V krátkom exkurze o výšivkách z Púchovskej doliny si predstavíme najviditeľnejšie prvky – výšivku „na pomaľovanie“ na ženskom odeve, tylové čepce a charakterizujeme výšivku na častiach mužského odevu.
Charakteristickú výšivku na ľudovom odeve z Púchovskej doliny (Záriečie a okolie) môžeme vypozorovať hlavne na ženských rukávcoch. Výšivku tu tvorili 3 základné pásy: stredný – vedel sa opakovať aj na lemoch rukávoch, a 2 bočné, z ktorých vychádzali voľne štylizujúce motívy. Motívmi boli geometrické prvky s rastlinnými a zoomorfnými prvkami. Výšivka bola ohraničená stonkovým stehom, okraje vyšité redšie a vnútorné plochy najčastejšie krížikom. Pôvodne sa výšivka predznačovala ihlou, no po prvej svetovej vojne „nastúpila na scénu“ aj ceruzka, ktorá dovolila rozšíriť fantáziu vyšívačkám a výšivkárom. Používali sa hlavne dvoj- a trojfarebné kombinácie. Farby ako červená, žltá, oranžová, modrá, fialová, olivovozelená, ružová, popolavá sa najčastejšie dopĺňali farbou čiernou. Modrá, zelená a čierna farba slúžili aj ako farby smútočné. (viď obrazová príloha – kreslené vzory a inventár miestnych folklórnych zoskupení a folkloristov)
Ďalšou výšivkou je, vďaka rozšíreniu tylového materiálu v 2.pol. 19.stor., výšivka na čepcoch, ktoré zdobila biela bavlnená priadza. Tá sa medzi očkami v tyle preťahovala do tvarov ako hviezdičky, linky, kosoštvorce a pod. Vďaka týmto vzorom sa vytvárali jednoduché ornamenty, hlavne vpredu na čepci. Biela priadza sa neskôr začala kombinovať či nahrádzať jemnou ružovou, zelenkastou či modrastou farbou .
Zjednodušene sa ženský odev ďalej skladal zo sukne z modrotlače a čiernej zástery (fertuchy), na ktorej boli v spodnej časti najčastejšie vyšité jednoduché motívy z rukávcov, ktoré neskôr začali nahradzovať modernejšie farebné vzory rôznych kvetov.
Mužský odev, ktorý sa skladal z bielej košele, súkenných nohavíc a vesty (lajblík) bol o poznanie jednoduchšie zdobený. Košeľa sa začala zdobiť až v poslednom období, a to na konci rukávoch a záhrení geometrickými vzormi do tvaru kvetov čiernej farby alebo červeno-čiernej kombinácie. „Klasická“ košeľa bola čisto biela s výšivkou na rukávoch zvanou „mriežka“ bielej alebo béžovej farby. Bordový lajblík zdobili na chrbte geometrické prvky do tvaru kvetov v pestrých farbách. Vrecká boli jemne vyšité. Na nohaviciach išla bokmi a zadom „šnúrka“ modrej alebo červenej farby a pri rozparku bol jednoduchý zakrútený vzor „šnúrkový“. (viď obrazová príloha – porovnanie ručnej práce a strojovej).
Výšivka „na pomaľovanie“ nezostala a dúfajme, že nezostane uchovaná len na ľudovom odeve, ale pretransformovaná i napríklad do dnešných interiérových dekorácií – viď obraz – vyšívané srdce (Barbora Podymáková, obrazová príloha).
Autor článku: Martin Rosina
LITERATÚRA:
[Nosáľová, Paličková. Naše kroje, 1988.]
[Chlupová a kol. Slovenská ľudová výšivka, 2011.]
[autor, upravené vzory výšiviek – Hoština, 1930 a ďalšia vlastná fotodokumentácia]
[Podymáková Barbora a jej šikovné ruky – rukávce a obraz]
Related Images:
