TRAGÉDIA V MLADOŇOVE PODĽA ARCHÍVNYCH DOKUMENTOV

O tragédii v osade Mladoňov v obci Lazy pod Makytou sa toho v historiografii nepopísalo mnoho. Väčšina literatúry ju spomenie iba jednou alebo dvoma vetami. Výnimkou je azda útla kniha Emílie Šipulovej – „Dedinôčka moja rodná“, ktorá zažila krvavé udalosti ako trinásťročné dievča. No mnohé interpretované výpovede tých, ktorí prežili, si v knihe odporujú a môžu zavádzať. Podobne sú na tom aj napr. niektoré nepresné údaje priamo v Archíve SNP v Banskej Bystrici. A čo sa vlastne stalo?  

Začiatkom októbra 1944 sa v oblasti Myjavy a Starej Turej sformovala 2. československá partizánska brigáda J. V. Stalina z miestnych partizánov a výsadkárov zo Sovietskeho zväzu, vysadených skôr pri martinských Žabokrekoch. Po niekoľkých akciách tejto skupiny, ako napríklad nahádzanie granátov do školy v Myjave, kde spali Nemci, bola postupne vytláčaná cez Biele Karpaty smerom na sever k Javorníkom. Pri Lysej pod Makytou utrpela partizánska jednotka ťažké straty v bojoch s nemeckými jednotkami a jej zvyšky sa rozpŕchli. Skupina partizánov unavená po boji a úteku, ktorú tvorilo asi 200 – 300 mužov vošla v noci z 28. na 29. október 1944 do osady Mladoňov v dnešnej obci Lazy pod Makytou. Ozbrojení sebavedomí partizáni vošli do domov miestnych obyvateľov, ktorí im vo veľkom strachu dali najesť. Následne sa uložili priamo u nich, ale i v okolitých hospodárskych stavbách a dvoroch, k spánku. Nie je pravdou, ako uvádza najmä marxistická literatúra a E. Šipulová, že im obyvatelia Mladoňova už skôr pomáhali a mali s nimi dobré vzťahy. Naopak, veľmi sa obávali toho, čo partizánska prítomnosť v osade môže v tom čase priniesť, keďže bolo známe, že akákoľvek pomoc týmto ozbrojencom sa môže skončiť smrťou na popravisku. Na základe informácií o presunoch partizánov na území Slovenskej republiky od miestneho konfidenta sa presúvali z Protektorátu Čechy a Morava príslušníci SD (Sicherheitdienst) z obce Horní Lideč v okrese Vsetín. Cez Lazy pod Makytou sa na dvoch autobusoch a troch osobných autách prepravili o 5.15 hod. k osade Mladoňov. Cez ňu malo asi 100 Nemcov podľa nariadenia nemeckého veliteľa prejsť potichu husím krokom k osade Bučovec na rozhraní Lazov a Marikovskej doliny, kde sa partizáni mali nachádzať. Nemecké vojenské jednotky netušili, že partizáni sa už presunuli do nižšie položeného Mladoňova. Prvé výstrely prinútili jednotky SD k ústupu, no partizáni sa dali na útek smerom k Bučovcu. Pri úteku za sebou zanechali guľomet, vysielačku, 11 vojenských a žandárskych pušiek, ktoré za sebou zahadzovali v dvoroch a ich nález Nemcami naplnil aj tie najhoršie obavy obyvateľov. Zbrane poslúžili nemeckým vojenským jednotkám ako dôkaz pomoci domácich obyvateľov Mladoňova partizánom a nepomohlo ani vysvetľovanie. Na mieste zavraždili 14 miestnych mužov, dve ženy a jedného asi zraneného partizána. Po svojom návrate do Protektorátu Čechy a Morava sa Nemci chválili krvavým oblečením, nakradnutými potravinami, hydinou a dobytkom pred kolegami. Všetky obete boli napriek zákazu pochované do hrobu na cintoríne vedľa kostola v obci Lazy pod Makytou.

Po masovej vražde jednotkami SD je potrebné zodpovednosť pripísať aj partizánom 2. československej partizánskej brigády J. V. Stalina, ktorí napriek početnej prevahe utiekli a takýmto nezmyselným spôsobom zatiahli nevinných ľudí do svojej činnosti. Paradoxom je azda fakt, že dodnes sa konajú spomienkové udalosti a kladú vence pri pamätníku s podobou partizána, ktorý bol v roku 1952 postavený pri vstupe do osady Mladoňov.

partiz.

Autor:

Mgr. Pavol Makyna, PhD.

Ústav pamäti národa

Pri písaní textu vychádzal autor z archívnych materiálov, príspevku K. Janasa v Zborníku MS 2/2004 s názvom „Druhá československá partizánska brigáda J. V. Stalina a jej podiel na mladoňovskej tragédii“ a spomínanej knihy E. Šipulovej z roku 1998. Príspevok so slávnostným príhovorom starostu obce Lazy pod Makytou pri príležitosti pripomenutia si 70. výročia tejto tragédie nájdete tu (stačí kliknúť).

This entry was posted in HISTÓRIA. Bookmark the permalink.

Comments are closed.