V končiacom roku 2018 sme si pripomínali mnohé tzv. osmičkové udalosti, ktoré „hýbali“ slovenskými dejinami. Jednou z najvýznamnejších bolo 100. výročie vzniku 1. Č-SR, pričom 30. október bol tento rok ako deň, kedy sa slovenskí zástupcovia prostredníctvom Martinskej deklarácie prihlásili k spoločnému štátu s Čechmi, oslavovaný ako štátny sviatok. Ako si vznik ČSR pripomínali naši predkovia v Púchove a celom okrese, keď bol štátnym sviatkom ešte 28. október? Čo všetko bolo súčasťou osláv vzniku republiky v 20. a 30. rokoch 20. storočia? Nielen odpovede na tieto otázky sú zodpovedané v nasledujúcom texte.
Pre pripomínanie si revolučných udalosti z konca roka 1918 prijalo Revolučné národné zhromaždenie v Prahe dňa 14. októbra 1919 zákon č. 555/1919 Zb. z. a n., ktorým vyhlásilo 28. október za štátny sviatok. Zákon bol veľmi stručný a v dvoch paragrafoch bol uvedený deň vyhlásený za štátny sviatok a fakt, že začal platiť okamžite pre všetky ministerstvá. Na základe uvedenej legislatívy sa malo oslavovať už 1. výročie vzniku ČSR nazvané jazykom štátnej ideológie ako Deň slobody. Ďalším zákonom, ktorý sa zaoberal štátnymi sviatkami a pamätnými dňami, bol zákon č. 65/1925 Zb. z. a n. prijatý Národným zhromaždením ČSR dňa 3. apríla 1925 s platnosťou od 15. apríla 1925. V siedmich paragrafoch boli určené konkrétne štátne sviatky, pamätné dni, možnosť vyšších stupňov úradov nariadiť v uvedené dni primerané oslavy nižším stupňom úradov, sankcie vo forme pokuty vo výške 10 000 korún československých (ďalej len Kč) alebo mesiac väzenia za neuposlúchnutie spomínaných nariadení a i.
Najstaršie písomné doklady o oslavách Dňa slobody v okrese Púchov sa zachovali z roku 1926. Už desať dní pred začiatkom osláv poslal Župný úrad v Turčianskom Svätom Martine (vtedajšie sídlo župy – pozn. P. M) list všetkým okresným náčelníkom, v ktorom ich žiadal, aby boli „zavčas urobené všetky opatrenia za účelom dôstojnej a nerušenej oslavy tohoto štátneho sviatku.“ V žiadosti sa ďalej uvádza pokyn, podľa ktorého majú ešte v deň štátneho sviatku do 17.00 hod. podať krátku telefonickú správu o štátno-bezpečnostnej situácii. Okrem toho mali okresní náčelníci poslať Župnému úradu do 30. októbra obšírnejšiu správu a prípadne si ešte zaobstarať štátne zástavy z Ministerstva pre správu Slovenska. Na záver mali byť o uvedených pokynoch informované aj nižšie stupne úradov. Župan poslal ešte púchovskému okresnému náčelníkovi telegram s dátumom 27. október 1926 a časom 11.55 hod. s nariadením, že už v ten deň od 12.00 hod. majú byť na všetkých verejných budovách vyvesené štátne zástavy, a to až do 29. októbra do 8.00 hod. Okresný náčelník v Púchove ešte predtým informoval nižšie notárske úrady o potrebe vyvesenia štátnych zástav a farebnej výzdoby na verejné úrady, ústavy, podniky, školy, v čo najväčšom množstve aj súkromné domy, a to „od skorého rána dňa 28. októbra až do pozdného večera.“
26. októbra 1926 dostal okresný úrad v Púchove plán osláv Dňa slobody od notárskeho úradu v rovnomennom mestečku. Podľa tohto plánu a správy okresného náčelníka o priebehu uskutočnených osláv v okrese sa už v pondelok 27. októbra o 18.00 hod. konal lampiónový resp. fakľový sprievod sprevádzaný hudbou, začínajúci pri okresnom úrade a končiaci na námestí. Tu mal predniesť slávnostný príhovor tajomník sociálnodemokratickej strany Hvizdák. O 20.00 hod. bolo v tzv. Sokolovni odohrané divadelné predstavenie s názvom „Všetko za národ“ od J. Petroviča ml. o prevratových dňoch roku 1918 v slovenskom prostredí. Prestávku medzi dejstvami hry vyplnil prednáškou o význame Dňa slobody učiteľ z neďalekých Dohnian František Volf. Vo štvrtok 28. októbra 1926, teda priamo v deň štátneho sviatku, sa v oboch rímskokatolíckych kostoloch Všetkých Svätých v Púchove a Horných Kočkovciach konali o 8.00 hod. slávnostné bohoslužby, pričom boli na ich konci zaspievané obe štátne hymny. V uvedených mestských častiach sa následne konali prednášky a recitácie pre deti z rímskokatolíckych-ľudových škôl. O 9.30 sa konala slávnostná bohoslužba i v chráme evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (ďalej len a. v.) a o 11.00 slávnostné obrady v púchovskej synagóge, kde tiež zazneli štátne hymny. V evanjelickej-ľudovej škole a. v. sa tiež konala prednáška pre deti. Podľa okresného náčelníka v Púchove boli všetky verejné budovy i súkromné domy vyzdobené štátnymi zástavami. V okolitých obciach resp. obvodných notariátoch v okrese prebiehali oslavy Dňa slobody v roku 1926 veľmi podobne. Väčšinou sa v nich konali lampiónové sprievody, slávnostné zasadania obecných zastupiteľstiev, slávnosti alebo akadémie v ľudových školách, kde učitelia predniesli pri príležitosti štátneho sviatku slávnostný prejav, deti recitovali a spievali, verejné i súkromné budovy boli ozdobené štátnymi zástavami a v jednotlivých chrámoch sa konali slávnostné Sväté omše resp. Služby Božie.
Už o dva roky neskôr, teda v roku 1928 sa Dňom slobody pripomínalo okrúhle 10. výročie prevratových udalostí a vzniku ČSR pod názvom Jubilejné oslavy. Podobne ako v predchádzajúcich rokoch dostali obvodné notariáty nariadenie, ktorého zdrojom bolo Prezídium ministerstva vnútra, o tom, že „na Slovensku buďtež prápory ve státních barvách na veřejných budovách vyvěseny od 12. hodiny poledne dne 27. října do 8 hodin ráno 31. října 1928,“. Štátne zástavy tak na základe pozmeneného nariadenia zdobili budovy mestečka o 3 dni dlhšie ako napr. v roku 1926, teda aj pri príležitosti 10. výročia prihlásenia sa Slovenskej národnej rady v Martine k vzniku Česko-Slovenska. 13. októbra 1928 poslal Krajinský úrad Bratislave všetkým okresným náčelníkom list, v ktorom žiada kompetentných, aby pri príležitosti blížiaceho sa štátneho sviatku boli vykonané všetky opatrenia pre dôstojnú a nerušenú oslavu 28. októbra. Krajinský úrad v liste upozorňoval, „že v tohtoročnom jubilejnom roku je nutné týmto opatreniam venovať zvýšenú pozornosť a pečlivosť, nakoľko nie je vylúčené, že rozvratnými a protištátne orientovanými živlami budú účinné pokusy, dôstojný priebeh osláv rušiť. Je známe, že menovite komunisti konajú v tomto smere rozsáhlé prípravy k demonštračným prejavom. Okrem toho bolo prezídiu krajinského úradu dôverne sdelené, že aj rôzne zahraničné irredentistické korporácie zamýšľajú usporiadať v dobe osláv 10 ročného trvánia Československej republiky verejné manifestačné prejavy, ktorými má byť význam naších jubilejných osláv soslabený.“ Napriek tejto výstrahe nemáme správy o tom, že by boli oslavy niekde v okrese Púchov narušené. Práve naopak, okresný notár písal 3. novembra 1928 súhrnnú správu Prezídiu Krajinského úradu v Bratislave o priebehu osláv z okresu, v ktorej skonštatoval, že priebeh všetkých slávností bol veľmi dôstojný a lojálny prejavom voči ČSR. Prejavilo sa to aj na výzdobe ulíc „menovite v Púchove nebolo domu bez zástavy.“ Ďalej podľa tejto správy sa v Púchove v predvečer štátneho sviatku konal lampiónový sprievod za účasti miestnych úradníkov a v hojnom množstve prišlo aj civilné obyvateľstvo. V nedeľu 28. októbra dopoludnia sa vo všetkých kostoloch konali slávnostné bohoslužby a popoludní slávnostne zasadalo aj obecné zastupiteľstvo, v priebehu ktorého vystúpil so slávnostným príhovorom jeden z členov evanjelický farár a. v. Ján Palic. Zasadnutie poslalo pozdravný telegram prezidentovi ČSR Tomášovi Garigueovi Masarykovi a prezidentovi krajinského úradu. Po zasadnutí bolo symbolicky vysadené stromoradie z pagaštanov konských na nábreží Váhu a o 15.00 sa vybral sprievod z námestia na vrch Lachovec, kde boli vysadené stromy pri príležitosti 10. výročia vzniku ČSR – tzv. jubilejný les. Pri tejto príležitosti tu predniesli príhovory lesný asistent Kodoň, predseda urbárskej obce Hrobárik a správca rímskokatolíckej farnosti Viktor Kállay. Večer bolo usporiadané v Spolku katolíckych žien divadelné predstavenie „Bludár“ od dramatika Ferka Urbánka. Ochotnícky orchester tu zahral štátne hymny a prítomným sa prihovoril opäť kňaz Kállay. V neďalekých Dohňanoch bol v tento deň odhalený pomník padlým vojakom 1. svetovej vojny. V Lednických Rovniach sa v predvečer Dňa slobody tiež konal lampiónový sprievod a v deň štátneho sviatku dokonca sprievod s alegorickými vozmi. Popoludní bol usporiadaný tzv. promenádny koncert, ľahkoatletické preteky a večer divadelné predstavenie. Na konci správy uvádza okresný náčelník informáciu, že nebolo ani potrebné verejne vydať vyhlášku o vyvesení štátnych zástav, pretože boli vyvesené spontánne.
Púchov nad Váhom okolo roku 1930 – červenou elipsou vyznačený tzv. Jubilejný les na Lachovci s letopočtom 1928.
V roku 1929 sa deň pred štátnym sviatkom konali voľby do parlamentu ČSR. Prejavilo sa to i v liste Prezídia krajinského úradu adresovaného prednostom regionálnych a policajných úradov. V ňom sa okrem bežnej žiadosti o zabezpečenie dôstojného a nerušeného priebehu osláv Dňa slobody kládol dôraz na súvislosť s voľbami, pretože by „priebeh tohoto sviatku mohol byť volebnou náladou dotknutý.“ Za najväčšiu hrozbu boli považovaní i v tomto prípade komunisti. Úrady mali zachytiť obežník ústredia mládeže československej komunistickej strany, v ktorom vyzývali ľudí, aby pri príležitosti štátneho sviatku „boli poriadané pod vedením komunistickej internacionály mládeže vo všetkých dôležitých miestach demonštrácie proti „občanskému“ státu, proti imperialistickej válke a pre revolučný boj.“ Mali byť tiež organizované tzv. revolučné akadémie, objasňujúce stanovisko komunistickej strany proti občianskemu štátu, vydávané pokyny na rušenie osláv štátneho sviatku v jednotlivých obciach, mala prebiehať mobilizácia davu pri príležitosti 12. výročia tzv. ruskej boľševickej revolúcie. Napriek uvedenej výstrahe prebiehali oslavy Dňa slobody vo všetkých obciach okresu pokojne, pričom vo všetkých kostoloch troch najväčších cirkví v okrese sa konali pri tejto príležitosti sviatočné bohoslužby, v ľudových školách rôzne besiedky a všetky obce boli vyzdobené štátnymi zástavami a farbami.
V roku 1931 sa v okresnej pošte objavuje žiadosť o výzvu, aby rímskokatolícki duchovní dovolili 28. októbra spievať v kostole štátne hymny. Uvedená výzva nadväzovala na list Prezídia krajinského prezidenta v Bratislave ešte z júna 1931, v ktorej sa uvádza, „že všetci duchovní nevyhovujú náboženským potrebám svojích veriacích v tomto smere a že nie sú všetci dosiaľ preniknutí loyalitou ku štátu do tej miery, aby iniciatívne plnili to, čo od ních verní príslušníci štátu a dobrí veriaci očakávajú. … Dokonca sa staly prípady, že duchovní nedovolili, ba priamo zakázali po omši spev štátnej hymny, alebo pri jej speve sa vzdialili ostentatívne od oltára.“ Biskupský zbor ČSR sa ešte 25.októbra 1923 uzniesol: „Si quando occasione festorum nationalium seriosi factores in ecclesia ante vel post missam, nullo modo vero infra missam hymnos nationales decantari peterent, haec petitio a dominis curatis non est deneganda.“ Vzhľadom k tomu mali starostovia, notári alebo správcovia škôl pred 28. októbrom požiadať rímskokatolíckych duchovných o povolenie, aby sa na začiatku alebo na konci Svätej omše dovolili spievať v kostole štátnu hymnu. Podľa zmieneného listu ďalej hrozila kňazom za nevyhovenie obžaloba podľa zákonov z Rakúsko-Uhorska, a to podľa zákonných článkov XIV z roku 1898 a XIII z roku 1909. List Prezídia krajinského úradu s podobným obsahom sa zachoval pre okres Púchov i z roku 1936. Naň nadviazal list rovnakého pôvodcu, v ktorom sa zdôrazňuje, aby boli kňazi v uvedenej záležitosti vždy žiadaní písomne. Z dôvodu, že sa tak nenaplní táto podmienka a kňaz nedovolí spievať hymnu, nie je možné zaviesť disciplinárne konanie voči duchovnému. Podľa zachovaných dokumentov nenastal v okrese v uvedenej veci problém a vo všetkých kostoloch sa hymny spievali i kňazi zostali v chráme počas jej spevu. Napr. správa notára v Lazoch pod Makytou z roku 1936 uvádza, že štátna hymna sa tu spieva každý rok i bez vyzvania.
Dodnes existujúce stromoradie z pagaštanov konských vysadených 28. 10. 1928 – dnes Nábrežie slobody v Púchove.
Pri príležitosti 15. výročia vzniku ČSR a oslavách Dňa slobody v roku 1933 mali podľa Prezídia krajinského úradu v Bratislave visieť štátne zástavy na verejných budovách aj 30. októbra a odstránené mali byť o deň neskôr. V tomto roku poslal rovnaký úrad okresným náčelníkom upozornenie na eventuálne rušenie osláv 28. októbra tzv. autonomistickými živlami. V liste uvádzal ako príklad citát neznámeho rečníka z bližšie nešpecifikovanej schôdze Hlinkovej slovenskej ľudovej strany: „Aké oni zbrane používajú, také aj my budeme používať. Teraz chcejú 28. októbra spraviť odvetu za Nitru a my sa už aj pripravujeme.“ Z tohto roku sa zachoval i plánovaný program osláv k polokrúhlemu výročiu vzniku republiky v Púchove. Oslavy organizoval Okresný osvetový zbor, obecná rada, kultúrne spolky, hasičské zbory a dodatočne sa prihlásili i púchovskí skauti. Poslední menovaní sa pripravovali usporiadať o 17.10 hod. od meštianskej školy tzv. „ohňovú štafetu mestom“. O 17.30 mali skauti zapáliť slávnostnú vatru na vrchu Lachovec, recitovať, rečniť a spievať hymny. V tom istom čase sa o 17.30 hod. stretla široká verejnosť pred rímskokatolíckym kostolom v Horných Kočkovciach. Odtiaľ prechádzal lampiónový sprievod s hudobným podmasom viacerých kapiel a kráčal cez Hollého ulicu, Moravskú, Komenského až na Námestie slobody. Daždivý variant sprievodu mal začať pred Okresným sociálne-zdravotným domom na Štefánikovej ulici. Na námestí mal rečniť tajomník Okresného osvetového zboru Juraj Matejka, ďalej nasledovala pieseň „Hej, Slováci!“ a prejav významného slovenského rímskokatolíckeho kňaza Antona Kompánka, ktorý v tom čase spravoval faru v neďalekých Lúkach. Záver osláv v predvečer štátneho sviatku na Námestí slobody patril štátnej hymne. Ešte o 20.00 hod. bolo v pláne odohranie divadelného predstavenia s názvom „Náš pán minister“ od Ivana Stodolu v budove Kina. Dopoludnia v deň štátneho sviatku sa konali vo všetkých chrámoch slávnostné bohoslužby, ďalej bol v pláne priateľský futbalový zápas, na večer o 19.30 hod. pripravila Jednota Orla v Púchove slávnostnú akadémiu. 29. októbra 1933 bol v Púchove premietaný film režiséra Martina Friča – „Dobrý vojak Švejk“. Z roku 1933 stojí za zmienku oslava Dňa slobody v obci Červený Kameň. Tu sa po slávnostnej bohoslužbe presunuli ľudia na miesto, kde mal byť postavený pomník obetiam padlým vo Veľkej vojne a vysadené tu boli 4 lipy. Veľmi podobný priebeh mali oslavy okolo dňa 28. októbra 1933 i v Lednických Rovniach a ďalších obciach okresu.
V jednotlivých správach o priebehu osláv Dňa slobody z jednotlivých notariátov v okrese sa v závere uvádzalo takmer vždy, že priebeh nebol nijakým spôsobom narušený, že ľudia sa zúčastňovali v hojnom počte a aj výzdoba verejných a súkromných budov bola v poriadku. Výnimkou je asi len prípad strojvodcu Jozefa Dujdáka v Lednických Rovniach, ktorý v roku 1936 nevyvesil štátnu vlajku. Sťažovalo sa na to „Okresní četnické velitelství“ v Púchove v správe o priebehu osláv adresovanej Okresnému úradu v rovnakom mestečku a ten ďalej Prezídiu Krajinského úradu v Bratislave so slovami: „…ačkoľvek je majetný a má vlastný dom, nemal tento ani v rokoch predošlých pri štátnych oslavách ozdobený štátnou vlajkou.“ Presne o 3 týždne prišlo z riaditeľstva štátnych železníc vysvetlenie na Okresný úrad v Púchove, v ktorom „…menovaný prehlásil, že mal zástavu vo veľmi špatnom stave, takže ju nedal vyvesiť, ačkoľvek inokedy vždy ju vyvesoval. Prehlásil, že si zaobstará zástavu novú.“ Z uvedeného roku sa zachoval aj list Prezídia Krajinského úradu v Bratislave, v ktorom boli okresný náčelníci informovaný, že tzv. gratulačné hárky podpisované pri príležitosti štátneho sviatku 28. októbra majú byť zasielané v úrade priamo do rúk radcu politickej správy v Bratislave, a to Dr. Antonovi Neumanovi. Pre zaujímavosť uvádzame, že A. Neuman pochádzal priamo z Púchova (viac o A. Neumanovi sa dočítate v príspevkoch tu, tu a tu – pozn. P. M.)
Fotografie z ulíc Púchova pri príležitosti pripomínania 100. výročia vzniku spoločného štátu s Čechmi.
Oslavy štátneho sviatku 28. októbra prebiehali podľa dostupných archívnych dokumentov v roku 1937 podobne ako v predchádzajúcich. Rok 1937 je ale zaujímavý tým, že už v máji museli miestne notariáty informovať Prezídium krajinského úradu v Bratislave o tom, ako bude prebiehať oslava okrúhleho 20. výročia vzniku spoločného štátu Čechov a Slovákov v nasledujúcom roku 1938. Na základe nich si môžeme aspoň predstaviť potenciálny priebeh tohto výročia v okrese, keďže kvôli vnútro a zahraničnopolitickej situácii a udalostiam jesene 1938 sa tieto oslavy Dňa slobody už neuskutočnili. Ešte 24. mája 1937 informoval okresný náčelník Obvodné notárstvo v Púchove, že obec Púchov ani jednotlivé miestne notariáty nerobili žiadne námety a prípravy k budúcoročnému 20. výročiu vzniku republiky. Už v rovnaký deň začali na Okresný úrad v Púchove prichádzať prvé plány osláv 20. výročia vzniku ČSR. Medzi nimi bol program z Lazov pod Makytou, v ktorom miestny notár Pavel Hrivnák informoval o pláne zapáliť vatry v predvečer štátneho sviatku na okolitých vrchoch a v rovnaký večer usporiadať v obci lampiónový sprievod. V deň sviatku malo slávnostne zasadnúť obecné zastupiteľstvo, v oboch chrámoch sa mali uskutočniť pri tejto príležitosti sväté omše, nasledovať malo zhromaždenie ľudu, na ktorom by odzneli slávnostné prejavy, recitácie žiakov a večer malo byť odohrané divadelné predstavenie. V závere notár uviedol, že plán osláv má byť zahrnutý do plánovaného rozpočtu obce na rok 1938. V obciach patriacich pod Obvodný notariát Červený Kameň plánovali osláviť 28. október 1938 výstupom na hrad Vršatec nad obcou Vršatské Podhradie, kde by bola pomocou asi 300 osôb s lampiónmi vytvorená číslovka 20, viditeľná na veľkú vzdialenosť Považskej doliny. V Červenom Kameni mali byť osvetlené kostol a skala, ktorá dala obci pomenovanie. Zároveň dokončená cesta cez túto obec smerom na Moravu mala dostať prívlastok „Jubilejná“. V obciach notariátu Dohňany plánovali usporiadať divadelné predstavenie, školské oslavy, lampiónový sprievod žiakov k pomníku padlých, kde by bola prednáška o význame tohto dňa pre občanov a zaspieval by spevokol. Rovnako tieto oslavy plánovali zaradiť do rozpočtu obce na nasledujúci rok. 25. mája 1937 dorazil na Okresný úrad v Púchove program z ďalších obvodných notariátov, medzi nimi i z Pruského, kde plánovali v predvečer sviatku usporiadať slávnostnú akadémiu, lampiónový sprievod a zapáliť vatry slobody na okolitých kopcoch. 28. októbra mal obcou zaznieť o pol ôsmej ráno budíček, nasledovať mala slávnostná svätá omša, zasadanie obecného zastupiteľstva, verejná oslava na námestí spojená s koncertom. Oslavy mali v Pruskom vyvrcholiť divadelný predstavením. Obec plánovala do miestnej knižnice zakúpiť „pamätné a významné diela vynikajúcich mužov nášho národa“ a v roku 1938 tiež vybudovať novú štátnu meštiansku školu, ktorá by niesla meno vtedajšieho prezidenta republiky „Dr. Eduarda Beneša alebo Jubilejná meštianska škola“, k čomu očakávala súhlas nadriadených. Vatry by pri tejto príležitosti horeli v roku 1938 aj nad obcou Záriečie a v ten istý predvečer sviatku by sa konal lampiónový sprievod od štátnej ľudovej školy k buste Milana Rastislava Štefánika, kde by odznel slávnostný príhovor a konalo sa divadelné predstavenie. V deň sviatku by sa aj tu konali slávnostné Služby božie v miestnom kostole a po nich verejné oslavy v školách každej obce v notariáte. Zapálenie vatier, lampiónový sprievod a slávnostné príhovory plánovali aj v obciach Lúky a Lysá pod Makytou. Nevieme prečo, ale oslavu 20. výročia vzniku ČSR plánoval Obvodný notariát v Lednici na nedeľu 13. alebo 20. septembra 1938. V predvečer oficiálnych osláv sa mal uskutočniť lampiónový sprievod a v Potravnom družstve mali vystúpiť žiaci a bolo by odohrané divadelné predstavenie. Priamo v deň osláv sa malo verejné zhromaždenie stretnúť pri soche sv. Floriána, kde sa mali uskutočniť slávnostné služby božie. Popoludní bola naplánovaná ľudová veselica, kde mali odznieť ľudové piesne z Lednice a Lednickej Lehoty. Všetky získané informácie o plánoch z jednotlivých notariátov k 20. výročiu existencie ČSR zhrnul okresný náčelník v Púchove do správy Prezídiu krajinského úradu v Bratislave dňa 29. mája 1937. V nej ešte píše, že v jubilejnom roku budú vysádzané pamätné stromy a budované verejne dôležité stavby ako napr. školy, cesty a nemocnice. Medzi také cesty navrhoval okresný náčelník v Púchove vybudovanie základov magistrály v úseku Brno – Zlín – Púchov – Žilina a tiež železničnú trať v úseku Lednické Rovne – Púchov, čo malo byť už v pláne podľa slov ministra železníc. Zriadenie nemocnice v Púchove navrhoval okresný náčelník z dôvodu preplnenia týchto zariadení v Trenčíne a Žiline a pre výhodnú polohu Púchova presne v polovici cesty medzi nimi. Okresný úrad bol dokonca ochotný darovať na tento účel budovu Okresného sociálne-zdravotného domu na Štefánikovej ulici (dnes známy ako Detský domov – pozn P. M.).
Autor: Pavol Makyna
Publikovaný text odznel ako súčasť príspevku vedeckej konferencie „PAMÄŤ NA ROK 1918 NA SLOVENSKU A V STREDNEJ EURÓPE__1918 EMLÉKEZETE SZLOVÁKIÁBAN ÉS KÖZÉP-EURÓPÁBAN“, ktorá sa konala 13. novembra v Šamoríne. Je tiež súčasťou pripravovanej štúdie (Púchov v roku 1918 a oslavy Dňa slobody v okrese do roku 1938), ktorá bude publikovaná v roku 2019 v zborníku, zaoberajúcim sa udalosťami roku 1918 v rámci projektu VEGA 1/0291/17 Rok 1918 na Slovensku v historickej pamäti.