30. apríla si nielen v Púchove, ale na celom severozápadnom Slovensku, pripomíname 75. výročie prechodu frontu na konci druhej svetovej vojny (viac aj v článku tu). Približne o týždeň neskôr bol najhrozivejší konflikt ľudstva v Európe minulosťou. Pri tejto príležitosti sme ako OZ PUCHOVO DEDIČSTVO chceli usporiadať výstavu fotografií vo verejnom priestore. Neočakávaná situácia, ktorá zasiahla v tomto roku celý svet, nás prinútila prehodnotiť plány. Rozhodli sme sa výstavu usporiadať aj tak, ale v internetovom online priestore. Vystaveným fotografiám dominuje jedna stavba – púchovský most. Toto dielo, spájajúce nielen dva brehy rieky Váh, sa stalo symbolom ukončenia 2. svetovej vojny v regióne. Práve pred 75 rokmi bol púchovský most vyhodený do vzduchu ustupujúcim nacistickým vojskom. Pozrite si známe i neznáme fotografie výstavby, deštrukcie, provizória i obnovy púchovského mosta cez rieku Váh, spájajúceho najmä ľudí, ktorých vojny rozdeľujú. PS: kadžú fotografiu si môžete zväčšiť kliknutím na obrázok. Ďakujeme, že nás sledujete 🙂
Fotografia asi z roku 1883 zachytila záťažový test železničného mosta cez rieku Váh pri budovaní Považskej železnice v úseku medzi Púchovom a Žilinou, konkrétne v mieste medzi dnešnými Kúpeľmi Nimnica a Milochovom.
Nacistické vosjká pri svojom odchode dňa 30. apríla 1945 ničili všetky mosty a medzi nimi i most medzi Nimnicou a Milochovom.
Poškodený bol aj most medzi Nosicami a Nimnicou ponad rieku Váh. Hoci bol zakrátko opäť opravený, musel ustúpiť budovaniu VD Nosice resp. Priehrade mládeže na začiatku 50. rokov.
Medzi najstaršie fotografie patrí aj výstavba prvého cestneho mosta cez Váh v Púchove v roku 1891. Vtedy spájal ešte mesto Púchov so samostatnou obcou Horné Kočkovce.
Most v Púchove cez rieku Váh bol dominantou mesta a veľmi často sa objavoval aj na pohľadniciach.
Prvý most preklenul Váh pomocou štyroch murovaných pilierov v koryte rieky, ktoré niesli päticu dvojitých oceľových oblúkov. Jeho existencia bola jedným z hlavných dôvodov pripojenia Horných Kočkoviec k Púchovu v roku 1926.
Nacistické vojská dňa 30. apríla o 5.45 hod. vyhodili pri svojom ústupe do vzduchu i most v Púchove, ktorý bol úplne zničený.
Veľká explózia poškodila viaceré budovy, ako napr. Hotel Kanada alebo evanjelický kostol na Moravskej ulici. Táto fotografia zničeného mosta sa dostala v roku 2015 aj na titulku vedeckého časopisu Pamäť národa, ktorý vydáva Ústav pamäti národa.
Čoskoro začali vody Váhu stúpať a kovové zvyšky mosta sa ocitli pod ich hladinou.
Most v Púchove bolo potrebné čím skôr obnoviť najmä z dôvodu rýchlej povojnovej obnovy regiónu. Zaujímavosťou tejto fotografie je vzadu sa nachádzajúcu budova pôvodného Soľného skladu (vpravo) vedľa Župného domu (vľavo), ktorá bola vplyvom výbuchu mosta tiež poškodená a do dvoch rokov zbúraná.
Nad zničenou konštrukciou v koryte Váhu začala takmer okamžite vznikať nová stavba. Rumunskí vojaci začali v Púchove stavať pontónový most, no na jar pre rozvodnenú rieku to nebolo možné. Potreba premostenia brehov Váhu neustále narastala a začalo sa s výstavbou provizórnej drevenej lávky, na ktorej sa podieľali prítomní vojaci i tzv. politickí zaistenci.
Už 23. mája 1945 bol uvedený do prevádzky iba dočasný drevený most, keďže bol predpoklad jeho strhnutia pri vyššej hladine rieky, na čo upozorňovali aj domáce úrady.
Po drevenom provizóriu prešiel napr. dňa 16. septembra 1945 sprievod okresnej dožinkovej slávnosti. Pri tejto príležitosti v Púchove verejne rečnil i Dr. Jozef Lettrich – vtedajší predseda Demokratickej strany, predseda SNR a poslanec Národného zhromaždenia.
Najhoršie obavy sa naplnili 5. februára 1946, kedy ľadová povodeň roztrhala a odniesla drevenú lávku medzi Púchovom a Hornými Kočkovcami. 
Drevený most povolil pod tlakom valiacich sa ľadov v koryte Váhu. Vzadu vidieť hornokočovský kostol.
Jednotlivé časti drevenej konštrukcie boli odnášané po prúde smerom na Streženice a Dolné Kočkovce.
Ľudia na oboch brehoch opäť zostali rozdelení riekou Váh. Vpravo vzadu vidieť Hotel Kanada, ktorý výbuch mosta 30. apríla 1945 tiež poškodil.
Po ústupe ľadu musela prepravu po Váhu opäť zabezpečovať loďka a po Veľkej noci kompa na lane.
Provizórium si vyžiadalo obete 24. októbra 1946, kedy sa z kompy zošmyklo auto a zahynuli traja zo štyroch cestujúcich.
Čoskoro sa začalo s prípravnými prácami na budovanie nového mosta cez Váh v Púchove.
Z koryta rieky boli postupne odstránené posledné zvyšky kovovej konštrukcie pôvodného mosta.
Odstránené boli aj drevené koly provizória vybudovaného vojakmi a väzňami.
Začalo sa s budovaním nových pilierov, no na prepravu cez Váh bola stále využívaná kompa.
Pri budovaní nového mosta boli upravované aj oba brehy.
Tentokrát nebolo nechané nič na náhodu a most bol budovaný z kovových častí.
Pri výstavbe nového mosta v Púchove sa využívala aj drevená konštrukcia, ktorá podopierala nové kovové nosníky.
Na fotografii vidieť črtajúci sa nový most cez rieku Váh. Kvôli trasovaniu vozovky, ktorá viedla aj po moste, boli asanované niektoré budovy v Horných Kočkovciach.
Keďže trasovanie cesty pretínalo aj železničnú dráhu, bol vybudovaný cestný nadjazd, ktorý plynulo nadviazal na most cez rieku.
Na fotografii vidieť nadjazd nad železničnou traťou a obrubníky naznačujúce smer novej cesty.
Nový železobetónový most v Púchove bol dokončený asi na jar 1947. Zaujímavosťou je fakt, že na ľavom brehu bol postavený o 4 m vyššie ako na pravom.
Ďalším nacistami poškodeným mostom pri Púchove bol aj ten železničný na dráhe M. R. Štefánika (Púchov – Horní Lideč) ponad rieku Váh.
Pomerne rýchlo sa začalo aj s jeho opravou, keďže stál na strategickej trati spájajúcej Slovensko s Českými krajinami v povojnovom Československu.
Železničná preprava po moste cez Váh pri Púchove bola slávnostne obnovená 25. novembra 1945 a zúčastnil sa jej aj vtedajší povereník pre dopravu Gustav Husák.
Pri zmienkach o obnovení železničnej dopravy smerom z a na Moravu nemôžeme zabudnúť na železničné viadukty v Púchovskej doline (pri Lúkach resp. Lazoch pod Makytou na fotografii a pri Záriečí), ktoré boli rovnako poškodené ustupujúcimi nacistickými vojskami.
PRIPRAVIL: P. Makyna