8. februára tohto roku sme na facebooku robili medzi vami malú anketu s otázkou: „DO KTORÉHO REGIÓNU PODĽA VÁS PATRÍ MESTO PÚCHOV?“ Viacerí z vás reagovali, za čo vám ďakujeme. Už vtedy sme naznačovali, že neexistuje jednoznačná odpoveď na túto otázku. Región je iba umelý konštrukt, pomocou ktorého si potrebuje človek niečo vymedziť – ohraničiť (na základe rovnakých alebo podobných prvkov). Napriek tomu sme sa rozhodli „zamyslieť sa“ nad konkrétnejšou a akousi univerzálnejšou odpoveďou. Snažíme sa vychádzať z údajou, ktoré nás môžu usmerniť k odpovedi na uvedenú otázku.
Rôzne pohľady
Pokúsme sa na úvod vymedziť základné hranice. Ak Slovensko rozdelíme na severnú a južnú polovicu, tak Púchov zaradíme jednoznačne do severnej. Ak na mape spravíme zvislú čiaru, Púchov môžeme pokojne zaradiť do západnej polovice republiky. Spojením týchto informácií patrí spomínané mesto do severozápadnej štvrtiny územia Slovenska. Nad tým sa veľká väčšina z nás zhodne. Problém ale nastane vtedy, keď sa pozrieme bližšie k zemskému povrchu a na polohu Púchova začneme nazerať napr. cez politicko-správne jednotky (okresy, kraje…), alebo cez etnografické prvky (zvyky, kroje, nárečia…), prípadne cez prírodné prostredie (geológia, hydrológia, meteorológia, biosféra…). Tu už samozrejme nenachádzame presné a jednoznačné hranice, ktoré sa v priebehu ľudských dejín menili len minimálne alebo vôbec. Otvorenou otázkou tiež ostáva: Je potrebné pri vymedzovaní regiónu dodržiavať určitý pomer veľkosti na základe rozlohy alebo počtu obyvateľstva? Uvedenú otázku si najčastejšie kladú pravdepodobne autori rôznych samosprávnych reforiem na základe politickej potreby. Z vašich postrehov na sociálne sieti vyplývala tiež nejednoznačná zhoda pri určení polohy Púchova, resp. jeho zaradení do Stredného alebo Horného Považia.
Jedna z mnohých tzv. foklórnych máp Slovenska
Považie – územie v blízkosti Váhu
Pozrime sa teda najskôr na vymedzenie Považia. Slovo je samozrejme odvodené od názvu najdlhšej rieky na Slovensku – od Váhu, ktorá preteká aj cez Púchov. Predpona „Po-„ spája blízke územie s uvedenou riekou. Podobne je to napr. pri názvoch Podunajsko, Poiplie, Pohronie atď. Rieka Váh pramení pod Kriváňom a Kráľovou hoľou a po spojení prameňov pri Kráľovej Lehote sa po asi 403 km vlieva do Dunaja pri Komárne. Váh možno opticky rozdeliť na tri-štyri porovnateľne dlhé časti podľa toho akým smerom prevažne tečú vody vo vybranej časti územia republiky. V hornej štvrtine toku plynú vody Váhu väčšinou smerom na západ (až severozápad). Približne druhá štvrtina toku sa pri Žiline stáča smerom na juhozápad a týmto smerom tečie až po Nové Mesto nad Váhom. V blízkosti Púchova sa nachádza polovica celej dĺžky rieky Váh. Tretia štvrtina toku plynie od Nového Mesta nad Váhom až po Sereď prevažne smerom na juh. Odtiaľto až po Komárno tečú vody Váhu až do Dunaja prevažne smerom na juhovýchod. Posledná štvrtina Váhu sa ale nachádza v blízkosti dominantnejšej rieky a aj z tohto dôvodu sa región nazýva Podunajsko. Zostávajú nám teda horné tri štvrtiny toku Váhu, ktoré by sme mohli nazvať: Horné, Stredné a Dolné Považie. Tu však akási jednoznačnosť pomenovania regiónov pri Váhu „končí“, keďže v najsevernejšej časti preteká Váh väčšinou dĺžky cez regióny Liptova, Oravy a Turca.
Povodie rieky Váh
Príroda ako zdroj prirodzenosti
Nielen z tohto dôvodu je podstatné pozrieť sa na ďalšie prírodné útvary krajiny. Dôležitým prvkom pri akejsi prirodzenej historickej regionalizácii krajiny postavenej na prírodných prvkoch sú geomorfologické jednotky. Jednu z nich – rieku (Váh) sme už spomenuli. Ďalšími geomorfologickými jednotkami myslíme prvky krajinného reliéfu ako napr. pohoria, pahorkatiny, nížiny, údolia, doliny, priesmyky, sedlá atď. V okolí Púchova sú to pohoria Strážovské vrchy, Biele Karpaty a Javorníky, okrem rieky Váh i Biela voda, ďalej Ilavská kotlina ako podcelok Považského podolia a i. Uvedené jednotky vytvárali (a ešte stále vytvárajú) akési prirodzená bariéry pri pohybe ľudí. Pohoria tvorili ešte v nedávnej minulosti relatívne ťažko priechodné hradby a horské vodnaté rieky vytvárali takéto bariéry v dolinách a údoliach. Prvý most pre chodcov cez rieku Váh bol pri Púchove postavený až v roku 1891, čím umožnil ľahší presun obyvateľstva a tovaru. Otvoril tým pomerne uzavretú oblasť. Aj z tohto dôvodu inklinovalo obyvateľstvo Púchova viac k väčšiemu mestskému centru na juhu – k Trenčínu, keďže údolím Váhu bolo toto mesto oveľa dostupnejšie. Zatiaľ čo Žilina na severe, asi rovnako vzdialená od Púchova ako Trenčín a ležiaca tiež na opačnom brehu Váhu, sa nachádzala za hradbami viacerých vrchov Javorníkov a dolín medzi nimi. Široké údolie Ilavskej kotliny smerom na juh ponúkalo väčšie možnosti ako uzavretá horská oblasť, kde iba rieka Váh pri Nosiciach vytvárala úzky prielom. Cesta na sever viedla cez sedlo pod vrchom Holíš.
Pohľad na „našu“ hranicu Stredného a Horného Považia (kliknutím na mapu zväčšíte)
Výsledok
Ak by sme mali zhrnúť uvedené fakty a na ich základe vytvoriť akýsi čo najuniverzálnejší záver resp. odpovedať na otázku: DO KTORÉHO REGIÓNU PODĽA VÁS PATRÍ MESTO PÚCHOV? odpovedali by sme, že do Stredného Považia. Dôvodom je podľa nás fakt, že mesto Púchov leží v najsevernejšej časti Ilavskej kotliny (úplný okraj tvorí obec Nimnica), teda Stredného Považia. Od Severného Považia (najjužnejším okrajom je Považská Bystrica) ho oddeľuje úzke údolie v Javorníkoch, cez ktoré preteká a meandruje rieka Váh. Vzniká tu ale ešte jedna otázka: Kam patria obce Púchovskej doliny, ktoré sa nachádzajú ešte severnejšie ako Púchov? Odpoveď je podľa nás nasledujúca: Púchovskú dolinu tvoria z jednej strany vrchy Javorníkov a z druhej Biele Karpaty. Majú rôzne geomorfologické zloženie. Biele Karpaty sem zasahujú svojim najsevernejším a najvýchodnejším okrajom, zatiaľ čo Javorníky najjužnejším a najzápadnejším – čiže sami o sebe vytvárajú hranicu. Púchov je tiež prirodzeným strategickým centrom regiónu a preto tieto obce rovnako radíme do Stredného Považia. Hranicu Stredného a Severného Považia môžeme dnes stotožniť s hranicou medzi okresmi Púchov a Považská Bystrica.
P. Makyna