V súčasnosti zažívajú na Slovensku ľudové kroje tzv. renesanciu. Dôvodov je mnoho, no pre mnohých to nie je „znovu objavená novinka“ ale dlhoročný výskum, ba priam poslanie, ktoré nevyužívajú na komerčné účely. Kroj Púchovskej doliny je na Slovensku pomerne známy, no nasledujúce informácie pravdepodobne ešte neboli využité vo výskume krojov v našom regióne. V 30. rokoch minulého storočia, teda takmer už pred 90 rokmi, opísal púchovský kronikár Alojz Halás dobové oblečenie v mestečku Púchov a v nedávno pripojených Horných Kočkovciach. Pre autentickosť sme jeho nasledujúci text neupravovali a ponechali v dobovom jazyku.
Mešťania Púchova nosili ešte pred 40. rokmi svoj osobitný kroj. Mužovia nosili čierne čižmy, alebo čierne súkenné sárové papuče, čierne súkenné nohavice, na bokoch modré pásy, bez vačkov, hore pri rozporku modrými pásmi zdobené, vesty až po krk zapnuté , z modrého súkna, baranicou podšité. Volali to „mentík“. V lete nosili pelerínu „havelok“ zo súkna, bez rukávov a límec preložený nazad až do pol chrbáta, ktorý v čas dažďa prehodil sa cez hlavu. Širák miestnej výroby, zo zajačej srsti s veľkou, širokou strechou. V zime nosili čiapky „baranice“. Košeľa bola biela s preloženým límcom, bez kravaty. Ponožky plietly ženy doma z ovčej vlny.
Ženy nosili tiež čižmy, alebo súkenné, čierne, sárové papuče, punčochy domy robené, sukne boli krinolíny, spodné sukne boli z barchetu, živôtik (lajblík), blúza s dlhými rukávmi a manžetami, na hlave nosily ručníky a vo sviatok šály. Do roboty nosily boty (vrchná časť topánky ušitá z dvoch kusov a podošva ručne prišitá), dlhé sukne z tlačeného plátna od farbiara, plátenný živôtik, kabát z tlačeného plátna (jupka), na hlave ručníky.
Mužovia nosili do roboty šité boty, nohavice z domáceho konopného plátna, zapnuté tkaničkou, barchetový kabát (ankel), košeľu z lanového plátna, širák z ovčej vlny, domácej výroby.
V Hor. Kočkovciach mužovia nosili boty, na nich podkovy od cigáňa. Do boty napchali slamu, na nohy otočili onučky. Nohavice boly z bieleho súkna zdobené po bokoch čiernymi šnorami, na predku pri rozporku boly ozdoby v podobe nožníc. Nohavice boly bez vačkov, vreckovky nepoužívali, nohavice držali asi 40 cm široký, zdobený remenný opasok, n ňom asi 3-4 žlté pracne. Gate z domácho konopného plátna , tiež košele, bez límcov – zaviazané pod krkom tkaničkou – so širokými rukávmi. Lajblík z čierneho súkna valašských oviec (bírek), zapnutý až po krk, vyšívaný bol rôznymi farbami. Kabát nenosili, len súkenné haleny a v zime baranie kožuchy prirodzenej farby. Čierny klobúk s veľkou strechou, na ňom aksamitová stuha. Barania čiapka mala na vrchu strapce (kytajku), za ktoré sa chytala (tieto strapce menovali „pochválen“).
Ženy maly boty podkované ako mužovia, v nich slamu a na nohách onučky. Košeľa „spodník“ (používaný na deň i na noc) bola z domáceho plátna s opleckami, ktoré odstávaly až nad plecia. Lajblík zo svetlého barchetu, neobtiahlý ako kalžuka, zástera tiež z domáceho plátna, zafarbená u farbiara, na hlave plachetky z domáceho plátna. Cez pás nosily 15-20 cm široké pásy z vlny tkané, na koncoch strapce. Tento kroj ešte i dnes nosia, pravda vo veľkých zmenách.
Nevesta k sobášu mala na hlave „partu“ (z tvrdého papiera čepiec, zdobený stuhami rôznej farby a kvetmi) a „mentík“ dlhý baranný kožuch lemovaný ovčím límcom.
P. Makyna
Ďalšie články o regionálnej ľudovej kultúre:
1. „FUJARA TROMBITA, DUKÁTMI VYBITÁ…“
3. „Čo sa stalo v ľece…“ – SPEVY NESÚCE SA PÚCHOVSKOU DOLINOU
4. KEĎ PÚCHOVSKOU DOLINOU ZNELA PÍŠŤALKA…
5. OBUVNÍCKE CENTRUM NA POVAŽÍ
9. FAŠIANGY PO PÚCHOVSKY PRED 1. SVETOVOU VOJNOU
10. STARÝ FOTO-NÁVOD VÝROBY MODROTLAČE Z PÚCHOVA