Profesor Dušan Kuzma patrí k najvýznamnejším slovenským osobnostiam umenia a architektúry 20. storočia, napriek tomu je v svojom rodnom regióne len málo známy. Myslíme si, že je opäť najvyšší čas „sfúknuť prach z police poznania“ a dozvedieť sa viac o autorovi napr. Pamätníka a múzea SNP v Banskej Bystrici a Novej budovy Matice slovenskej, ale i o zakladateľovi Katedry architektúry na Vysokej škole výtvarných umení.
Dušan Kuzma sa narodil 17. marca 1927 v malej obci Mestečko pri Púchove. Jeho otcom bol Michal Kuzma, riaditeľ tamojšej školy, matka Elena sa venovala najmä prácam okolo domácnosti. Detstvo prežil v období dovtedy nevídaného rozmachu slovenskej kultúry. V tejto atmosfére ho vychovávali obaja rodičia. Vplyvom rozhľadeného otca sa mu dostalo vynikajúceho vzdelania so schopnosťou kriticky myslieť, matka bola nesporným hodnotovým prístavom malého Dušana. Ľudovú školu navštevoval vo svojom rodisku, následne Gymnázium v Banskej Štiavnici.
Pri štúdiu architektúry na Fakulte architektúry Slovenskej vysokej školy technickej (ďalej len FA SVŠT) v Bratislave, ale i v ďalšom profesijnom pôsobení, dokázal využiť šťastie, ktoré sa mu naskytlo v podobe pôsobenia významných osobností slovenskej architektúry. Z množstva pedagógov spomenieme napr. prof. Eugena Kramára (autor projektov ako Mestské divadlo Pavla Országha Hviezdoslava v Bratislave, Administratívna budova spojov v Bratislave, Lyžiarský areál a Hotel FIS v Štrbskom Plese…), ďalej prof. Emila Belluša (autor projektov ako Kolonádový most v Piešťanoch, Národná banka – dnes Generálna prokuratúra v Bratislave, Študentský domov Mladá garda v Bratislave…) i prof. Vladimíra Karfíka (autor projektov napr. Administratívna 17-poschodová budova firmy Baťa a množstvo ďalších budov v Zlíne, Kostol Božského Srdca Ježišovho v Partizánskom, Generálny plán Matador v Púchove…). Dušan Kuzma ukončil vysokoškolské štúdium v roku 1952, no napr. už v roku 1947 praxoval u významného francúzskeho „železobetónového“ architekta Augusta Perreta (autor projektov ako Divadlo Champs-Élysées v Paríži, Kostol Notre-Dame v Le Raincy, prestavby vojnou zničeného centra Le Havre, Amiense, Marseille…). Do roku 1954 pôsobil Dušan Kuzma ako asistent prof. Belluša na FA SVŠT, ďalšie dva roky bol vedúcim Odboru architektúry na Povereníctve kultúry, následne do roku 1960 pracoval ako vedúci odboru Slovenského výboru pre výstavbu. V poslednom uvedenom roku sa mu podarilo založiť Katedru architektúry na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave a rovno sa stal jej vedúcim (do r. 1990). Práve tu sa mu darilo ďalej rozvíjať inšpirácie od svojich učiteľov, najmä Perretovo spojenie výtvarného umenia a architektúry, čo sa prejavilo napr. pri využívaní aktívnej spolupráce so sochármi.
Prof. Ing. arch. Dušan Kuzma
Počas svojho života uskutočnil Dušan Kuzma množstvo zahraničných ciest, medzi nimi navštívil napr. Egypt, Belgicko, Taliansko, Kanadu, Francúzsko, ZSSR, Fínsko, Grécko, Anglicko a i. Nielen tu čerpal inšpiráciu pre svoju tvorbu, ale i z rodného kraja, Kysúc, Oravy a Liptova. To sa prejavovalo napr. v jeho výtvarnom vyjadrení, pričom sa zachovalo množstvo Kuzmovych obrazov s motívom učupených dreveníc vsadených do horskej krajiny. V roku 1963 sa stal docentom a v roku 1978 bol menovaný za profesora. Okrem svojej tvorby dohliadal na výstavbu a rekonštrukciu množstva významných diel ako člen rôznych expertíznych skupín (napr. pre Pražský hrad (1961 – 1969), pre TANAP (1969 – 1973), pre Mohylu generála M. R. Štefánika v Brezovej pod Bradlom (1992 – 1995) a i.). Veľakrát svoje diela vystavoval – napr. v r. 1977 v oblastnej galérii v Banskej Bystrici a v Dome umenia v Bratislave, v r. 1980 a 1988 v galérii Jaroslava Frágnera v Prahe, v r. 1987 v Galérii mesta Bratislavy, v r. 1997 v Galérii architektúry Spolku architektov Slovenska v Bratislave. Medzi rokmi 1959 – 1964 viedol časopis PROJEKT, do ktorého prispieval odbornými článkami a štúdiami až do r. 1990. Dušan Kuzma založil tiež v r. 1990 skupinu SYNTÉZA 90, ktorá združovala tvorivých ľudí v oblasti vedy a umenia a do ktorej patrili napr. Milan Ferko, Vincent Hložník, Ladislav Chudík, Ilja Zeljenka a i. Počas svojo života získal množstvo ocenení ako napr. vyznamenanie za zásluhy o výstavbu v r. 1966, Cenu Dušana Jurkoviča v r. 1970, Národnú cenu SSR v r. 1975, bol mu udelený titul zaslúžilý umelec v r. 1984 a v r. 2000 získal Cenu Emila Belluša. Zomrel vo veku 81 rokov 17. júna 2008 v Bratislave, kde je aj pochovaný.
Dušan Kuzma a Jozef Jankovič, za nimi socha Obete varujú v areáli Pamätníka a múzea SNP v Banskej Bystrici
Jeho dielo je rozsiahle a o kvalite práce prof. Ing. arch. Dušana Kuzmu svedčí aj množstvo víťazných návrhov v architektonických súťažiach v zahraničí i doma. Azda najznámejším dielom Dušana Kuzmu je Pamätník a múzeum SNP v Banskej Bystrici. Kým sa však začal realizovať v podobe, akej ho poznáme dnes, prešli návrhy prof. Kuzmu tŕnistou cestou. Na Památník a múzeum SNP boli vypísané najskôr 3 celoštátne súťaže, pričom prvé dve neuspokojili zadávateľa. V tretej súťaži v r. 1959 získal návrh D. Kuzmu v spolupráci s prof. Emanuelom Hruškom najvyššiu cenu. Tento návrh mal podobu hmoty s pôdorysom štvorca s átriom, na troch stranách bola budova lemovaná stĺporadím. Dušan Kuzma začal po výhre v súťaži rozpracovávať konečnú podobu svojho návrhu, no kvôli sporu o význame SNP medzi pražskými politikmi na čele s Antonínom Novotným a bratislavskými polit. reprezentantmi dostal projekt stopku. Menovaný prezident navrhoval inštaláciu múzea SNP vo Zvolenskom zámku a nestavať pamätník SNP.
Pôvodný návrh D. Kuzmu pre Pamätník a múzeum SNP v Banskej Bystrici na vrchu Bánoš
Na začiatku 60. rokov sa politická situácia uvoľnila a znova ožil zámer realizovať takýto projekt. Ubehli však roky a D. Kuzma uvažoval o zmene prístupu k uvedenému dielu. Podobne ako v iných prípadoch, v ktorých spolupracoval s tvorcami skulptúr, i tu si prizval k spolupráci sochára Jozefa Jankoviča. D. Kuzma predložil Zväzu slovenských architektov (ďalej len ZSA) svoje nové myšlienky, čím reagoval na niektoré názory o nemennosti pôvodného víťazného návrhu podoby Pamätníka a múzea SNP v Banskej Bystrici. Po výstavách s návrhmi a verejnej diskusii umožnilo predsedníctvo ZSA D. Kuzmovi predložiť vďaka víťazstvu v predchádzajúcej súťaži nový prepacovaný návrh. Ten vytvoril dielo modernej architektúry, kde má „rozpoltená hmota evokovať zásadný spoločenský čin a rozhodnutie spoločnosti povstať proti nemeckým nacistom.“ Sám autor návrhu označil stavbu za „pokus vyjadriť hrdisnký čin národa“ a odmietol tým interpretácie svojho diela ako „bačovský klobúk“ či „puknuté srdce“. Nebol to ale koniec peripetií Kuzmovho návrhu. Aj tento projekt mal množstvo odporcov. Čas bežal a v auguste 1964 sa mal pri príležitosti 20. výročia SNP odhaliť základný kameň budúceho pamätníka a múzea. Prvý tajomník ÚV KSČ A. Novotný zvolal v Prahe zasadnutie predsedníctva s jediným bodom, a tým bolo posúdenie návrhu Pamätníka s múzeum SNP v Banskej Bystrici. Výkresovú a modelovú dokumentáciu projektu naložil D. Kuzma do lietadla a previezol ju z Banskej Bystrice do Prahy. Nad výstavbou pamätníka prevzal patronát Alexander Dubček. Dobrá prezentácia D. Kuzmu pred členmi predsedníctva ÚV KSČ priniesla ovocie, pričom A. Novotný sa mal vyjadriť: „Mně se to líbí!“. Projekt D. Kuzmu s centrálne umiestnenou plastikou sochára Jankoviča s názvom Obete varujú sa začal realizovať a o 5 rokov neskôr, teda v r. 1969 bol Pamätník s múzeom SNP v Banskej Bystrici slávnostne odhalený.
Na záver vám ponúkame fotografie niekoľkých vybraných diel D. Kuzmu na Slovensku, o ktorých ste dodnes možno ani netušili, že ich autorom je rodák z Púchovskej doliny:
Pamätník a múzeum SNP v Banskej Bystrici v súčasnosti
Súsošie Obete varujú v areáli Pamätníka a múzea SNP muselo byť po okupácii ČSR vojskami Varšavskej zmluvy v roku 1968 a následnej normalizácii odstránené z tohto miesta, umiestnené bola vo vypálenej obci Kalište (1974). Na pôvodné miesto sa vrátilo v roku 2004.
Interiér Pamätníka a múzea SNP v Banskej Bystrici
Z výstavby Pamätníka a múzea SNP v Banskej Bystrici.
Z výstavby Pamätníka a múzea SNP v Banskej Bystrici.
Z výstavby Pamätníka a múzea SNP v Banskej Bystrici.
Dušan Kuzma je aj spolutvorcom množstva pomníkov významných osobností slovenských dejín, ako napr. Pamätník J. L. Bellu v Bratislave.
Jedno z najvýznamnejších diel D. Kuzmu je i budova Výskumného ústavu zváračského v Bratislave, dnes sídlo Ministerstva spravodlivosti SR.
Neprehliadnuteľným architektonickým dielom D. Kuzmu je i tzv. Nová budova Matice slovenskej v Martine, kde dnes sídli Slovenská národná knižnica.
Interiér súčasnej sídlenej budovy SNK v Martine-Hostihora (spolupráca D. Kuzmu a A. Cimmermana)
Vila Dušana Kuzmu v Bratislave (Na kopci 6)
D. Kuzma je i spolutvorcom Pamätníka SNP na dnes rovnomennom námestí v Bratislave (spolupráca D. Kuzmu a J. Kulicha).
ďalšie zaujímavé odkazy:
https://www.archinfo.sk/diskusia/blog/pred-90-rokmi-sa-narodil-dusan-kuzma.html
https://www.muzeumsnp.sk/muzeum-snp/historia-muzea/
Spracoval: Pavol Makyna