POHREBISKO NA MORAVSKEJ ULICI 2

V roku 2005 bolo pri kopaní základov viacúčelovej bytovky na Moravskej ulici v Púchove objavené pohrebisko. Jeho umiestnenie môžeme nájsť už na mapách I. vojenského mapovania z 18. storočia. Zaujímavým nálezom bol napr. veľmi dobre zachovaný čepiec.

ARCHEOLOGICKÁ SPRÁVA: Polyfunkčný objekt – bytový dom H2, H3 a priľahlé inžinierske siete, Moravská ul., Púchov, k.ú. Púchov, parc. č. KN 303/2, zisťovací archeologický výskum 2005

Po odkrytí základových jám na stavenisku polyfunkčných bytových objektov H2/H3 na Moravskej ulici v katastri mesta Púchov, boli porušené nálezové okolnosti novovekého pohrebiska, črtajúceho sa v jednotlivých profiloch a v erodovaných haldách  pod nimi. Samotný záchranný archeologický výskum s menšími časovými prestávkami, spôsobených klimatickými výkyvmi, ktoré výrazne znemožnili plynulý priebeh záchranných archeologických prác (zvýšená zrážková činnosť, zaplavovanie plochy, opakovaná deštrukcia hrobov a skúmanej plochy spôsobená vodnou eróziou), trval do 26. júla 2005. Celý archeologický výskum teda trval 50 dní, z čoho počas 11-ich dní pretrvávalo daždivé počasie. Dané okolnosti spôsobili, že nedošlo k úplnému preskúmaniu stavebnej plochy resp. spodnej úrovne základovej jamy, kde sa aj napriek ubúdajúcej tendencii antropologických zvyškov mohli predpokladať  najstaršie doklady novovekého pohrebiska. Dňa 19.8 2005 bola preto vykonaná záverečná fáza záchranného archeologického výskumu, odkrytie spodnej úrovne základovej jamy obytného domu H2 a H3. Polyfunkčné objekty H2/H3, nachádzajúce sa v katastrálnom území mesta Púchov, parc. č. KN 303/2, sú začlenené do okolitého reliéfu medzi-horskej kotliny resp. nízkej riečnej terasy, cca 100 m južne od súčasného cintorína, po ľavej strane Moravskej ulice smerom k rieke Váh. V hornej úrovni profilov základových jám, vidieť stopy po asanačnej činnosti stavebných objektov z 19. a 20. storočia. V minulosti bola oblasť v záplavovej zóne rieky Váh, čo vidieť aj na pedologickom zložení skúmanej plochy, ako i geologických a topografických charakteristikách daného územia.

         Postupným znižovaním jednotlivých  úrovní zahĺbenia boli objavené anatomicky uložené ľudské kostry, sekundárne koncentrácie ľudských kostí alebo ojedinelé ľudské kosti, zvyšky zotletého dreva z truhiel, ktoré mali charakter debnenia, železné fragmenty kovaných klincov z truhiel, železné fragmenty kovaní z topánok, zvyšky textílií, rôzne fragmenty z farebných kovov a mince. Išlo prevažne o zostatky jednotlivých novovekých hrobov s drevenou vydebnenou truhlou, poškodených opakovanými zásahmi hrobárov, ktorí výkopom nových hrobových jám poškodzovali predošlé hroby. Ľudské skelety tak boli sekundárne zhromažďované do menších koncentrácii, v ktorých sa postupne premiešavali a ďalej deštruovali. Rôzne stupne poškodenia a deformácie vidieť aj na anatomicky uložených kostrách so zvyškami dreveného debnenia a železných klincov z truhiel. Tento jav môže byť aj popri inom aj výsledkom značného tlaku pôsobiaceho na zeminu, nachádzajúcej sa pod murovanou architektúrou, ktorá bola v priebehu 19.-20. storočia zasanovaná. Na skúmanej ploche polyfunkčného obytného domu H2 a H3 bolo preskúmaných a zdokumentovaných 269 archeologických nálezových kontextov (z toho 14 hrobov bolo zachovaných, 39 hrobov sa nachádzalo v rôznom stupni poškodenia a 7 hrobov bolo výrazne poškodených respektíve úplne zničených. Na pohrebisku sa taktiež nachádzalo 209 nálezových kontextov, v prevažne sekundárnych koncentrácii ľudských kostí alebo ojedinelých ľudských kostí, prípadne ojedinelé zvyšky zotletého dreva z truhiel, prevažne rozpadnuté drobné železné fragmenty kovaných klincov z truhiel, silne korodované železné fragmenty kovaní z topánok, drobné náznaky textílií a novoveké takmer nečitateľné mince. Tieto drobné predmety boli prevažne vo veľmi zlom stave, s vysokým stupňom poškodenia rôzneho charakteru, spôsobeného viacerými deštrukčnými okolnosťami mestskej zástavby a rôznymi inými negatívnymi javmi pôsobiacimi v priebehu času.

            Predbežná analýza archeologického materiálu z jednotlivých hrobov, respektíve z uzavretých nálezových celkov, priebežne datuje pohrebisko od poslednej tretiny 17. storočia až do prvých dvoch tretín 18. storočia.

            Zatiaľ nebola realizovaná historická resp. písomná konfrontácia s nálezovými okolnosťami na novovekom pohrebisku. Nie je však vylúčené, že s odvolaním sa na protestantskú minulosť Moravskej ulice, môže isť aj o protestantské novoveké pohrebisko.

            Vzhľadom na výskyt ľudských pozostatkov takmer vo všetkých základových profiloch obytných domov H2/H3 je predpoklad, že samotné novoveké pohrebisko pokračuje aj severným a západným smerom od danej plochy a to minimálne v podobnej, relatívne hustej koncentrácii. Priestor stavebnej plochy, zasahujúcej do okolia je relatívne malý a aj v nej bolo pred realizovaním záchranných prác zničených minimálne 50 až 55% plochy výkopom základových jám. 

            Predbežne sa dá predpokladať, že sa jedná o rozsiahlejšie viacgeneračné pohrebisko, minimálne existujúce v rozsahu 80 až 100/120 rokov. Avšak bez bližšej materiálovej analýzy a bez hlbšej konfrontácie s písomnými prameňmi sú tieto zistenia a tvrdenia len predbežné.

            Ako už bolo uvedené, vzhľadom na výskyt ľudských pozostatkov takmer vo všetkých základových profiloch obytných domov H2/H3 je predpoklad, že samotné novoveké pohrebisko pokračuje aj severným a západným smerom od danej plochy a to v relatívne hustej pohrebnej vrstve, ktorá sa koncentruje v hĺbke od 203 cm od nulového bodu (určeného stavebným geodetom – vo výške 145 cm od horného okraja základovej jamy) t.j. od hĺbky 58 cm od horného okraja základovej jamy resp. aktuálneho povrchu  t.j. od reálnej nadmorskej výšky 264,653 m.n.m. (sektor D1) až po najnižšiu hĺbku na skúmanej ploche, a to do hĺbky 331/(356) cm od nulového bodu (určeného stavebným geodetom – vo výške 145 cm od horného okraja základovej jamy) t.j. do hĺbky 186/(211) cm od horného okraja základovej jamy resp. aktuálneho povrchu  t.j. od reálnej nadmorskej výšky 263,373/(263,123) m.n.m. (sektor E11/E12).

            Odkrytím spodnej úrovne základovej jamy obytného domu H2 a H3 (19.8 2005) sme sa dostali na jej dno cca do hĺbky 375/385 cm od nulového bodu (určeného stavebným geodetom – vo výške 145 cm od horného okraja základovej jamy), teda do základovej hĺbky 230/240 cm od horného okraja základovej jamy resp. aktuálneho povrchu, t.j. reálnej nadmorskej výšky 262,933/262,833 m.n.m. V spodnej úrovni zníženia sa len potvrdilo postupné ubúdanie a klesajúca tendencia už len sekundárnych koncentrácií ľudských kostí alebo ojedinelých ľudských kostí.

O nálezoch informoval Mgr. Jozef Ďuriš, PhD.

 

Video z hromadného nálezu kostrových hrobov  – klikni tu.

Mapa a označenie  pohrebiska (krížik v štvorci) v 18. storočí – klikni tu.

This entry was posted in HISTÓRIA. Bookmark the permalink.

Comments are closed.