V českej historiografii sú mená Ján a Žigmund z Púchova pomerne známe, no menej už o nich vieme na Slovensku, nehovoriac o tom, že sú rodákmi z Púchova, čo uvádzali pri každom podpise. V nasledujúcich riadkoch sa budeme snažiť priblížiť informácie o uvedených pánoch, ktorí v Českom kráľovstve 16. storočia robili pozitívnu reklamu malému mestečku na strednom Považí.
Prví menovaní z dvojice – Ján z Púchova (Johannes de Puchov) – bol starším. Narodil sa v roku 1490 v Púchove. Presný rok jeho smrti nepoznáme, ale posledná zmienka o ňom je z roku 1556. Vyštudoval Karlovu univerzitu v Prahe a stal sa kňazom. Následne začal stúpať v cirkevnej hierarchii, pričom sa stal administrátorom pražského arcibiskupstva (1544 – 1554) sídliacom na hradnom kopci v stovežatej. Ján tiež zastával tituly a funkcie prepošta mělnického a kanonika vyšehradského. Bol aj literárne činný a známe je jeho dielo s názvom „Modlitby na Otčenaš, na žalmy, tež pisničky“. Ján z Púchova sa poznal aj s panovníkom habsburskej monarchie Ferdinandom I., ktorý podporoval jeho vydavateľskú činnosť. Býval v drevenom dome na hradnom kopci medzi Prašnou vežou a Prašným mostom. Známy je prípad, kedy pri rozsiahlom požiari Pražského hradu v roku 1541 vyhorel Jánov dom a v ňom zahynul František Skorina ml. – syn Františka Skorinu st., známeho lekára, vydavateľa a prekladateľa z Veľkokniežactva Litovského. Pravdepodobne pracoval u Jána ako učeň vo vydavateľstve. Ján musel na dva roky opustiť Prahu a usídlil sa v Mělníku.
Ferdinand I. Habsburg – rímskonemecký kráľ, rímsky cisár, český a uhorský kráľ a rakúsky arcivojvoda
Nepoznáme dátum narodenia mladšieho z dvojice – Žigmunda z Púchova (Zygmund mladssi z Puchowa), ale pri dátume úmrtia sa udáva rok 1584. Bol synovcom Jána z Púchova a rovnako študoval na Karlovej univerzite v Prahe. Strýko mu pravdepodobne pomáhal pri asimilácii v hlavnom meste Českého kráľovstva. Je možné, že bol tiež kňazom, ale určite o ňom vieme, že v tom čase patril medzi najvzdelanejšie osoby v monarchii. Asi 4 roky pracoval na preložení rozsiahleho encyklopedického diela – nemeckej Kozmografie Sebastiana Münstera (1544). V možnosti prekladať takéto obsažné dielo (Münsterova Kozmografia obsahovala o. i. 520 textových drevorezov) „mal prsty“ Žigmundov starší príbuzný z Púchova, ktorý pri zháňaní podpory prekladateľskej činnosti oslovil aj samotného Ferdinanda I. Hlavným zámerom prekladu bolo rekatolizačné (protireformačné) úsilie.
Kozmografia česká preložená Žigmundom z Púchova
Slovo kozmografia pochádza z gréčtiny (kosmos + grafo) a vo voľnom preklade znamená „opis sveta“. Nemecký hebreista Sebastian Münster vydal v roku 1544 jednu z narozsiahlejších ilustrovaných kníh všetkých časov a jeho Kozmografiu (Cosmographia. Beschreibung aller Lender) radíme medzi najprekladanejšie prírodovedné diela vôbec. Kozmografia opisuje vznik a vývoj sveta z hľadiska astronómie a geografie podľa dobových predstáv. Do roku 1600 vyšlo ešte 18 vydaní v nemčine, 10 vo francúžštine, 6 v latinčine a 3 po taliansky. Význam Münsterovej Kozmografie je najmä vo vplyve na ďalšie národné literatúry (napr. poľskú, anglickú atď.). Medzi ne patrí aj český preklad od Žigmunda z Púchova pod úplným názvom Kosmografie czeská, To jest vypsany a položeny Krajin nez Zemi i Obječjich Naroduov wseho Sveta. Okrem prekladu originálu obohatil Žigmund text o ďalšie informácie – najmä dejepisného charakteru, ktoré čerpal z ďalších kníh „Pražského kostela“. Vydanie rozsiahlej publikácie financoval Ján z Púchova, pričom do nej napísal aj predhovor a získal právo jej predaja na 15 rokov. Ďalej na jej vydanie prispeli Joachim z Hradce a Vilém z Rožmberka. Bolo vydaných 1 200 kópii v piatok – Deň povýšenia svätého Kríža (14. september 1544) u tlačiara a vydavateľa Jana Kosořského z Kosoře.
Z predhovoru Jána z Púchova venovanému Ferdinandovi I.: „vaše královská milost z obzvláštní k Národu českému milostivé náchylnosti nejednau rozmlauvání se mnau mívati ráčila, totiž, aby se Národu českému Kozmograffia, Kniha o položení všeho Světa, a všech Národech, jazykem českým sebrala a sepsala, jako jiní Národové to v svých řečech také sepsáno mají, aby Národ Český Slavný, i jiní všickni v jazyku se s nim srovnávající, asi tudy, v věcech domácích i válečných správnější a vycvičenější tohoto přítomného věku svého nejhoršího byli učiněni, poněvádž jest Učení Svobodná na větším díle Národ český potupil, od Cesty předkuov svých daleko od staupil, a na obyčeje cizí, zlé, Barbarské s hanbau svau velikau a budúcí zkázau jistau se vydal, ještoby z kněh nadepsaných všecky skutky a Historie minulé co v zrcadle spatřiti mohli, a v přítomnosti čeho by následovat! aneb vystříhati se měli, aby věděli, a z toho potom o věcech budaucích rozumně aby saudili a je předzvídali. Netoliko pak rozumnosti, ale také potěšení své mysli z dotčených věcí aby nabývali, poněvadž v Řeči své nic toho a k tomu podobného hodnověrného nemají.“
Erb rodiny Marczibányi z Púchova v Kozmografii českej s autorovým menom
A kto boli Ján a Žigmund z Púchova? Na túto otázku nám dáva odpoveď samotná 1 800-stranová publikácia – Česká kozmografia. V jej úvode je na jednej strane dvakrát podpísaný samotný prekladateľ a medzi signatúrami sa nachádza vyobrazený erb rodiny Marczibányi. Znamená to, že boli príslušníkmi starého púchovského rodu. Tento erb a rok narodenia Jána z Púchova (1490) nám môže napovedať viac o príbuzenských vzťahoch u prvých známych Marczibániovcoch. Tých spomína listina z roku 1469 nasledovne: Martin („Marcin + pán“) mal otca Štefana a synov Ondreja a Štefana, a všetci používali prímenie Púchovský. Ondrej získal v roku 1467 armáles, vďaka ktorému mohol rod začať používať erb. Ján z Púchova je teda v úzkom príbuzenstve so spomínaným Ondrejom (buď syn, synovec, vnuk alebo prasynovec). Ján z Púchova mal pravdepodobne brata Žigmunda, pretože jeho synovec si v Prahe uvádzal aj prímenie „mladší“.
Ak sa ocitnete niekedy v Prahe, vedzte, že obyvatelia Púchova zanechali v celom Českom kráľovstve hlbokú stopu už v 16. storočí. Neveríte?! Z originálu môžete čítať tu – stačí kliknúť 🙂
Spracoval P. Makyna