Prvým príspevkom, ktorý sme publikovali na našej webovej stránke v roku 2011 vôbec, bol článok s názvom SPOMIENKA NA BARÓNA HOENNINGA. Chceli sme ním pripomenúť významnú osobnosť celoeurópskych dejín, ktorá žila a pôsobila v Púchove a okolí. Väčšina obyvateľov ani len netušila, kto barón Emil Friedrich Johaness Hoenning O´Caroll bol. Po takmer 2 a pol roku, čo sme začali vyvíjať osvetovú činnosť ako apolitická dobrovoľnícka iniciatíva PUCHOVO DEDIČSTVO v oblasti histórie a kultúry nášho regiónu, prinieslo naše úsilie prvé konkrétne „ovocie“. Obrovský prínos a význam barónovho duchovného dedičstva, ktoré nám zachoval, si uvedomilo množstvo obyvateľov regiónu. Tento rok si pripomíname okrúhle výročia začiatku a konca života tejto osobnosti (180 rokov od narodenia a 120 rokov od úmrtia), a preto sme sa rozhodli opäť pripomenúť jeho odkaz, ktorým zapísal mestečko Púchov do učebníc dejepisu nielen v celej Európe. Tentokrát sme sa zamerali na udalosti, ktoré sa spájajú s menom baróna Hoenninga v meste.
Vieme, čo nám zanechal barón Emil Friedrich Johaness Hoenning O´Caroll? Akým spôsobom nadväzujeme na jeho dielo a ako si ho pripomíname? O existencií baróna, nehovoriac už o jeho význame pre mesto a región, mnoho ľudí netuší. Sme však optimisti a myslíme si, že to je dnes už tá najmenšia skupina obyvateľov.
HROB
V roku 2011 v čase tzv. Dušičiek sme sa článkom „Spomienka na baróna Hoenninga“ snažili pripomenúť túto osobnosť púchovských dejín: Kto bol barón a ako kopal a objavoval na Púchovskej skale. Mrzelo nás, že i jeho hrob bol pomerne zanedbaný. V tom čase niekam zmizla tabuľka z hrobu, na ktorej bol uvedený rok narodenia a úmrtia slávneho baróna. Uvažovali sme nad jeho replikou. Tabuľka sa ale „objavila“ a v Púchovských novinách sme sa dočítali, že pán Peter Joachymstál a jeho manželka Elena ju sami zreštaurovali. Ku kedysi zabudnutému hrobu odvtedy opäť prichádzajú ľudia a zapaľujú sviečky.
MÚZEUM
Púchovská kultúra mala v meste ešte donedávna vlastné múzeum v budove tzv. Župného domu, ale návštevnosť tohto miesta, ako aj snaha o ďalšie zviditeľnenie kompetentných, mierne povedané, bola veľmi nízka. Po 20. rokoch sa skončila nájomná zmluva na exponáty a väčšina z nich mala putovať späť do Martina. Múzeum de-facto zaniklo. Našťastie sa zachovali aspoň fotografie z múzea a skaly Stanislavy Flimmelovej, ktorá ich zverejnila a nájdete ich na jej internetovom blogu.
PÚCHOVSKÁ SKALA
Púchovská skala, ktorá dnes už takmer neexistuje, sa stávala doslova terčom rôznych skupín ľudí, ktorí vôbec nevedia oceniť „genius loci“ a celé okolie devastovali. Sú však svetlé výnimky, vďaka ktorým azda svitá na lepšie časy aj tomuto miestu. V roku 2010 skupine mladých ľudí – miestnych „punkáčov“, vykonala brigádu v bývalom lome, ba dokonca tu postavila barónovi aj mohylník s pamätnou tabuľou, ktorý však po čase niekto opäť zničil. Obrovský turistický potenciál Púchovskej skaly pochopili aj ďalší mladí, a tak na jeseň roku 2011 násťroční chalani dobrovoľne vo svojom voľnom čase začali revitalizovať oddychovú zónu v mieste vyťaženej Púchovskej skaly. Z dobrovoľníckej skupiny medzičasom vzniklo občianske združenie s názvom Mŕtva kosť (názov obľúbenej krčmy baróna) a v roku 2012 vybudovali altánok s posedením a dokončili schodisko na vrch skaly. Na projekte sme spolupracovali i my (PUCHOVO DEDIČSTVO), a to najmä vytvorením informačnej tabule na vlastné náklady, ktorú na jar 2013 chalani umiestnili pred vstupom do bývalého lomu. V uplynulom roku vyrobil miestny rezbár Daniel Jurcaga z vlastnej iniciatívy krásny drevený smerovník, ktorý bol osadený pri vstupe do lokality, aby ukázal cestu turistom a nadšencom histórie na skalu. Na mieste nevydržal ani mesiac. Vandalmi bol vytrhnutý a vhodený do smetného koša. Napriek beznádeji po tomto čine opäť stojí na svojo mieste.
ULICE MESTA – VEREJNÝ PRIESTOR
Keď sa ešte na začiatku 90. rokov minulého storočia uvažovalo, kde zriadiť Múzeum Púchovskej kultúry, návrh padol najmä na vtedy nevyužívanú budovu starej evanjelickej fary na Moravskej ulici, ktorá je dnes najstaršou stavbou tejto historickej ulice. Dnes sa využíva na komerčné – obchodné účely. Púchovskú kultúru v tomto mieste pripomína iba fontána na Moyzesovej ulici (pešia zóna), ktorá má tvar náramku z archeologických vykopávok. V roku 2010 sa plánovala rekonštrukcia celej Štefánikovej ulice spolu s priestorom pred ZŠ Komenského, kde mal byť umiestnený obelisk – pamätník baróna Hoenninga. Dodnes žiadny pamätník baróna Hoenninga v meste Púchov nestojí. Ešte v roku 2008 sa dokončovali nové bytovky v lokalite Dvory a uvažovalo sa nad novými názvami dvoch ulíc. V Púchovských listoch sa objavila anketa o nových pomenovaniach ulíc, do ktorej sa okrem ďalších obyvateľov zapojil i jeden z nás, vtedy ešte ako študent (Pavol Makyna) s návrhmi: Ulica baróna Hoenninga, Ulica Púchovskej kultúry alebo Keltská ulica (Viac na fotografii). Názov Dvory napokon zostal nezmenený, no nápad sa zrejme ujal, keď v minulom roku (2013) bolo po barónovi Hoenningovi konečne pomenované námestie pri novom divadle.
ZÁVER
Ako si teda odpovieme na otázky, ktoré sme položili na začiatku tohto príspevku? O význame dedičstva, ktoré nám zanechal barón Emil Friedrich Johaness Hoenning O´Caroll sa netreba veľmi rozpisovať, azda len pripomenúť, že dostal Púchov nielen do učebníc dejepisu, a tým teda nepriamo spravil reklamu mestu, aké majú napr. mestečká Neanderthal alebo Hallstatt. Našťastie, vďaka dobrovoľníkom, ktorí pracujú vo svojom voľnom čase a používajú vlastné finančné prostriedky, sa na baróna a jeho slávne nálezy nezabúda ani v našom meste, hoci obrovskú neplatenú reklamu Púchova kompetentní (mierne napísané) nevyužívajú. No v roku 2014, kedy si pripomíname 180. výročie narodenia Hoenninga a 120. výročie jeho úmrtia, by mesto malo pripravovať nejaké podujatia, ktoré nezostanú ojedinelým zjavom v tejto oblasti.
PD