Už v 30. rokoch 20. storočia vznikali podobne ako v celej republike i v Púchovskej doline Roľnícke mliekarenské družstvá: v Lazoch pod Makytou, Lúkach, Vydrnej, Záriečí, Mestečku, Mostišti a Zbore. Okrem nich predávali mlieko aj súkromníci, ktorí túto bielu surovinu odstredili a zo smotany vyrábali tzv. gazdovské maslo. Takéto maslo ďalej distribuoval Zväz mliekarenských družstiev v Bratislave. Postupne sa sortiment mliečnych výrobkov začal rozširovať, no koncom druhej svetovej vojny uvedené regionálne podniky zanikli. Uvedený zväz mal po vojne záujem o obnovu spracovania mlieka v regióne a krátko po februári 1948 sa začalo uvažovať o zriadení mliekarenského podniku so spádovou oblasťou okresov Púchov, Ilava a Považská Bystrica. Závod sa začal stavať v Púchove v roku 1950. Vybudovaný bol na rovinatom pozemku vedľa cesty smerujúcej do Púchovskej doliny v susedstve závodu Makyta a dokončený bol 23. októbra 1953, kedy v ňom bola spustená prvýkrát prevádzka. Prvé mlieko bolo do závodu v Púchove privezené z Považskej Bystrice, z blízkej Hrabovky i neďalekého Záriečia a Mestečka.
Budovy mliekarenského závodu v Púchove krátko po dokončení okolo roku 1953
Je potrebné uviesť, že obdobie 50. rokov je v celej republike známe aj kolektivizáciou, prebiehajúcou v mnohých prípadoch veľmi násilne. Množstvo farmárov bolo nútených odvádzať štátu tzv. kontingenty – teda časť vypestovaných a vyprodukovaných surovín, medzi ktoré patrilo aj mlieko. Niekedy boli kontingenty také vysoké, že súkromným osobám sa neoplatilo samostatne hospodáriť. Ak aj niečo farmárovi nakoniec zvýšilo, suroviny musel odpredať štátu za mizernú čiastku. Za iný predaj mu hrozilo väzenie. Podobne na tom bolo aj mlieko dovážané do Púchova od údajne až 5 300 súkromných dodávateľov zo 193 zberní. Zvážané bolo povozníkmi na kárach z rôznych osád k zastávke zberného vozidla. Denná kapacita spracovania mlieka v púchovskom závode začínala na 15 000 litroch, postupne stúpla až na 80 000 litrov za deň.
Pracovná porada na nádvorí mlekarne, vzadu vidieť budovy na Štefánikovej a Ulici 1. mája
V podniku medzi riekami Váh a Biela voda sa vyrábalo nízkotučné mlieko (do 2% tuku), plnotučné (3,5%), ďalej s kakaovou príchuťou, smotana (33%, 16%, 12% a 6%). Prebytok odstredeného mlieka bol odpredávaný za krmným účelom pre štátne podniky v Nitrianskom Pravne, Trenčianskej Turnej a Špačinciach. Mlieko sa zo začiatku distribuovalo v kanvách, neskôr v sklenených fľašiach až postupne v igelitových vreckách. Smotana sa balila do kelímkov. Vyrábali sa tu i tvrdé syry pod názvami Tehla, Salám, Gouda, Čedar a Akave. Púchovský závod produkoval tiež 18% a 16% maslo a tzv. mraziarenske maslo. Gazdovské maslo z osád, ktoré pred vojnou putovalo do Bratislavy, sa v prevádzke púchovských mliekarní topilo a odpredávalo firme Palma v Novom Meste nad Váhom, tiež blízkym a vzdialeným pekárňam. Prvým riaditeľom bol Gustav Valent, ktorý bol tiež poverený Okresným výborom KSS založiť v Hoštinej Poľnohospodárske družstvo a nad týmto Jednotným roľníckym družstvom „bdel“ púchovský mliekarenský závod s podnikom Zdroj.
Zvážanie a distribúciu mlieka zabezpečoval ČSAD i mliekareň sama – automobilový park v 50. rokoch minulého storočia zachytený pri vstupe cez bránu do areálu
Dopravu zabezpečovala Československá autobusová doprava (ČSAD) Púchov. V začiatkoch fungovalo iba 7 liniek, no postupne sa rozširovali do obcí a miest, odkiaľ bolo mlieko vykupované a do ktorých boli výrobky z neho následne distribuované. Okrem okresov Púchov, Ilava a Považská Bystrica spadalo zo začiatku pod závod v Púchove aj niekoľko obcí z okresu Prievidza. Okrem dopravy sa Mliekarne skladali i z ďalších tzv. úsekov: príjem mlieka, pasterizačná stanica, stredisko masliarne, stredisko syrárne-tvarohárne, stredisko stáčiarne, stredisko jogurtárne-smotanových krémov, technickí pracovníci, úsek nákupu, vlastná závodná doprava, závodné stravovanie, úsek odbytu, kotolňa, úsek údržby, sklady, závodné laboratórium, úsek ekonomiky a účtovníctva a strážna služba. Po roku 1989 došlo k privatizácii množstva podnikov a tá neobišla ani tzv. Púchovskú mliekareň. V roku 1992 sa dostala do súkromných rúk firmy Guropea holding spol. s. r. o. a v roku 1994 ukončila svoju činnosť.
Prví pracovníci mliekarne pózujú na nádvorí a v pozadí vidieť rozrastajúce sa mesto Púchov
Spracoval: P. Makyna
Autor textu vychádzal aj z publikácie z roku 2013 s názvom „Púchovská mliekareň“, v ktorej svoje spomienky opisujú Ondrej Martiško a Antónia Činčuriaková.