SPOR O KÚPELE NIMNICA

Keď sa rozhodovalo, čo sa stane s pôvodnými administratívnymi budovami a ubytovňami na pravej strane priehrady, ktoré v čase výstavby Priehrady mládeže obývali zamestnanci stavby, rozhodnutie padlo na zachovanie stavieb a ich využitie na liečebné účely. Dislokačná komisia pri Úrade zboru povereníkov pridelila v júli 1957 všetky objekty sociálneho zariadenia PM Nosice Povereníctvu zdravotníctva za účelom „…navracať zdravie pracujúcim“. Okrem toho mali byť vytvorené ubytovacie zariadenia, slobodáreň, ordinácie, laboratória, inhalátorium, liečebné zariadenia, 320 lôžok, kaviareň, reštaurácia atď. Kúpele mali mať 150 stálych pracovníkov a 25 sezónnych. Celkové náklady na dobudovanie kúpeľných zariadení do 31. marca 1960 mali byť vyčíslené na 3 100 000 Kčs.[1] Dňa 1. apríla roku 1959 sa začala písať história najmladších kúpeľov na Slovensku – Kúpeľov Nimnica, vtedy ešte ako liečební Trenčianskych Teplíc. Vedúcim lekárom sa stal MUDr. Jozef Vajda a správou bol poverený Ján Lepej.[2] Postupne boli tieto kúpele doplnené o ďalšie budovy a aj pôvodné určenie kúpeľov na liečenie dýchacích a zažívacích problémov bolo postupne rozširované, takže dnes sa tu liečia onkologické choroby, choroby obehového a tráviaceho ústrojenstva aj poruchy látkovej premeny a žliaz s vnútornou sekréciou, ženské choroby a choroby z povolania.[3]

            Zaujímavou udalosťou boli prieťahy v spore o určenie názvu kúpeľov v lete roku 1958. V júni toho roku požadovala Okresná plánovacia komisia v Púchove zmenu názvu Priehrady mládeže Nosice na PM Púchov a pomenovanie pre kúpele – Štátne kúpele Púchov. Dôvodom malo byť rozčlenenie Nosíc na Nové a Staré, pričom už vtedy žiadali obyvatelia Nových Nosíc pričlenenie k mestu Púchov. Výhodná bola pre nich aj blízkosť úradov a možnosť nákupov. Predpokladalo sa splynutie oboch obcí s mestom Púchov do 2 – 3 rokov.[4] To sa zrejme nepozdávalo občanom Nimnice, a tak MNV v tejto obci 18. augusta 1958 „…na základe ustanovení § 10 zákonného článku č. 266/1920 zb. a podľa § 17 vládneho nariadenia č. 34/1958 zb. uznáša sa pomenovať nové kúpele názvom Kúpele Nimnica“. Tento dokument podpísaný predsedom MNV Nimnica Štefanom Útlym mal nadobudnúť platnosť ihneď.[5] Do sporu vstúpil 29. augusta Odbor pre vnútorné veci rady Krajského národného výboru v Žiline s tým, že „…oznamuje orgánom, ktoré obdržali výpis z uznesenia MNV v Nimnici, že uznesenie je protizákonné a v dôsledku toho, aby uvedené oznámenie rady MNV v Nimnici nepovažovali za právne účinné…“.[6] Zápis z porady MNV v Púchove 10. júla 1959 ešte uvádzal, že k názvu kúpeľov sa má vyjadriť ONV pri zasadaní dňa 25. augusta 1959.[7] Ako sa spor o názov kúpeľov presne skončil dnes už všetci vieme. Od roku 1963 nesú kúpele meno obce, v katastri ktorej ležia.