O príchode Židov do Púchova nemáme presné údaje, ale podľa zachovaných písomných prameňov predpokladáme, že prví židovskí obyvatelia sa v meste usadili začiatkom 18. storočia. Prvým písomným dokumentom je žiadosť Židov z Púchova z roku 1715, aby ich nevyhnali z obce, pretože podľa Trenčianskej stolice sú nosičmi a šíriteľmi moru. Táto písomná zmienka obsahuje aj vyhlásenie, že zaplatia pokutu tisíc zlatých, ak niekoho nakazia morom, ktorý sa vtedy šíril z Moravy. Židovskí obyvatelia mesta boli častým terčom útokov miestnych obyvateľov. Predchádzajúca žiadosť tak bola s najväčšou pravdepodobnosťou vybavená kladne, keďže už roku 1727 Imrich Marczibányi žaluje obyvateľov Púchova za násilné trestné činy, ktoré sú páchané na jeho poddaných. Trestné činy na púchovských Židoch sa rozrástli do tej miery, že Samuel Abrahám, richtár Židovskej náboženskej obce, požiadal lednické panstvo o ochranu v podobe poddanskej závislosti. 1. júla 1775 predložili Židia svojmu zemepánovi Lyndenovi d´Aspremontovi z Lednice menoslov obyvateľov 35 židovských rodín žijúcich v Púchove. Ale aj napriek všetkým problémom sa Židom podarilo v Púchove zotrvať a usadiť sa. Od lednického panstva získali pozemky, fyzickú ochranu a ochranu pre podnikanie. V roku 1787 zriadili v Adamcovskej usadlosti židovský cintorín a na prelome 19. a 20. storočia bola židovská komunita už pevnou súčasťou mesta. Život židovskej obce v Púchove sa sústreďoval okolo synagógy. V roku 1865 ju však takmer celú zničil požiar, pričom zhorela aj drevená synagóga a pravdepodobne aj výrobňa piva. Ale už roku 1868 bola na mieste starej drevenej synagógy postavená nová murovaná v gotickom slohu. Náklady na jej výstavbu sa vyšplhali do sumy 10 000 zlatých. Dôležitými osobnosťami mesta a šíriteľmi jeho dobrého mena boli rabíni, ktorí boli súčasťou Židovskej náboženskej obce už od jej vzniku. Preslávili sa najmä rabín Vesannel Kohn svojimi pedagogickými schopnosťami, ale od roku 1848 aj známy rabín Samuel Deutschländer, činný ako spisovateľ, filozof, filológ, ale i v politike na strane maďarského povstania proti cisárovi. Neskôr bol síce uväznený v Trenčíne a Komárne z dôvodu udržiavania stykov s povstalcami a buričmi, ale už po návrate do Púchova sa venoval štúdiu Aristotelovho diela. Chcel vydať preklad Aristotelovej Etiky, v ktorej odstránil chyby predchádzajúcich prekladov, ale nenašiel sa vydavateľ. Posledným rabínom v meste bol jeho syn Nathan. Ten však odišiel na post berlínskeho rabína a Púchov zostal od roku 1915 bez hlavy Židovskej náboženskej komunity. Prvá svetová vojna, ako sme už spomenuli, priniesla so sebou veľké množstvo utrpenia, ktoré vyvrcholilo na konci vojny roku 1918. Väčšina židovských obyvateľov opustila svoje domovy z obavy pred rozhnevanými dedinčanmi z Marikovskej doliny. Dav plienil a drancoval mesto dva dni. Celkovo vyrabovali 42 židovských rodín, zamerali sa hlavne na ich obchody, hostince i byty. V priebehu drancovania zabili aj manželku Žida Salomona Politzera, ktorý bol obchodníkom so strižným tovarom. Po nastolení poriadku sa židia do mesta vrátili a hneď využili situáciu pri obchodovaní s nedostatkovým spotrebným a potravinovým tovarom a ovládli produkciu roľníkov i remeselníkov. Židia v Púchove boli aj politicky veľmi angažovaní prostredníctvom Židovskej strany. Pomocou nej si majitelia obchodov a pohostinstiev udržiavali pozíciu v obecnom zastupiteľstve a chránili tak záujmy svojich členov a čelné postavenie v hospodárstve mesta. Vo voľbách do obecného zastupiteľstva roku 1923 získali Združené židovské strany 4 mandáty a skončili tak tretie v poradí za Slovenskou ľudovou stranou s 11 mandátmi a tzv. štátotvornými stranami s 3 mandátmi. V ďalších voľbách získala Židovská strana 3 mandáty za HSĽS so 17 kreslami v obecnom zastupiteľstve a Združenou stranou pracujúceho ľudu s 5 mandátmi. V roku 1930 bola prevaha HSĽS taká veľká, že voľby sa nekonali a strany sa dohodli na rozdelení kresiel v obecnom zastupiteľstve podľa vopred dohodnutého kľúča. HSĽS získala 17, Sociálno–demokratická strana 5 a Židovská strana opäť 3 mandáty, rovnako aj Republikánska strana zemedelského a pracujúceho ľudu, Československá ľudová strana 1 mandát. Vo voľbách roku 1936 prekvapivo nevyhrala HSĽS, ale Hornokočkovská nezávislá katolícka strana (9 mandátov), ktorá vznikla ako alternatíva katolíckej HSĽS (8 mandátov). Židovská strana a Sociálno – demokratická strana získali rovnako po 3 mandáty. Stabilitu Židovskej náboženskej obce dokazujú aj počty obyvateľstva po sčítaní z roku 1920. V Púchove vtedy žilo 1916 obyvateľov, z toho 1377 katolíkov, 281 evanjelikov a 247 občanov židovskej konfesie. V roku 1930, po pričlenení obce Horné Kočkovce roku 1926, žilo na území mesta 2713 obyvateľov, z toho 2166 katolíkov, 286 evanjelikov, 230 židov, 31 iných náboženstiev a ostatní bez vierovyznania. 31. decembra 1938 vykonala Hlinkova garda (HG) sčítanie, z ktorého vyplynulo, že Púchov má 3412 obyvateľov, z toho židovskej konfesie 215. Súpis židov z februára 1942, ktorý si vyžiadal okresný úrad v Žiline, hovorí o 201 židoch v meste. V roku 1924 bol vykonaný súpis všetkých židovských náboženských obcí v okolí Púchova. Vykonaný prieskum a následné štatistické údaje poukazujú na 4 židovské náboženské obce a to v Púchove druhu „statusquo“, Pruskom a v Lúkach typu „kongresová“ a v Bolešove „ortodoxná“. Z daného prehľadu bolo zistené, že ani v jednej obci nebolo obsadené miesto rabína. V časoch ľudáckeho režimu bolo židovské obyvateľstvo prenasledované a jednou z foriem perzekúcie bolo znemožnenie štúdia v štátnych školách. Preto sa pre židovské deti zriaďovali súkromné školy, ktoré však nemali nárok na štátnu podporu a financované boli zo súkromných zdrojov. Vďaka tomu škola nepatrila pod kontrolu školského inšpektorátu. Aj to bol dôvod, aby sa o jej činnosti nezachovali takmer žiadne písomné doklady. Z toho mála, čo sa zachovalo, sa dozvedáme, že 1. novembra 1940 informovala Židovská náboženská obec Školský inšpektorát v Púchove o zriadení súkromnej školy pre deti židovského vierovyznania. Školu vtedy viedol Imrich Klein a navštevovalo ju 25 žiakov v ôsmich postupných ročníkoch. Vyučovanie prebiehalo až do roku 1942. Vlastné spolkové organizácie v meste mali všetky tri najvýznamnejšie konfesie: katolíci, evanjelici a židia, ktorí mali svoju Židovskú náboženskú obec a spolok Theodora Herzla. Tento spolok bol odbočkou Ústredného zväzu sionistického pre Československú republiku v Púchove. Stanovy spolku Theodora Herzla boli schválené členmi 30. novembra 1925 a už 30. decembra 1925 povolil Župný úrad v Trenčíne činnosť spolku tým, že začlenil stanovy do knihy spolkov v okrese.
autor: Pavol Makyna
