Aj v tomto roku 2014 si pripomenieme množstvo výročí v dejinách, ktorých účelom je spomienka napríklad na inšpirujúce osobnosti, ale i varovné udalosti. Jednou takou udalosťou je 1. svetová vojna (Veľká vojna), od jej začiatku uplynie v júli presne 100 rokov. No ako sa ukázalo o 25 rokov neskôr, nebola dostatočným varovaním a odstrašujúcim príkladom. Táto udalosť postihla aj púchovský región, hoci najbližší bojový front bol vzdialený vzdušnou čiarou cca 250 km. Jej dôsledky ohrozovali a dokonca ukončili životy obyvateľov i tu, a to nielen v priebehu oficiálneho trvania.
Po 19. storočí, kedy Púchov zasiahlo množstvo živelných pohrôm, prišlo 20., kedy sa znovuvybudované mestečko začalo aj hospodársky vzmáhať. To však ešte obyvatelia netušili, že iba na krátko. Atentát na následníka trónu Františka Ferdinanda d´Este v Sarajeve a ďalšie okolnosti sa stali zámienkou na vypuknutie konfliktu globálneho rozmeru. Z Púchova narukovalo približne 200 mužov, z Horných Kočkoviec okolo 115. Pre celé rodiny nastali ťažké časy a to z niekoľkých dôvodov. Rodiny, ktoré mali mužov na bojisku, síce dostávali príspevok od štátu, no ten postupne strácal význam, keďže nastali problémy so zásobovaním obyvateľstva. Potraviny neustále zdražovali, k tomu sa v 3. roku vojny pridalo obrovské sucho (takmer 4 mesiace nepršalo). Ceny základných potravín vystúpali do obrovských výšok, čo samozrejme chceli využiť mnohí podnikatelia a obchodníci, medzi inými i Brichtova továreň na obuv (sídlila na dnešnom Námestí slobody), ktorá dodávala obuv cisárskemu vojsku. Majitelia však začali špekulovať kvôli nedostatku kože, ktorú nahrádzali nekvalitnými surovinami a papierom, a tak boli obžalovaní a štát postupne zariadil krach celej firmy. Rozmáhali sa krádeže, žobranie, zločiny, úžera, čierny obchod. Štát k tomu rekviroval obilie, zemiaky, strukoviny, mak, slamu, zvony, organové píšťaly, medené hrnce, dobytok. Obyvatelia sa snažili vypomôcť si, ako sa len dá, a tak zbierali napríklad lesné plody.
Ukončením bojov, a teda aj vojny v roku 1918, sa trápenie asi 19 stoviek obyvateľstva v mestečku neskončilo. Monarchia sa síce rozpadala a vznikal nový štát – Československo, no bieda vyvrcholila práve v tomto období. Na konci spomínaného roku vtrhli od Lachovca do Púchova obyvatelia Marikovskej doliny a začali rabovať (podľa spomienok až 1000 ľudí). Celé mesto vyplienili, na predsudky doplatilo aj 42 židovských rodín. Dokonca zavraždili manželku obchodníka so strižným tovarom. V krčme u Nathana (roh Moyzesovej ul. a Námestia slobody) tiekol alkohol doslova potokom, utopili sa v ňom dvaja českí robotníci. Marikovčania chceli po dvoch dňoch rabovania pokračovať hore Púchovskou dolinou, zastavili sa pred Dohňanmi. Mestečko chceli vyrabovať aj obyvatelia Horných Kočkoviec, tých sa ale podarilo na moste zahnať späť, pričom jedného údajne zranili na nohe. Obyvatelia zorganizovali tzv. Národnú gardu, ktorá strážila všetky vstupy do mestečka a podieľala sa i na preberaní obecnej správy potom, čo uhorskí činitelia opustili svoje služobné miesta. Do Púchova prišli postupne 2. Československý prápor, 17. Trenčiansky prápor, Prápor Sokolov dobrovoľníkov, 12. Čáslavský peší pluk. Posledným richtárom sa stal po vojne Ján Višňovský, po ňom prvým starostom Jozef Trnka.
Z frontu sa do mestečka vrátilo síce 156 mužov, no zahynulo ich až 35 (udáva si i 45), z Horných Kočkoviec asi 25. Väčšina obcí má pamätník s menami obetí prvej svetovej vojny. Hoci poznáme mená väčšiny padlých vojakov, v Púchove tomu tak nie je. Pri Župnom dome je iba skala s tabuľkou, ktorá pripomína obete oboch svetových vojen. Preto sme sa rozhodli zverejniť ich mená opakovane:
Karol Weinstein, Filko, Anton Štrbáň, Turovský, Kršiak, Ján Pribiš, František Špánik, Ján Kortman, Michal Rojko, Ján Petrík, Július Pobežal, Ján Molitor, Michal Molitor, Jozef Prešnajder, Jozef Kozina, Pavel Trška, Karol Holík, Móric Herczka, Koloman Pokorný, Mikuláš Herczka, Ján Plánovský, Július Plánovský, Štefan Plánovský, Ondrej Barica, Karol Švecko, Štefan Martišík, Ján Kočkovský, Ján Jančo, Jozef Janúš, Jozef Plevák, Ondrej Pobežal, Ondrej Ištvánik, Ondrej Barica, Palák, Janoško. Z Horných Kočkoviec: Štefan Dvorský, Štefan Kucej, Červený, Karol Hrbáček, Štefan Rosina, Ján Kalma, Jozef Crkoň, Juraj Pastorek, Jozef Crkoň Lackov, Bartolomej Kalma, Ján Kucej Ervín, Jozef Crkoň Eliášov, Jozef Novosád Luhový, František Luhový-Hofer, Ján Ižvolt, František Kucej Armecký, Gabriel Crkoň-Petrov, František Luhový Lackov, Peter Paliesek, František Paliesek, Pavel Rosina Štefanov, Ján Crkoň Lackov, Peter Crkoň Luhový, Ján Luhový z Vŕšku, Adam Lutišan.
autor: Pavol Makyna