správca na stavbe. Ešte pred tým sa 27. novembra 1956 stretla na stavbe komisia, ktorá uskutočnila prehliadku prác na hydrocentrále a skonštatovala: „…že stavebné práce na hydrocentrále sú v takom stave, že po odstránení závad a nedokončených nedorobkov…je možné započať so zatopením vodou a skúšobným chodom III. agregátu v bloku č. 23.“ Preberanie ďalších dostavaných a upravených častí vodného diela sa uskutočňovalo priebežne aj po oficiálnom zahájení prevádzky v hydroelektrárni dňa 29. 1. 1958, a to až do roku 1962 – od verejného osvetlenia priehrady až po spálenisko nečistôt.
Priehrada mládeže pri posledných úpravách
Ďalšie využitie ubytovní pre brigádnikov
Pred vzdutím vody v PM bolo nutné demontovať všetky tábory a budovy, ktoré sa nachádzali pod kótou zatopenia. Išlo o drevené baraky, ale i murované stavby a ich časti z iných materiálov. Skôr, ako vydal Hydrostav n. p. 28. mája 1957 oficiálne vyhlásenie o možnosti odkúpenia materiálu z takýchto stavieb, začali na Krajský národný výbor (ďalej len KNV) v Žiline a Okresný národný výbor (ďalej len ONV) v Púchove chodiť listy so žiadosťami o pridelenie stavebného materiálu z jednotlivých budov od rôznych Jednotných roľníckych družstiev, Miestnych národných výborov, ONV, národných podnikov, hasičských zborov a súkromníkom z celého blízkeho i širokého kraja. Hydrostav teda rozhodol o podmienkach prideľovania stavebného materiálu. Určil, že materiál má byť posunutý MNV a JRD z obcí Púchovského a Považskobystrického okresu a zamestnancom. Zorganizoval búracie práce: boli určení brigádnici, ktorí mali rozobrať stavby, určil termíny demontáže a ceny materiálu. Najväčšia časť budov bola rozobraná v letných mesiacoch, keďže k 1. septembru 1957 mala byť vzdutá hladina Váhu v nádrži na maximum. Stavebný materiál mali žiadatelia využiť na vybudovanie rôznych objektov. Napr. MNV v Dolnej Breznici, Streženiciach, Lednických Rovniach a Vydrnej plánovalo vystavať novú hasičskú zbrojnicu. MNV Mojtín chcelo dostavať obecný dom, MNV Valašská Belá potrebovalo postaviť tehelňu, ONV v Bytči plánovalo tento materiál použiť na výstavbu veterinárnej ošetrovne, Okresný ústav národného zdravotníctva v Púchove chcel využiť materiál na dobudovanie vrátnice a garáží pre sanitky v tunajšej nemocnici, JRD v Modre žiadalo materiál na dobudovanie kultúrnej miestnosti, JRD Vieska potrebovalo postaviť sklad a ošipáreň – matečník a na bližšie nešpecifikované účely chcel stavebný materiál použiť aj SVITAP n. p. vo Svitavách.
Maľovanie propagandistických obrázkov na drevené „ubytovne“ brigádnikov
Varovanie pre vodou
Aby nedošlo k ohrozeniu ľudských životov a strate majetku u osôb, ktoré sa zdržujú v koryte rieky, bola vybudovaná hlásna a varovná služba na úseku od priehrady po púchovský most (5,7 km). Na oceľové stĺpiky vysoké 4 m bolo rozmiestnených na pravom brehu Váhu 17 reproduktorov vzdialených od seba cca 400 m. Okrem toho boli ešte inštalované v km 0,2 pod priehradou, v km 1,3 pri Nimnici a pri moste v Púchove elektrické sirény. V prípade nutnosti manipulácie s vypúšťacím zariadením mal byť vydaný manipulantovi v dome hatiara pokyn registračnými limnigrafmi. Malo sa jednať napríklad o situáciu v čase, kedy hladina v nádrži vystúpila na kótu 280,05. Na paneli manipulačného rozvádzača sa mali rozsvietiť príslušné polia signalizačného transparentu s označením „Maximálna hladina“. Súčasne by sa zapojila húkačka. Reproduktory varovnej služby boli zapojené na rozhlasovú ústredňu v dozorni. S ústredňou bol prepojený magnetofón s nahranými textami varovných hlásení. Pred vypúšťaním vody sa vysielal text: „Vysielame výzvu správy priehrady. Okamžite opusťte riečisko Váhu, náhle stúpne hladina v rieke.“ Po skončení prepúšťania vody sa vysiela záznam: „Správa priehrady oznamuje, že sa prestalo s vypúšťaním vody z priehrady do Váhu.“ V prípade poruchy na rozhlasovom zariadení by sa mali použiť na varovanie občanov sirény. Telefónnym zariadením je prepojená aj limnigrafická stanica v Považskej Bystrici s haťou v Dolných Kočkovciach za účelom koordinácie odtokového režimu na Váhu pod Nosicami.
Úprava koryta Váhu nad cestným mostom pri Púchove (budovy vľavo) – vzadu vpravo kanál hydroelektrárne, vľavo staré koryto rieky
Technické parametre
Po vybudovaní VD Nosice v riečnom kilometri 205 vznikla nádrž s celkovým objemom 36 miliónov m3 vody, z toho je zásobný objem 24 miliónov m3 a stály 12 miliónov m3. Dĺžka a šírka vzdutia priehrady je 12 km resp. 1 km, a maximálna zatopená plocha má 7 miliónov m2 pri maximálnej hĺbke 15 m. Plocha povodia je 7 896,6 km2 a priemerný ročný úhrn zrážok dosahuje úroveň 980 mm. Priemerný ročný prietok vody vo Váhu je 131,6 m3/s. Koruna priehrady sa nachádza na kóte 283,00 m. n. m. a jej maximálna šírka je 7,75 m. Maximálnu šírka dosahuje priehradný múr v päte – 31,9 m. Výška nad základovou škárou je 33 m a nad dnom údolia 18 m. Dĺžka priehrady v korune je 472,0 m. PM je naprojektovaná a vybudovaná tak, aby ňou mohlo pretekať 3 000 m3/s, čo je prietok asi 120-ročnej vody. Doteraz najväčší prietok dosiahla PMv roku 1958 pri objeme 2 500 m3/s, čo je prietok 100 – ročnej vody. Maximálny spád vody v hydrocentrále je 22,5 m a minimálny 11,5 m. Hltnosť jednej Kaplanovej turbíny dosahuje 130 m3/s, pričom sú tu nainštalované 3 a ich maximálny hltnosť je teda 390 m3/s. Dosiahnuteľný výkon týchto turbín je 63 MW a priemerná ročná výroba pre projektovaný stredne vodnatý tok je 165 GWh.
Montáž časti Kaplanovej turbíny vo vodnej elektrárni v Nosiciach
Odpadový kanál je dlhý 2,65 km s lichobežníkovým profilom a kapacitou 400 m3/s a ústí do Váhu pri Púchove. Koryto rieky pod priehradou je upravené v dĺžke 4,663 km obojstranne ohradzované s kapacitou 2 870 m3/s. Súčasťou PM je aj tzv. rybochod, prístavný múr a pripravený priestor pre plavebnú komoru. Rybochod mal zabezpečiť pohyb a rozmnožovanie rýb v rieke. Tento bol prevedený po kótu 271,00 m. n. m. ako komôrkový, zvyšok spádu po kótu 280,00 m. n. m. sa prekonáva hydraulickou zdvižou, zriadenou v bloku číslo 18. Komôrkový rybochod odbočoval z odpadového kanála na pravom brehu. Prístavný múr je vybudovaný na ľavom brehu Váhu v nádrži tesne nad priehradným telesom. Plavebná komora bola plánovaná medzi budovou hydroelektrárne a ľavým brehom, do ktorého je vodné dielo zaviazané.
Pavol Makyna
Predchádzajúce príspevky:
1. Plánovanie výstavby Priehrady mládeže (1945-1950)
2. Niektoré technické riešenia a výskum pri výstavbe Priehrady mládeže
3. Ľudia na stavbe Priehrady mládeže 1949 – 1959
4. Dejiny, súčasnosť a budúcnosť železnice na trati Púchov – Považská Bystrica
5. 60. výročie objavenia prameňa
6. Okrut – obec pod hladinou Váhu