SKAUTI V BELUŠSKÝCH SLATINÁCH

Jednou zo skautských organizácií vzniknutých v roku 1928 bol Slovenský katolícky skauting. Táto skautská organizácia mala od samého počiatku dostatok nadšených ľudí. Už v roku 1930 začalo Ústredie Slovenského katolíckeho skautingu (ÚSKS) vydávať svoj vlastný časopis „Skaut“, ktorého úlohou bolo do určitej miery metodicky usmerňovať a informovať svojich členov a nie v poslednom rade aj skauting popularizovať a propagovať. Samotná príprava katolíckych skautov na vodcovstvo však prebiehala hlavne v rámci kurzov Lesných škôl organizovaných Zväzom junákov a skautov republiky Československej. Slovenskému katolíckemu skautingu chýbala inštitucionalizovaná, z jedného centra riadená výchovná zložka. Túto úlohu v roku 1932 začal plniť Skautský domov ÚSKS v Belušských Slatinách. Lokalita v Belušských Slatinách pri Púchove bola od počiatku vzniku SKS táborovým miestom jej skautov. Už v letných mesiacoch roku 1929 tam strávilo niekoľko týždňov 253 skautov, o rok na to sa v Belušských Slatinách uskutočnil 1. krajinský tábor SKS s účasťou 105 táborníkov z rôznych kútov Slovenska. V poradí III. Valné zhromaždenie slovenských katolíckych skautov v Bratislave dňa 1.mája 1930 rozhodlo o vybudovaní študentského skautského domova v Belušských Slatinách. A. Macek toto zhromaždenie a následné skautské akcie SKS popisuje vo svojej práci „Katolícki skauti na Slovensku“ z roku 1938:

skaut

ÚSKS v Bratislave požiadalo 20. 10. 1930 Okresný vybor v Ilave o podporu na stavbu Študentského domu, ktorý chcel postaviť v Belušských kúpeľoch. Ako hovoria v žiadosti, má to byť letný domov pre slovenských chudobných chlapcov. Už v tomto roku bolo v letnom tábore v priebehu 3 týždňov viac ako 120 slovenských chlapcov. Podobný pobyt chceli umožniť i mladším a slabším deťom, ktoré nemohli bývať v stanoch. Predpokladaný náklad na stavbu bol 100.000 Kčs.

hlinka

Ústredný tábor SKS v roku 1930 navštívil i Andrej Hlinka

10.februára 1932 sa začalo so stavbou Skautského domova v Belušských Slatinách spolu s prípravami na zjazd slovenských katolíckych skautov. Mládež na celom Slovensku pracovala s usilovnosťou. Badať to i na III. ročníku „Skauta“, ktorý sa ďalej rozvíjal a šíril. V dňoch 3. – 6. júla 1932 sa zišlo v Belušských Slatinách pričinením prof. J. Lukačoviča 5. valné zhromaždenie SKS, na ktorom sa tiež zúčastnil A. B. Svojsík. Zúčastnilo sa ho tiež 186 skautov a 42 skautiek. 5. júla 1932 postavený Skautský domov posvätil J.E. Mons. Michal Bubnič, biskup, apoštolský administrátor rožňavský za účasti veľkého počtu laických i duchovných priateľov hnutia a mládeže.

bubnič

Vlastný Skautský domov i s určitým územím bol pre hnutie veľmi potrebný ako pre skautské kurzy, tak na stanovanie, pre športovanie atď. Belušské Slatiny so svojím krásnym krajom, zaujímavým okolím, dostupnosti (cestná sieť, blízkosť železničnej stanice a poloha) boli predurčené k takémuto opornému bodu. V dobe od 5. júla do 20. augusta 1932 v domove stanovali študenti, vĺčatá, slabší skauti, niektorí i s rodičmi. Celkovo sa tam stravovalo 300 osôb. Skautsky domov Slovenského katolíckeho skautingu sa neskôr, v roku 1935, stal sídlom Ústrednej lesnej školy SKS. Vodcom Skautského domova ÚSKS sa stal Alojz Macek. Veliteľom a spravodajcom Vodcovskej lesnej školy SKS sa stal Vladimír Ozábal.

macek

Belušské Slatiny boli už od konca 19. storočia známym kúpeľným miestom. V roku 1933 sa kúpele dostali do ťažkostí. Činnosti ústredia Slovenského katolíckeho skautingu v Belušských Slatinách boli pre samotné kúpele malou vzpruhou. V tomto roku si ÚSKS prenajalo od účastníckej spoločnosti kúpele v Belušských Slatinách aj z hostinskou a výčapníckou činnosťou – dom č. 394 do svojej správy. „V roku 1934 mohla správa kúpeľov oznámiť, že v júli sa podarilo napriek stále suchému počasiu a hlboko klesnutej liečivej vode za pomoci USKS kopaním dosiahnuť zdroj vody, a že teda od 5. júla môžu podávať aj teple liečivé kúpele a k dispozícii je aj plaváreň, naplnená čiastočne aj liečivou vodou.“ Od 1.8. do 11.8.1935 sa konal prvý kurz „Ústrednej vodcovskej lesnej školy SKS“. Kurz viedol jej novomenovaný vodca Vodcovských lesných škôl SKS Vlado Ozábal a šesťčlenný zbor inštruktorov tejto LŠ. Škola mala svoj vlastný rukávový nášivkový odznak, iný ako používali lesné školy zväzových skautov ZJS RČS. Lesná škola SKS sa rýchlo stala populárnou a svoju aktivitu sa snažila rozšíriť aj kontaktmi s českými, poľskými a rakúskymi katolíckymi skautmi.

skaut. domov

Skautský dom v Belušských Slatinách pod 1. kamennými vrátami

vrata

Pohľad na kamenné vráta z verandy Skautského domu v Beluš. Slatinách

V dňoch 6. júla až 13. júla 1936 zorganizovalo ÚSKS a Vodcovská lesná škola (VLS-SKS) prvý kurz pre duchovných radcov katolíckych skautov, ktorý v Belušských Slatinách viedol prof. Jozef Hlavatý, redaktor časopisu SKS „Skaut“. Školenia sa zúčastnili viacerí rehoľníci, kňazi, laici, seminaristi, ktorí chceli u SKS vykonávať duchovných radcov. Jedným z inštruktorov bol Jozef Ozábal. Na tento špeciálny kurz nadviazal v dňoch 14. júla až 28. júla 1936 II. riadny kurz vodcovskej LŠ-SKS, ktorý v Belušských Slatinách viedol Vladimír Ozábal. 

zbor

Od 27. júla do 17. augusta 1936 bol Belušských Slatinách 1. celoslovenský tábor skautiek SKS, ktorý bol svojou programovou náplňou rovnaký ako kurzy VLŠ, preto ho neskôr považovali za vznik dievčenskej VLŠ-SKS. Všetky tieto tábory a kurzy pomáhali organizovať a viest Vladimír Ozábal i Jozef Hlavatý. Časť dievčenského tábora bola organizovaná i vedená ako radcovský, druhá paralelná časť ako vodcovský kurz pre skautky SKS.

vlcata

Vĺčatá na lúke pred Skautským domom v Beluš. Slatinách

Dievčenský odbor Ústredia pod vedením sestry a krajinskej spravodajkyne Emílie Macekovej zorganizoval v Beluš. Slatinách I. krajinský tábor katolíckych skautiek v dňoch 29.júla až 17.augusta 1936 pod veliteľstvom sestry Anny Čunderlíkovej. Po celom Slovensku skauti a skautky SKS usporiadali tábory. Skautský život sa stával čulejším. Načelníctvo previedlo vo väčšine skupín revízie a tým hnutie i po organizačnej stránke silnelo. Do r. 1937 vstúpilo hnutie značne rozvinuté a rozšírené. Stále vznikajúce nové oddiely vyžadovali dobré riadenie. Vodcovia hnutia museli ideu i metódy hlbšie študovať, najmä z cudzojazyčnej literatúry a dôkladne pripraviť prázdninové podniky. Hoci bolo hnutie veľmi rozšírené, pre ústredné podniky nebolo takmer vodcov. V dňoch 3.-25. júla 1937 bola v Beluši – Beluš. Slatinách 1. kolónia vĺčat, vedená br. Štefanom Mackom v Poľsku naštudovanými metódami.

luka

Skautský tábor na lúke oproti Skautskému domu odfotografovaný zo skalnatého brala v Bel. Slatinách

Od 31.júla do 15.augusta 1937 sa v Belušských Slatinách konal I. riadny kurz VLŠ pre vodkyne skautiek SKS. Kurz viedli krajinský starosta SKS Msgr. Jozef Šrobár a Emília Maceková, absolvovalo ho 18 frekventantiek. V septembri 1938 sa vykonal úradný súpis budov na letovisku v Belušských Slatinách. Podľa neho tu boli okrem 18 súkromných domov (z toho jeden hostinec s možnosťou ubytovania): domov Ústredia katolíckych skautov v Bratislave (3 izby, kuchyňa, spoločná spálňa, terasa, chodba, pivnica a izba pre služobnú), kúpeľné budovy Ústredia milosrdných sestier sv. Vincenta (25 izieb v penzióne a kúpeľný dom), a budova Spolku detského domova sv. Alžbety v Bratislave (asi 27 miestnosti).

skautsky domov

Skautský dom a drevená brána s trojvŕšim a dvojkrížom v Bel. Slatinách

Vo februári roku 1939 bol Skautský domov v Belušských Slatinách v zmysle výnosu Ministerstva vnútra o rozpustení niektorých spolkov zabavený a odovzdaný miestnemu veliteľstvu HG v Beluši. Podľa preberacej zápisnice a inventáru budovy mal skautsky domov kapacitu asi pre 36 detí. Vládnym nariadením č. 220/1939 do dňa 5.9.1939, teda po vzniku prvej Slovenskej republiky (14.3.1939), bol každý občan slovenskej národnosti zaradený buď do Hlinkovej gardy alebo do Hlinkovej mládeže. Týmto rokom končí činnosť Slovenského katolíckeho skautingu. Mnohí skauti činnosť vplyvom vojnových udalostí ukončili a niektorí prešli pracovať ďalej s mládežou pod hlavičkou Hlinkovej mládeže. V roku 1944 nemecká armáda počas SNP bývalú budovu Skautského domova ÚSKS úplne zničila. Činnosť SKS sa už vo svojej pôvodnej, predvojnovej podobe neobnovila. Skautský domov v Belušských Slatinách ako aj miesto konania táborov Lesných škôl úplne zaniklo. Neďaleko pôvodného miesta Skautského domova ÚSKS stojí nový objekt CHATA POŽIARNIK. V miestach tábora Lesnej školy sú tri „nové“ obytné objekty. Žiadna informačná tabuľa alebo iná upomienka. Len cestné značenie ZAČIATOK a KONIEC obce Belušské Slatiny. Skautský domov ÚSKS ako aj jeho Lesná škola svoju historickú úlohu naplnili. Aj napriek krátkemu trvaniu pôsobnosti (r.1932 až 1939). O kontroverzných rokoch 1939 až 1945 môžeme viesť diskusie a polemiky. No na túto skautskú organizáciu a jej členov spomínajme s úctou. Nebyť histórie – sledu jej udalostí – nebolo by ani súčasnosti. 

P0002-PamTabulaSKS-varBbc-mod03@

Návrh pamätnej tabule Slovenského skautingu v Bel. Slatinách (pripravil  Ing. Vojtech Brabenec – Uzlík a Ing. Jozef Ozábala skautským – Atašé)

Autor textu: Ing. Jozef Ozábala skautským menom Atašé

Text upravil: Pavol Makyna

This entry was posted in HISTÓRIA, TURISTIKA. Bookmark the permalink.

Comments are closed.