Účastníci Mestského bálu v Púchove si v sobotu 13. januára 2018 pripomenú už jeho jubilejné 10. výročie i na parkete. Pri tejto príležitosti vám prinášame krátky „oprášený príspevok“, ktorý ste na našich webových stránkach ešte nemali možnosť čítať. Vráťme sa spolu späť v čase o viac ako 70 rokov, teda do obdobia, kedy v Európe rinčali zbrane.
Zisk na výstavbu kostola
Všetky tanečné zábavy v meste organizovali kultúrne spolky a čistý zisk z nich venovali na dobročinné účely. Napríklad v rokoch 1939 – 1942 boli v tomto smere veľmi aktívne Katolícke spolky. Na konci novembra pravidelne pripravovali Katarínsku zábavu, z ktorej čistý zisk poslali napríklad na stavbu rímsko-katolíckeho kostola alebo nový organ. Na začiatku januára bol známy ich maškarný ples. Tradičné boli i tanečné večierky Dobrovoľného hasičského zboru. Ten venoval výťažok z podujatia tiež na finančne náročnú výstavbu kostola alebo v čase ozbrojeného konfliktu na zimnú vojnovú pomoc.
Zábavy v hoteloch
Veľké slovo mala pri organizovaní zábavy spojenej s tancom i Hlinkova garda. Napríklad 31. decembra pripravila pre ľudí silvestrovskú veselicu a 19. októbra 1940 vystrojila v spolupráci s miestnymi Nemcami zoznamovací večierok v bývalom Hoteli Lilienthal na Hitlerovej (dnes Moravskej) ulici. Využívaný bol i Hotel Kanada, kde okrem miestnych členov Nemeckej strany organizovala večierky i Okresná starostlivosť o mládež. Výťažok z podujatí posledne menovanej organizácie putoval v prospech detí Sociálneho domu (tzv. detského domova) sídliaceho i dnes v rovnakej budove na Štefánikovej ulici.
Na nástroje i pre deti
Možnosť získať financie na verejno-prospešný účel využívali i miestni železničiari. Napríklad 4. augusta 1940 pripravili v Hornom parku pri Váhu (vedľa cesty do Nimnice) tanečnú zábavu. Zisk z nej použili na zakúpenie hudobných nástrojov pre železničnú dychovú hudbu. Rôzne čajové a spoločenské večierky organizovala i Slovenská evanjelická mládež a členovia Červeného kríža. Podujatia pre deti, ako napríklad mikulášsky večierok, chystali členovia Hlinkovej mládeže.
P. Makyna