S týmto majestátnym hudobným nástrojom sa v dnešnej dobe stretneme už len u nás na Považí – presnejšie v Púchovskej doline. Lepšie povedané o jeho „renesanciu“ sa postarali trubači z našej doliny a jej najbližšieho okolia (Trombitáši Štefánikovci z Púchovskej doliny a chlapi z Fsk z Lúk pod Makytou). Fujara trombita patrí do skupiny nástrojov ako fujara či koncovka, ktoré sa k nám dostali počas „valaskej kolonizácie“ a postupne sa u nás „zdomestifikovali“. Teda môžeme povedať, že patria k typickým nástrojom pastierov. Voľakedy bola rozšírená na celom území Slovenska. Jej menšieho brata – pastiersky roh môžeme ešte objaviť na Liptove či pri Hlohovci alebo Bojniciach. Inak sa tieto nástroje vytratili. Slúžili hlavne ako signálne nástroje: na komunikáciu pri rôznych nebezpečenstvách, ako napr. pri požiari, nájazdoch Turkov či lúpežníkov.
Trombitu môžeme označiť ako signálny pastiersky nástroj – bezdierkovú trúbu dlhú viac ako 2,5 m až do nekonečna, no pokiaľ chceme hudobný nástroj, ktorý zahrá väčšinu tónov, tak by mala mať maximálne 5 m. Trúby do 2,5 m označujeme ako pastierske rohy, ktoré skôr slúžia ako signálne nástroje, pretože zahrajú len tak 3-4 tóny. Hrá sa na nich takzvaným prefukovaním, keď tóny „nahadzujeme“ zvyšovaním či znižovaním dychu, a do nátrubku akokeby „poprdkávame“ ústami.
Dá sa vyrobiť z hocijakého dreva. Postup výroby je relatívne jednoduchý pre šikovnejšieho domáceho majstra. Kus dreva necháme vyschnúť (2-3 roky najlepšie), následne opracujeme zvonku (zbrúsime, dáme tomu okrúhlejší tvar), ďalej rozrežeme na polovicu a opracujeme zvnútra dohladka (vydlabeme a vybrúsime), zlepíme lepidlom (kedysi živicou s včelím voskom), naladíme a obmotáme prírodným motúzom (ľan alebo konope), či kôrou (najčastejšie čerešňovou), prípadne na konci spevníme mosadzným kruhom.
Na záver by som uviedol už len pár zaujímavostí. V jednej zbojníckej piesni sa spieva: „Fujara trombita, dukátmi vybitá, ktože ťa vybíjal, sedem rôčkov zbíjal.“ Pravdepodobne si pod tým môžeme predstaviť techniku „vybíjania“ – najnáročnejšiu techniku ozdobovania fujary, no podľa výskumov sa nikdy pri ozdobovaní fujary trombity táto technika nevyskytla a tento zvrat v piesni si sotva môžeme nejako špeciálne vysvetliť* (*Elschek: Fujara ako výtvarné dielo, 2009). Fujara trombita či pastiersky roh sa neosvedčili len ako signálny alebo hudobný nástroj, ale môžeme povedať, že zachránili nejeden život valachov na Liptove, keď sa stretli zoči-voči „kráľovi hôr“ – medveďovi, jediné, čoho sa bál, bol zvuk týchto trúb (**Plavec: Majstri, 2003).
V dnešnej dobe fujara trombita zažíva „renesanciu“ na pódiách a vo filme hlavne zásluhou Lúčnice a SĽUK-u . Jednou prekrásnou skladbou, kde sa využil potenciál fujary trombity, je Reč pastierska od Svetozára Stračinu, ktorá bola skomponovaná multiplaybackom fujár trombít, na ktoré hral Jozef Peško.
autor: Ing. Martin Rosina
Zaujímavé odkazy:
http://www.youtube.com/watch?v=c1yRLeCxgKE
http://www.youtube.com/watch?v=CdbEtt7aU30&feature=plcp
http://tv.sme.sk/v/23365/predchodcovia-telefonov-trombity.html
http://www.youtube.com/watch?v=hdYqe3_krdw&feature=related
Related Images:
