777 ROKOV PÚCHOVA alebo AKO VZNIKOL NÁZOV MESTA

   Tento článok vznikol pôvodne v roku 2013, kedy si mesto Púchov pripomínalo okrúhle 770. výročie prvej písomnej zmienky. Rozhodli sme sa ho pri výročnom čísle 777 aktualizovať a doplniť. V tejto súvislosti by mohli mnohých trápiť otázky, ktoré sa viažu k vzniku prvej osady, miesta a jej názvu. Pri tejto príležitosti sa pokúsime na základe výsledkov doterajšieho historického bádania zhrnúť základné informácie o vzniku dnešného mesta Púchov.

   Kde začať? Azda opäť raz na tzv. Púchovskej skale. Tá bola síce osídlená ľuďmi vo všetkých dejinných dobách, no väčšiu súvislosť s miestom, kde dnes leží mesto, môžeme datovať až do 11. storočia po Kristovi. Vtedy v okolí skaly pravdepodobne zanikol hrádok obývaný slovanským obyvateľstvom, a to z dôvodu nájazdov od juhu prichádzajúcich Maďarov. Spomínané slovanské obyvateľstvo pod týmto vplyvom osídlilo pomerne rozsiahlu rovinu na úpätí Javorníkov a pravom brehu rieky Váh.

   V 11. a 12. storočí rozdávali uhorskí panovníci územia rôzneho rozsahu svojim verným veľmožom, alebo i tzv. náčelníkom vojenských skupín za ich zásluhy. Tak sa k pôde a pozemkom mohla dostať aj osoba, ktorá „založila“ prvú osadu, ktorá ležala na mieste dnešného Púchova. No v roku 1241 vpadlo do Uhorska vojsko Tatárov, pričom na územie dnešného mesta pritiahlo z Moravy cez Lyský priesmyk. To ničilo všetko, čo mu stálo v ceste a určite sa nevyhlo ani nami spomínanej osade. V nasledujúcich rokoch muselo teda nevyhnutne dôjsť k jej oprave alebo znovuvybudovaniu.

   Takým rokom obnovy osady by mohol byť aj rok 1243, kedy vznikol najstarší nám dodnes známy písomný prameň, v ktorom sa osada spomína prvýkrát. Týmto prameňom je darovacia listina panovníka Bela IV. z roku 1243, v ktorej sa v mene kráľa uvádza, že majetok s názvom Wýchap (dnešná časť obce Pruské) daruje Bechendovi, synovi Mikuláša. UVedená informácia pre nás v súčasnosti, v spojitosti s výročím mesta, nemá v podstate žiadnu hodnotu. Nadobúda ju až vtedy, keď v listine čítame ďalej – vymedzením polohy tohto majetku (Wýchap) je informácia, že z jednej strany je Bechendovym „susedom“ syn Leustak a z druhej strany, pre nás dôležitý PUCH. V latinskom znení:„Comentanci autem sunth Puch de villa Puch ex una parte et ex altera Leustacius filius.“

12705231_888552027924447_5902333638353551148_nDarovacia listina Bela IV. z r. 1243

   Prirodzene si musíme položiť otázku:„Kto je ten PUCH?“ V podstate o ňom nič priamo nevieme, teda okrem toho, že je v tom čase vlastníkom osady a pozemkov s rovnomenným názvom. V tomto smere nám može byť nápomocný etymologický slovník (náuka o pôvode slov). V ňom sa dočítame, že slovo „puch“ sa vo význame „zápach“ používalo v slovenčine v 18. storočí, čo je až o 5 storočí neskôr, ako meno uvedené v spomínanej listine Bela IV. Slovník nás ďalej odkazuje na slovo „puchnúť“ (používané v 17. storočí) vo význame „fúkať/nafukovať/puchnúť/zväčšovať objem“. Keďže vieme, že prvé mená vznikali na základe výrazných čŕt, možno predpokladať, že sa jednalo o fyzický znak. Osoba s menom PUCH mohla byť napr. väčšieho fyzického vzrastu. Neskorším pridaním prípony „–ov“ získali majetky privlastňovací význam, teda PUCHOV majetok/pozemok, z ktorého bol odvodený aj názov usadlosti. Dĺžeň v súčasnom názve mesta Púchov bol pridaný neskôr  v prirodzenom vývoji jazyka pre jednoduchšiu výslovnosť. 

   Ak si zhrnieme doterajšie informácie, nemôžeme tvrdiť, že PUCH je zakladateľom osady, z ktorej vzniklo súčasné mesto Púchov. Môžeme však tvrdiť, že je prvým písomne doloženým majiteľom, od ktorého odvodzujeme súčasný názov mesta.

   Ďalej vieme, že súčasné mesto Púchov je zložené z dvoch častí, pričom tá druhá patrila od 13. storočia zemepánovi z Lednice, a to konkrétne Markovi, ktorý sa v listine Bela IV. taktiež spomína. S prvou časťou Púchova, a nepriamo aj s PUCHOM, sa spája listina z 11. februára 1469, vydaná kráľom Matejom I. (Korvínom). V nej panovník „nanovo daroval“ kuriálnu usadlosť v Púchove Martinovi, synovi Štefana z Púchova a jeho synom Ondrejovi a Štefanovi. Tento rod sa volal Marczibányi s prívlastkom Púchovský. V tejto listine je tiež uvedené, že Martinovi predkovia spomínané pozemky s usadlosťou spokojne užívali od dávnych čias. Na základe tohto textu môžeme tvrdiť, že Marczibányiovci sú priamymi potomkami PUCHA. Tí sídlili až do vymretia v 19. storočí v kaštieli na dnešnom Námestí slobody, rovnako boli aj vlastníkmi blízkych pozemkov (Moravská ulica patrila už do druhej časti, patriacej Lednickému panstvu). Pomocou ďalších prameňov môžeme pokojne toto miesto (Námestie slobody) stotožniť s miestom PUCHOVEJ osady.

Vyznačenie pôvodnej PUCHOVEJ osady v katastrálnej mape (Námestie slobody – ulica vpravo)

   Pri tejto príležitosti je nutné sa dotknúť aj druhého spôsobu, akým si mnohí (dokonca aj učitelia na púchovských školách) ešte i dnes odvodzujú názov mesta Púchov. Je známe, že pri archeologickom výskume v katastri, ale i mimo mesta, bolo objavené veľké množstvo hrobov rôzneho datovania, ako tomu bolo napríklad i relatívne nedávno pri výstavbe bytovky na Moravskej ulici (2005). Z tohto dôvodu sa najmä medzi staršími ľuďmi traduje v ústnom podaní informácia, že tu bol spoločný cintorín, kde boli pochovávaní ľudia z celého okolia. Podľa neho sa toto miesto má nazývať „Pochov“ (pochovávať), z ktorého má byť odvodený názov Púchov. V tomto prípade je nutné uviesť, že daná informácia sa nezakladá na vedeckých faktoch a ide o ľudovú etymológiu prikrášlenú značnou dávkou fantázie.

Pavol Makyna

-video odkaz: listiny, dotýkajúce sa Púchova na videu (Daniel Brezničan) (stačí kliknúť)

This entry was posted in HISTÓRIA. Bookmark the permalink.

Comments are closed.