Na jeseň v roku 1922 pobýval u svojho priateľa Vladimíra Roya na evanjelickej fare v Púchove Ján Smrek. Jedného večera spolu na koči cestovali smerom do Beluše okolo železničnej stanice a azbestovocementovej továrne. Svetlo žiariace z okien továrne ho inšpirovalo pri písaní nasledujúcej básne:
FABRIKA V NOCI
Obloky primitívne
zažiaria v noci prepodivne,
celé to osvetlené krídlo fabriky
vyzerá ako cárske sídlo,
v ktorom panuje robotník,
cár, Peter Veliký.
Nazri len do jeho komnaty,
aký je mocný a bohatý!
S tvárou vážnou a bledou
oceľou vládne, platinou, meďou,
mohutné železné mašiny
vypúšťa na šíre roviny,
vždy stavia, stavia do radu
železnú čiernu armádu
do služieb blížnych.
V diaľke noci
jagá sa jeho palota,
plná intenzívneho života.
Komínov fabrických les oznamuje:
dnes bude u nás ples!
Hudba remeňov, kolies a sirén
zaznie priestorom sály,
do ktorej vrhá svoje žiary
elektrina a acetylén!
Prídite na ples, diváci!
Robotník bude pri práci
a hudba, tá mu bude hrať:
„Pozdravujem ťa nastokrát!“
Ján Smrek (vl. menom Ján Čietek) bol slovenský básnik, spisovateľ, redaktor, publicista, vydavateľ a organizátor kultúrneho života, priateľ Vladimíra Roya.