Štefan Polakovič sa narodil v roku 1912 v obci Urmín (od r. 1948 Mojmírovce), južne od Nitry. Vyučil sa za cukrára. Neskôr sa presťahoval do Púchova a v r. 1941 tu podal aj žiadosť o živnosť. O 2 roky neskôr sa tu aj oženil. Prisťahoval sa do podnájmu domu č. 266 na Hollého ulici. Živnosť sa mu získať podarilo, a tak si hneď vo vedľajšom dome otvoril cukráreň s vchodom z Hollého ulice.
4. a 5. dom vpravo – bydlisko a cukráreň pána Polakoviča. V prvom dome vpravo býval architekt Kodrík, navrhoval chatu na Lachovci, ktorú pomenoval po svojej žene – ILONKA
Za cukrárňou bola umiestnená výrobňa cukroviniek, sklad a dvor od Nábrežia slobody, kadiaľ sa do domu vnášali suroviny: najmä mlieko a vajcia z obce Lazy pod Makytou. Pán Štefan Polakovič vyrábal i v čase vojny rôzne džemy (slivkové, jablkové a i.), salónky, perníčky, zmrzlinu (najmä vanilková), zákusky, torty, cukríky. Dokonca predával likér s názvom TEA IN RUM, ktorý vyrábala, predávala a dodávala firma Ripper a synovia zo Žiliny. Spomínané výrobky produkoval i na objednávku k rôznym príležitostiam, akými boli napr. rodinné oslavy. Reklamu a prezentáciu cukrárskych výrobkov pána Štefana Polakoviča zabezpečovalo v Púchove napr. kino Váh pred premietaním filmov.
Sklenené tabuľky, ktoré presvietením premietacieho prístroja v kine na plátno zabezpečovali cukrárstvu reklamu
Vo svojej cukrárni zaúčal 3 – 4 učňov. Jedným z nich bol napr. Imrich Slugeň i Jozef Majtán z Kočkoviec. Obrazom toho, že pánovi Polakovičovi sa v oblasti cukrárstva skutočne darilo, je fakt, že medzi r. 1945- 1954 kupoval pozemky a hospodárske budovy od firmy Včela v Horných Kočkovciach na Továrenskej ulici č. 76. Sem sa po vojne v r. 1947 aj s rodinou presťahoval. I tu si zriadil výrobňu cukroviniek. Tovar predával v kaviarenských priestoroch bytovky, vystavanej v r. 1950 pre zamestnancov Priehrady mládeže na Ulici 1. mája (kedysi Červenej armády), dnes známych aj ako Aladin.
Výrobňa a ľadovňa cukrárne pána Polakoviča na ľavom brehu Váhu v Púchove
V hospodárskych budovách na druhej strane Váhu (spomínaná Továren. ul. č. 76) bola i tzv. ľadovňa. Jednalo sa o murovanú miestnosť s oknom. Sem sa v zime doslova dotiahli ľadové kryhy z neďalekého Váhu a obsypané pilinami slúžili v tejto miestnosti na chladenie tovaru až do neskorého leta. Nebudeme preháňať, ak ju označíme za dobovú chladničku. Vedľa domu v tom čase ešte stáli základy Hotela Kanada, ktorý dala vystavať v r. 1930-1931 už spomínaná firma Včela. Tá prevádzkovala v meste pálenicu a vyrábala zdravotný likér pod názvom SANITAS, ktorý predávala v celej ČSR. Viac sa o hoteli KANADA dočítate v samostatnom príspevku tu.
Vizualizácia dnes už neexistujúceho HOTELA KANADA
Pán Štefan Polakovič však v r. 1952 musel odhlásiť svoju živnosť z dôvodu znárodnenia a väčšina jeho cukrárenského zariadenia skončila v štátnom podniku Považan. Svojho remesla sa však nevzdal a ďalej pracoval ako cukrár v závode Makyta. Tu vykonával svoju prácu až do odchodu do invalidného dôchodku.
Štefan Polakovič v závode Makyta pri výrobe cukroviniek
Určitý čas ešte „brázdil“ ulicami Púchova na trojkolke a predával svoju zmrzlinu, ktorú varil doma alebo v reštaurácií SOR. Pán Štefan Polakovič zomrel v r. 1971 v Púchove vo veku 59 rokov. Dom, v ktorom v Horných Kočkovciach býval, bol zbúraný v r. 1985 pri stavbe vodovodu Pružina – Púchov.
Obľúbený zmrzlinár so svojou trojkolkou v lete r. 1960
V lokalite zostala iba záhrada a hospodárske budovy. No toto miesto zmení svoju tvár i v neďalekej budúcnosti, keďže mesto tu plánuje v rámci rekonštrukcie železnice vybudovať nový cestný výjazd na most z Nosíc do Púchova a ŽSR rozšíriť počet koľají pod cestným nadjazdom .
autor: Anna Polakovičová a Pavol Makyna