HLOŽA
– 1. písomná zmienka o obci z r. 1397
– patrila pod panstvo Košeca, Mikulášovi – bratovi Stibora zo Stiboríc
– od r. 1976 súčasťou Beluše
V r. 1766 postavili obyvatelia Hlože v obci kaplnku, ktorú zasvätili sv. Jánovi Nepomuckému. No na pečatidle z r. 1722 sa nachádza Madona s dieťaťom. Na stranách sa nachádzajú ešte dve hviezdičky. Kruhopis obsahuje: * PECAT * HLOSE * DEDINI * A(nno) 1722. Odtlačok je možné nájsť na dokumente z r. 1871. Podľa obecného znaku sa predpokladá, že v obci stál pred tým kostol zasvätený Panne Márii.
Mariánska tradícia mala v obci silnú tradíciu, keďže Madona s dieťaťom sa nachádza aj na pečiatke z 19. storočia. Dvojjazyčný kruhopis znie: * OBEC HLOZSA KÖZSÉG. Nájdeme ju so svätožiarou na dokumentoch z r. 1885 – 1889.
MEDNÉ
– 1. zmienka z r. 1372
– obec patrila Mednianskym, ktorí tu vlastnili kaštieľ z 18. storočia
– samostatná do r. 1960, kedy bola pričlenené k Horenickej Hôrke
– od 1976 súčasťou Lednických Rovní
Najstaršie známe pečatidlo je až z 19. storočia. V jeho poli nájdeme erbový štít rodu Mednianských. Ten zobrazuje listovú korunu s trojicou skrížených šípov s hrotmi nahor. Klenotom erbu je jednorožec, ktorý vyrastá z koruny. Kruhopis znie: Medne Nemes Helység Pecsítje. Odtlačok tohto pečatidla nájdeme na listinách z r. 1860, 1867 a 1871.
HOROVCE
– najstaršia písomná zmienka o obci z r. 1259
– vo vlastníctve Horoveckých, Dulovských, Nozdrovických a Medočianských
– v obci je kaštieľ z r. 1594 (od r. 1515 časť obce pod panstvom Lednica)
Najstaršie známe pečatidlo je umelecky, a teda aj graficky veľmi vyspelé. Ornament a kruhopis nám pomáha pečatidlo datovať do 17. storočia. Znakom obce je štylizovaná ruža a kruhopis pečatidla obsahuje: * SIGILLVM : PAGI HOROCZ.
Novšie pečatidlo je zo začiatku 19. storočia a v ňom úplne nový znak. Z pažite vyrastá listnatý strom, naľavo od kmeňa nájdeme položený lemeš, vpravo položené čerieslo. Obsahuje slovenský kruhopis: * PEČATKA OSADY HORÓCZ. Odtlačky tohto pečatidla možno nájsť na dokumentoch z r. 1871 a 1873.
V roku 2000 bol P. Kónyom a S. Pančákom vyhotovený nový erb obce. Ten tvorí modrý neskorogotický štít a v jeho strede sa nachádza strieborná štvorlistá ruža, pričom ornamentálny semenník je zlatý.
VISOLAJE
– 1. písomná zmienka je z r. 1327
– v r. 1332 stál v osade kostol sv. Havla (Gála)
– zemepan. práva si uplatňovali Visolajskí, Slopnianskí a Sunegovci
– v r. 1796 stál v obci pivovar, pálenica a papiereň
Do 18. storočia overovala miestnym obyvateľom úradne dokumenty pravdepodobne šľachta. Dokladom je osemhranné pečatidlo s priemerom 16 mm a rodovým erbom. V erbovom štíte je rameno so šabľou v ruke a nápis: „Čo podepsani pečadu dedinsku potvrzujeme“. Nájdeme ju na dokumente z r. 1781.
Najstaršie známe pečatidlo obce je z r. 1783. Kruhopis tohto pečatidla znie: · SIGIL(lum) · WISOLAYENSE AN(n)O 1783. V strede pečatidla kráča po rastlinnom ornamente lev s kosákom v pravej prednej labe. Odtlačky možno nájsť na dokumentoch z r. 1871.
Je vysoko pravdepodobné, že pečať mala svojho predchodcu zo 17. storočia. Poukazuje na to niekoľko prvkov, napr. písmeno „W“ a rastlinný motív. Predpoklad sa však musí ešte potvrdiť ďalším výskumom, resp. objavom.
HORNÁ BREZNICA
– Breznica spomínaná v r. 1388 sa rozdelila na Hornú a Dolnú pred r. 1471
– v 15. storočí mala Horná Breznica prívlastok Malá
– medzi 1. januárom 1980 a 23. novembrom 1990 bola zlúčená s Dolnou do obce Breznica
Najstaršie známe pečatidlo Hornej Breznice poznáme z r. 1841. Je oválne a do poľa je v strede vyrytý zaklinený latinský kríž. Na stranách sa nachádzajú dve hviezdičky. Spoza miesta prekríženia ramien kríža vychádza svätožiara. Kruhopis pečate znie: * PECET OBCI HORNI BREZNICE. Rok 1841 je vyrytý nad krížom. Odtlačky pečatidla možno nájsť na dokumentoch z r. 1858 a 1871. Podľa J. Fojtíka ide o atribúty sv. Jána Nepomuckého, ktorému je aj zasvätený kostol v Lednici.
Medzi rokmi 1873 – 1887 používala Horná Breznica aj nápisové pečatidlo s trojriadkovým textom: OBEC BREZNIC FELSÖ.
Samostatné pečatidlá poznáme z oboch Brezníc až z r. 1841 a majú rovnaký znak. Otázkou však zostáva, aké pečatidlá používali pred týmto rokom. Ešte stále sa očakáva objav týchto pečatí, ktoré napovedia viac o histórii Hornej a Dolnej Breznice, najmenej od r. 1471.
MOJTÍN
– 1. písomná zmienka je z r. 1364
– časť patrila panstvu Košeca a časť zemanom z Ladiec
– do 18. storočia uvádzaná ako samota
Z druhej polovice 18. storočia pochádza pečať obce Mojtín. Kruhopis tejto pečate obsahuje nápis: OBEC MOJTIN. Letopočet bol však z pečate zrejme vypílený. V pečatnom poli sa nachádza vysoká pažiť a na nej kosa, snop a hrable (možno cep). Nad týmito predmetmi sa nachádzajú 3 hviezdičky.
Dnešný erb obce Mojtín obsahuje spomínané 3 predmety na vysokej zelenej pažiti, nad nimi 3 hviezdičky na modrom pozadí. Jedna hviezdička sa nachádza na zelenej pažiti.
STREŽENICE
– najstaršia písomná zmienka o obci z r. 1408
– od 1598 iba štatistické údaje
– medzi 1. júlom 1979 a 2. augustom 1990 bola obec súčasťou Púchova
Pečatidlo obce Streženice z prvej polovice 19. storočia je pomerne jednoduché. Po obvode pečatného poľa sú vyryté 2 olivové vetvičky. Medzi nimi je dole umiestnené malé osemcípe koleso a nad ním vyrytý trojriadkový nápis v kurzíve: Sigillum Comunitatis Sztrezenicz. Odtlačok tejto pečate možno nájsť na dokumentoch z r. 1860, 1867 a 1871. Keďže obec je pomerne stará, čaká sa na objav staršieho pečatidla.
V roku 2002 vznikol súčasný erb obce. Jeho autori umiestnili do modrého poľa zlaté ratolesti a medzi ne vložili strieborné koleso.
KVAŠOV
– 1. písomná zmienka z r. 1471
– od r. 1598 len štatistické údaje o obci
– od 1. 1. 1980 do 23. 11. 1990 súčasť Horoviec
Najstaršie známe pečatidlo obce Kvašov je z r. 1841. Letopočet môžeme nájsť v kruhopise, ktorý znie: * PECET . OBCY . KWASOWA : R . 1841. Písmeno R v kruhopise však nie je slovenského pôvodu a neznamená „R(oku)“, ale je to latinský odkaz na staršiu pečať obce: R(enovatum) v latinčine odkazuje na renováciu pôvodnej pečate v roku 1841. Znak v strede pečatného poľa a spôsob jeho vyrytia nás odkazuje do 18. storočia, no vavrínový veniec po obvode pečat. poľa posúva jej vznik na začiatok 17. storočia. Očakáva sa teda objav pečate z tohto obdobia, na ktorom bude vyrytý tiež poľnohospodársky symbol, avšak bez pažite. Na pečati z r. 1841 sa nad pažiťou vznáša kolmo postavený lemeš a čerieslo, odtlačok nájdeme na dokumentoch z r. 1871.
Z druhej polovice 19. storočia máme nápisovú pečiatku obce Kvašov. Obsahuje slovensko-maďarský text: OBEC KVASSO KÖZSÉG a nájdeme ju napríklad na dokumentoch z r. 1873-1881.
V roku 2005 bol vytvorený erb obce. Jeho autori postavili do červeného štítu nad zelenú pažiť s dvomi zlatými trsmi trávy striebrom lemovaný lemeš a čerieslo. Kvôli individualizácii umiestnili do horných rohov erbu 2 zlaté osemcípe kolesá. Je totiž známe, že obyvatelia Kvašova sa v minulosti živili najmä poľnohospodárstvom a povozníctvom.
VYDRNÁ
– 1. písomná zmienka v r. 1475
– do 1. júla 1979 samostatná obec
– do 23. novembra 1990 súčasťou obce Lúky
Z obce Vydrná je zatiaľ známa len pečiatka z 2. polovice 19. storočia. V hornej časti pečatného poľa je nápis: OBEC WIDRNA. Pod ním vyrastá z pažite 5 ihličnatých stromov, pričom na vrchole stredného stromu sedí vtáčik. Našla sa na dokumentoch z r. 1870 a 1871.
S takmer určitosťou môžeme tvrdiť, že tejto pečiatke predchádzala iná, zo 17. storočia, na ktorej bol nápis „Vidrna“ bez „dvojitého v“/w. Na predlohe z 18. storočia bol nápis tiež s „jednoduchým v“.
V roku 2007 vznikol podľa návrhu S. Pančáka obecný erb, ktorý tvorí strieborný štít so zatrávnenou zelenou pažiťou a piatimi zelenými ihličnanmi. Vták v strede na strome je čierny – možno havran.
ZBORA
– najstaršia písomná zmienka z r. 1471
– od r. 1979 pričlenená k obci Dohňany
V pečatidle z r. 1750 je vyrytý z pažite vyrastajúci strom. Rok je rozložený na stranách tohto stromu. Kruhopis pečatidla znie: PECZET * DEDINI : ZBORI vlnovka. Odtlačky tejto pečate môžeme nájsť na dokumentoch z r. 1831 a 1871.
MOSTIŠTE
– 1. písomná zmienka v r. 1471
– od 1598 iba štatistic. údaje
– v r. 1979 obec pričlenená k Dohňanom
Predpokladá sa poľnohospodársky motív na erbovom pečatidle, to sa však ešte nepodarilo nájsť. Našla sa zatiaľ len nápisová pečiatka z konca 18. storočia. V strede kruhového pečatného poľa sa nachádza skomolený názov obce: MOSCISE. Horná a dolná časť pečatidla je mrežovito vyčiarkaná. Odtlačok pečatidla sa našiel na dokumentoch z r. 1871.
IHRIŠTE
– 1. písomná zmienka v r. 1471
– od 1598 iba štatistic.údaje
– v r. 1979 obec pričlenená k Púchovu
Prvé známe pečatidlo obce vzniklo v 18. storočí. Najstarší odtlačok sa našiel na dokumente z r. 1854. V hornej časti pečatného poľa je v minuskule vyrytý text v dvoch riadkoch: Osada Ihrisst. Pod ním sa nachádza kolmo postavený cep a šikmo položený kosák.
V druhej polovici 19. storočia sa objavilo iné pečatidlo s bohatším poľnohospodárskym motívom. Na zvlnenej pažiti je položené čerieslo a lemeš, nad nimi sa vznášajú dva snopy a medzi nimi sú skrížené dva cepy. V hornej časti pečatného poľa je v kurzíve vyrytý nápis: Obec Ihrišče. Odtlačky sa našli na dokumentoch z r. 1871.
NIMNICA
– 1. písomná zmienka z r. 1408
– prvé liečivé pramene zaznamenané v 18. storočí
– 1. júla 1979 bola obec pričlenená k Púchovu
– od 23. novembra 1990 opäť samostatná
Prvý odtlačok pečatidla sa našiel na listine z r. 1841. Jeho nálezca J. Fojtík na ňom videl malého Ježiška pri obilí so svätožiarou okolo hlavy a s kosákom v ruke. Kruhopis obsahuje nápis: * PECET OBCY NIMNITCKEY 1841. Tento odtlačok sa našiel aj na dokumentoch z rokov 1867 a 1871. Cirkevný motív nemožno spájať s kostolom v obci, keďže v čase vzniku žiadny neexistoval.
Podľa J. Nováka súvisí motív erbu s obcou Lednica a rovnomenným panstvom, ktorého obec bola súčasťou. Bolo totiž bežnou praxou, že si obce privlastňovali motív erbu svojho zemepána. Je možné s takmer určitosťou tvrdiť, že tvorca pečate resp. erbu nepochopil znak obce na staršom pečatidle, ktoré sa však ešte nenašlo. Očakáva sa objav motívu ženy s vencom na hlave, z ktorého kovorytec spravil v r. 1841 svätožiaru.
Pri tvorbe nového erbu v r. 1998 jeho tvorci vychádzali zo spôsobu obživy pôvodného obyvateľstva obce Nimnica. Preto navrhli erb s motívom ženy s vencom na hlave, ktorá v pravej pozdvihnutej ruke drží kosák. Stojí na pažiti s tromi klasmi po pravej strane a tromi steblami trávy po ľavej strane. Pri tvorbe súčasného erbu jeho autori prihliadali k tomu, že rovnako sa dnes volajú kúpele. Z toho dôvodu uplatnili namiesto pažite tri zvlnené pruhy, ktoré symbolizujú vodu. Erb má modrý štít s tromi striebornými brvnami a rovnako strieborno je odetá žena s červeným vencom na hlave. Kosák je tiež strieborný, jeho rukoväť je zlatá. Klasy a tráva sú zlaté.
LEDNICA
– 1. písomná zmienka v r. 1259
– na konci 13. storočia postavený hrad (do 16. stor. centrum panstva Lednica)
– 1. kostol doložený v r. 1332
– od r. 1464 jarmočné právo
Lednica sa stala jediným mestečkom v Uhorsku, ktoré získalo erbovú listinu – tzv. armáles, už v stredoveku. 2. júla 1465 ju udelil kráľ Matej v Budíne. Táto listina neobsahuje opis podoby erbu, ale iba miniatúru v ľavom hornom rohu armálesu. Kópiu môžeme nájsť v Štátnom archíve v Nitre alebo knižnici Maďarského národného múzea v Budapešti.
Erb tvorí červený štít, v ktorom sa nachádza kľačiaca žena v striebornom odeve so zeleným vencom na hlave. Podobný veniec z kvetov drží aj v rukách pred sebou.
Najstaršie známe pečatidlo je až z r. 1602. Kruhopis väčšieho znie: * SIGILLVM * OPPIDI * * * LEDNICE * 1·602. Menšie pečatidlo malo kruhopis: * SIGIL(lvm) : OPPIDI * * LEDNIC * 1602. Odtlačky tohto pečatidla je možné nájsť ešte na listinách z 19. storočia.
Na týchto pečatidlách je vyobrazená v barokovom štíte ženská postava v dlhom odeve. V pravej zdvihnutej ruke drží veniec a ľavú má opretú vbok. Mohlo by ísť o vyobrazenie nevesty. Po pravej strane postavy v štíte vyrastá kvet a vľavo strom. V armálese sa tieto rastlinné motívy nenachádzajú. Na oboch stranách štítu sú ešte vyryté jašterice. Nápisová pečiatka tejto obce dodnes ešte nebola objavená, no s takmer určitosťou ju obec používala.
Na písomnosti z 20. augusta 1945 sa však našla erbová pečiatka s rovnakým motívom, aký bol na pečatiach z r. 1602. Pridaná je pažiť, na ktorej postava ženy stojí. Vonkajší kruhopis obsahuje: * OBEC LEDNICA * Okres Púchov. Kruhopis vo vnútornom riadku znie: 1465 SIGILLVM * OPPIDI * LEDNICA. Pečiatka pravdepodobne vznikla v 1. ČSR.
Podľa armálesu bol erb roku 1967 prekreslený a v Heraldickom registri má taký istý obsah a farby. No nikde sa nedozvedáme, že ide o postavu svätca a už vôbec nič o sv. Kataríne, ktorá je na ňom údajne vyobrazená.
VIESKA – BEZDEDOV
– pôvodne 2 samostatné obce
– 1. pís. zmienka: Vieska v r. 1388, Bezdedov v r. 1471
– zlúčenie obcí v r. 1863
Obce užívali po zlúčení spoločný názov Veszkabezdedov. Z roku 1888 sa našiel názov v opačnom poradí: Bezdedóvaszka, no o 4 roky neskôr už Veszkabezdedó. Zaujímavosťou je, že v rokoch 1907 – 1913 akoby obec Vieska zanikla. Názov obce bol iba Bezdédfalva. Dnešný názov (Vieska – Bezdedov) obec používa od r. 1920. 1. júla 1960 sa pričlenila k Púchovu.
Z obdobia samostatnosti oboch obcí pred zlúčením sa ešte nepodarilo objaviť žiadne potvrdzovacie prostriedky (napr. pečate). Najstaršie známe pečatidlo je z r. 1863. Symbol poukazuje na miestne poľnohospodárstvo: v strede pečatného poľa je vyrytý oráč s pluhom, ktorý s párom volov orie pole. Odtlačok možno nájsť na dokumente z r. 1871.
V rovnakom čase sa používalo aj nápisové pečatidlo. Medzi dvomi priečne šrafovanými poľami je nápis: W(ieska)CUM B(ezdedow). Tento odtačok nájdeme na dokumentoch z r. 1860. V tomto roku sa používala aj dvojjazyčná slovensko-maďarská nápisová pečať: OBEC VESKA = BEZDEDOV KÖSZÉG. Predpokladá sa, že obce pred zlúčením používali pečatidlá s motívom poľnohospodárstva, no ešte sa čaká na ich objavenie.
LAZY POD MAKYTOU
– vznik v chotári Dubkovej v r. 1475
– prvá zmienka je z r. 1598
– v 18. a 19. storočí predčili Dubkovú produktivitou i obyvateľstvom
Najstaršie pečatidlo obce vzniklo v 17. storočí. Jeho autorom je tá istá osoba, ktorá vyryla prvé pečatidlo Dubkovej. V malom stredovom kruhu je vo venci kolmo postavený lemeš. Jeho odtlačok môžeme nájsť na dokumente z roku 1812.
V 18. storočí vzniklo väčšie pečatidlo obce. Vo vavrínovom venci na pečatnom poli je výrytá hviezdička a nad ňou v minuskule názov obce: Obec. Laz. Odtlačok nájdete na dokumentoch z rokov napr. 1818 alebo 1831.
Zaujímavé je pečatidlo z roku 1854. V poli na korune (alebo trojvrší) je postavené šabľou ozbrojené rameno. Jedná sa o zatiaľ bližšie nešpecifikovaný rodový erb. Kruhopis pečatidla znie: PECAT · OBEC · LAAS 1854. Odtlačky tohto pečatidla môžeme nájsť na dokumentoch z rokov 1871 a 1872.
V r. 1999 bol obci vytvorený v súčasnosti používaný erb. Do červeného štítu bol vložený zlatý veniec. Do venca bol umiestnený strieborný lemeš s hrotom nadol (symbol Lazov). V strede lemeša je červený krížik (symbol Dubkovej).
LÚKY POD MAKYTOU
– 1. písomná zmienka z r. 1471
– obec patrila pod panstvo Lednica
– kostol sv. Bartolomeja z 15. storočia, postavený na staršom jadre
Chotár obce je dnes z veľkej časti zalesnený a bolo tomu tak i v minulosti, ba dokonca v ešte väčšej miere. Obyvatelia boli predovšetkým spracovatelia dreva, živili sa pastierstvom alebo ako robotníci v lome na pieskovec. V prvých písomných zmienkach sa neoznačujú vôbec ako poľnohospodári.
Pečatidlo tejto obce poznáme z roku 1860. V kruhopise je napísané: OBEC LUKI W PUCHOWSKEI DOLINIE. Rok 1860 je vyrytý po stranách pečatného poľa, rozdeľuje ho z pažite vyrastajúci latinský kríž. Spoza neho vyžaruje svätožiara. Na prvý pohľad možno zbadať prepis čísla 0 v roku na číslo 4. Jedná sa teda o cirkevný motív na pečatidle, no pôvod kríža nepoznáme, keďže sa nejedná ani o atribút sv. Bartolomeja.
K tejto obci bola priradená i pečiatka s trojriadkovým dvojjazyčným nápisom: OBEC LUKY KÖSZÉG. Nájdeme ju na písomnostiach z rokov 1873 – 1881. No nevieme s úplnou určitosťou, či nepatrí Lúkam, ktoré sú dnes súčasťou obce Divina v okrese Žilina.
V bývalej Trenčianskej župe boli totiž dve obce s názvom Lúky. Znakom jedných Lúk je latinský kríž, znakom druhých bol kosec. Tu sa pomýlilo niekoľko ľudí, ktorí sa venovali pečatiam a erbom. V roku 1914 K. Brančík, v roku 1972 J. Novák a neskôr i J. Fojtík si zamenili pečiatky týchto dvoch obcí. V roku 1992 R. Madala vytvoril na základe pečatidla obce Lúky pri Divine súčasný erb Lúkam pod Makytou v okrese Púchov, ktorý je uverejnený v Heraldickom registri.
DOHŇANY
– najstaršia písomná zmienka z r. 1471 pod lednickým panstvom
– v r. 1598 v obci 33 domov a 1 mlyn
– najstaršie pečatidlo pravdepodobne zo 16. – 17. storočia
Odtlačok najstaršieho známeho pečatidla obce Dohňany nájdeme na dokumente z r. 1835. Kruhopis však naznačuje, že má staršieho predchodcu z prelomu 16. a 17. storočia. Kruhopis pečatidla znie: * SIGILLVM POSSESIONIS DOHNAN. V pečatnom poli nájdeme vyrytú pažiť, z nej vyrastajú vľavo 3 klasy, v strede nad pažiťou nájdeme lemeš (ostrá kovová časť pluhu na vodorovné rezanie a podoberanie zeme) a čerieslo (časť pluhu, krájadlo), a na pravej strane ešte jeden klas. Rovnaké pečatidlo si nechala obec vyhotoviť aj v r. 1841. Tento letopočet nájdeme nad čerieslom. V 2. polovici 19. storočia však vzniklo úplne nové pečatidlo s iným motívom (na dokumente z 1871). Pečatidlo má kruhopis PECAT OBCE DOHNAN. Na spodku pečatidla nájdeme malý domček s komínom, v strede má dvere a po ich stranách okná. Z oboch strán domčeka nájdeme poľnohospodárske náradie: cep a kosu. Nad domčekom je kotva a srdce, a na ňom kríž s lúčmi. Na stranách kotvy je polmesiac a slnko.
Pri tvorbe erbov autori väčšinou uprednostňovali motívy zo staršej pečate obce, no v prípade Dohnian spravili výnimku. Keďže motívy ako klasy, lemeš a čerieslo má v erbe už množstvo obcí, bol napokon vybraný unikátny motív s domčekom. Teda v modrom štíte sú všetky spomínané figúry strieborné, iba srdce je zlaté.
Motívy na erbe, resp. pečati, spájame s druhom obživy tunajšieho obyvateľstva a silnou kresťanskou tradíciou, no detailnejší význam symbolov ešte nepoznáme.
ZÁRIEČIE
– historický názov obce je Zárieč
– 1907 – 1913 tiež Horný Zárieč
– dnešný názov od 1927
Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1475, vtedy patrila pod panstvo Lednica. Takmer celý chotár obce bol zalesnený, čo má súvis s obživou obyvateľov aj v susednej obci Mestečko. Hlavným zdrojom obživy bolo poľnohospodárstvo. Najväčší rozmach obce datujeme v 18. storočí, kedy sa tu vyrábali nože a pracovalo vo valchovni. Najneskôr v tomto čase vzniklo aj erbové pečatidlo, to však nepoznáme.
Zo Záriečia poznáme až pečať z 2. polovice 19. storočia a jej vznik sa pravdepodobne datuje do roku 1870. Symbolom obce je pažiť, z ktorej vyrastá jedľa, dub a smrek. Na strednom strome – dube sedí vtáčik s roztiahnutými krídlami. Pod stromami je umiestnená kosa, pluh a snop. Vo vrchnej časti pečiatky je umiestnený text: OBEC ZARIECS.
Z tejto pečiatky je vytvorený súčasný erb obce: v striebornom štíte vyrastá zo zelenej pažite zelená jedľa, dub a smrek. Na dube sedí zlatý vtáčik, dole pod stromami je zlatý pluh, kosa a snop. Zlato sa ako heraldická farba v tomto erbe používa kvôli snopu.
LEDNICKÉ ROVNE
– vznik obce pred 1. písomnou zmienkou z r. 1471
– od konca 16. storočia sídlo Lednického panstva
Pečatidlo obce LR vzniklo v 18. storočí, v hornej časti je umiestnený lemeš (ostrá kovová časť pluhu na vodorovné rezanie a podoberanie zeme) a čerieslo (časť pluhu, krájadlo). To poukazuje na hlavný spôsob obživy obyvateľstva v čase vzniku. V strede sa nachádza listová korunka. V dolnej tretine pečatidla je vyrytá skratka: S O R. Písmená sú skratkou z latinčiny: S(igillum) O(ppidi) R(ovne). Vyplýva z toho i to, že LR boli v 18. storočí už mestečkom. Úplne v spodnej časti sa križujú 2 vavrínové ratolesti. Predošlý výskum naznačuje, že existovalo staršie pečatidlo s cirkevným motívom. Mohlo by ísť o svätca, ktorému bol zasvätený kostol na mieste dnešného kostola sv. Michala z r. 1926. Pravdepodobne teda mohol byť na pečatidle zobrazený sv. Michal.
V 19. storočí si dala obec vyhotoviť ďalšie pečatidlo a odtlačky z neho nájdeme na dokumentoch z r. 1860 a 1871. Hlavným motívom tohto pečatidla je z pažite vyrastajúci strom a po stranách kmeňa je opäť lemeš a kosák. V hornej polovici je nápis OBECZ ROWNE. Je možné, že symbol stromu nemusí znamenať lesné hospodárstvo, ale i prírodný park a botanickú záhradu, ktoré vznikali od r. 1800 pod záhradníkom V. Wagnerom a botanikom Rochelom v r. 1801 – 1812.
Pri tvorbe súčasného erbu obce Lednické Rovne autori nezabúdali na fakt, že tu v r. 1892 vznikla skláreň. V r. 1994 J. Novák a spol. uprednostnili z predchádzajúcich pečatí symbol vavrínových ratolestí a listovú korunu. Za ústredný motív si vybrali symbol skleneného výrobku. Tak vznikol súčasný erb obce: na červenom štíte je v strede umiestnený pohár, nad ním korunka a pod ním vavrínové ratolesti.
NOSICE
– 1. písomná zmienka z r. 1407
– dediční richtári – púchovskí
– zemepanské práva si uplatňovali Lieskovskí pod panstvom Košeca
– od r. 1973 súčasť Púchova
Najstaršie známe pečatidlo je z roku 1742. V poli je znak Rakúsko-uhorskej monarchie (orol s uhor. štát. znakom na prsiach). Kruhopis pečatidla znie: * PECET DEDINI NOSIC * AN(no) : 1742. Štátna symbolika znamená, že v čase vzniku patrila obec eráru.
Toto pečatidlo používali Nosice do r. 1842, kedy vzniklo nové pečatidlo. V strede pečat. poľa stojí na pažiti medzi klasmi roľníčka. V ľavej ruke drží kosák a v pravej tri klasy. Kruhopis obsahuje nápis: * PECET · OBCI · NOSICKEI · 1842. Odtlačky tohto pečatidla sa nachádzajú na dokumentoch z r. 1867 a 1871.
V 2. polovici 19. storočia vznikla pečiatka obce s tým istým znakom (roľníčka) so slovensko-maďarským kruhopisom: * OBEC NOSZITZ KÖSZÉG. Nájdeme ju na dokumentoch z r. 1888 – 1889.
MORAVSKÁ ULICA – PÚCHOVSKÁ ULICA
– vznikla v r. 1621 po príchode exulantov z Moravy
– 11. 6. 1646 vydal Juraj Rákoczi pre túto ulicu zakladaciu listinu s povoleným pečatidlom
– ulica mala samostatnú obecnú správu (patrila pod Lednické panstvo)
– bola významné stredisko výroby súkna
V roku 1773 sa ulica volala Púchovská Ulica (Vicus – Pucho, Pucho Ulica). Ulica mala od Rákocziho, resp. od vdovy Lórantfiovej potvrdené malé aj veľké pečatidlo (1646/1650). Obe pečatidlá mali v strede poľa vyrytého sv. Juraja v obvyklej podobe: svätec sedí na koni a kopijou zabíja draka. Na stranách sú umiestnené dve hviezdičky. Obe pečatidlá majú rovnaký kruhopis, ktorý znie: SIGILLVM * REIPVBLICAE * MORAVORVM * OPPIDI * PVCHO. Odtlačok menšieho pečatidla sa našiel na listine z r. 1784, väčšieho z r. 1785.
Znak Púchovskej Ulice heraldicky upravil K. Tagányi, no vytlačený návrh už v jeho diele z r. 1880 nevyšiel. Erb Púchovskej ulice tvorí červený štít. Sv. Juraj, kôň a krídla draka sú strieborné, svätcov plášť a sedlo sú červené, drak má zelenú farbu.
LYSÁ POD MAKYTOU
– 1. písomná zmienka z 1471 pod panstvom Lednica
– zo začiatku malá obec, od 1784 už 1943 obyvateľov
– 1. pečatidlo v roku 1771
Odtlačok takéhoto pečatidla sa nachádza na dokumente z roku 1803. Kruhopis obsahuje chybný nápis: POSSA LISZA a vyryté 3 klasy, ako symbol hlavného spôsobu obživy obyvateľstva. V strede pečat. poľa je figúra, prevzatá z nejakého rodového erbu: nad tromi vysokými bralami sa nachádzajú tri vodorovné úzke pruhy, šráfovaním naznačené – červené. Pravdepodobne pôjde o pôvodný erb neznámeho zemepána obce.
Zaujímavé je aj najmladšie pečatidlo obce. Jednozančný je však iba kruhopis: SIGIL : UM POSSESIONIS LISZA 1771. V pečatidlovom poli nájdeme na spodku 2 palmové ratolesti, kt. naznačujú, že pôvodným symbolom obce bol svätec. Nad ratolesťami je pažiť a nad ňou rok 1841. Číslo 4 v tomto letopočte je dosť nezreteľné, ale zaujímavé je, že tento rok nájdeme už na dokumentoch z r. 1831. Nad letopočtom sú vyryté písmená OITL (možno OIH), kt. význam zatiaľ nepoznáme. Na vrchu pečat. poľa nájdeme zavretú korunu a po jej stranách pod ňou je polmesiac s tvárou a hviezdička.
Vieme, že miestny kostol bol postavený v roku 1824 na mieste staršieho kostola. Zasvätený je Štefanovi Kráľovi – teda symbol koruny na pečatidle. Pečatidlo s postavou Štefana Kráľa bolo vyhotovené v roku 1771. No na jeho objavenie sa ešte len čaká.
V roku 1994 bol navrhnutý erb obce, no s postavou svätca v strede by sa veľmi podobal iným obciam. Je však doložená cirkevná skratka tohto motívu v najmladšom pečatidle z roku 1841. V súčasnosti je teda erb takýto: v modrom štíte je na vrchu umiestnená zlatá koruna, pod kt. je polmesiac s tvárou a strieborná hviezdička. Všetky figúry zospodu obopínajú dve zlaté palmové ratolesti.
DOLNÁ BREZNICA
– 1. písomná zmienka iba o Breznici z roku 1388
– rozdelila sa pred 1471
– Dolná a Horná Breznica od 1773
– 1. 1. 1980 boli zlúčené opäť do jednej Breznice
– od 23. 11 1990 opäť samostatné
Prvé známe pečatidlo obce máme dochované až z roku 1841. Zobrazuje do zeme zaklinený latinský kríž so svätožiarou. Pri päte kríža sú po jeho stranách 2 hviezdičky. Kruhopis pečiatky znie: * PECET · OBCY ALSA BREZNICE. Rok 1841 je pomerne veľký a je vyrytý priamo nad krížom. Tento odtlačok nájdeme na dokumente z roku 1871. Pôvod znaku však nepoznáme. Ide síce o cirkevný motív, ale v obci a ani v okolí kostol zasvätený sv. Krížu nestojí. Kostol, ktorý sa nachádza v obci, bol vysvätený až v roku 2004 a jeho patrocínium spájame so sv. Pavlom.
PÚCHOV
– za 1. zmienku sa považuje listina Bela IV. z roku 1243, kde sa spomína osoba menom Puch
– ďalšia zmienka v rokoch 1332-1337 od avignonských vyberačov cirkevných daní – Poho
– v roku 1407 už Pochou
Stredoveké pečatidlo Púchova-obce nie je známe. História sfragistického vývoja v Púchove sa datuje od roku 1644. Je známe, že kostol v Púchove stojí minimálne od roku 1332 a je zasvätený Všetkým svätým. Toto patrocínium je doložené aj v roku 1506. V roku 1746 dal postaviť Anton Marczibányi kaplnku Sedembolestnej Panny Márie, ktorá sa nachádza na Komenského ulici (tzv. C-éčko).
Na odtlačku pečatidla z roku 1644 sa dá vyčítať, že na polmesiaci stojí korunovaná svätica so žezlom a zemským jablkom. Pravdepodobne ide o symboliku nanebovzatia Panny Márie, podobné vyobrazenie nájdeme na oltári rím. kat. kostola v Lazoch pod Makytou. Kruhopis pečatidla znie: SIGILVM * OPPIDI * PVCHOWA ***. Letopočet nájdeme po stranách svätice.
Mladšie pečate a ich odtlačky niesli iný obraz v strede pečatného poľa. Na pečati z roku 1670 je taktiež vyobrazená svätica, ktorá stojí pred ležiacim drakom, v ľavej ruke drží palmovú ratolesť a v pravej meč. Kruhopis pečatidla obsahuje nápis: * SIGILLVM * OPPIDI * PVCHOW. Letopočet je opäť po stranách svätice. Podľa vyobrazenia a emblémov môže ísť o sv. Margarétu (drak a meč) alebo aj sv. Margitu (palmová ratolesť).
Ďalšiu, menšiu pečať, máme z roku 1710. Je na nej vyobrazená korunovaná svätica, ktorá stojí na drakovi, s mečom, ale bez palmovej ratolesti – malo by teda ísť o sv. Margarétu. Kruhopis na stuhe je: SIGIL(lum) : OPPI(di) : PRIVI(legiati) : PUCHOW. Letopočet je opäť na stranách a pečať nájdeme na listinách z rokov 1784, 1801-1871. Z rokov 1873-1881 máme nápisovú pečiatku s textom: MESTECSKO PUCHÓ VÁROSKA – ešte mestečko.
Ďalšia pečiatka je z roku 1906 a v kruhopise je text: TRENCSÉN VÁRMEGYE PUHÓ KÖSZÉG * 1906 *. I. Felsenfeld ju navrhol podľa K. Tagániho, ktorý v roku 1880 vložil sv. Margarétu/sv. Margitu do strieborného štítu, svätica mala modrý odev a drak bol zelený.
Púchov je jedno z mála miest, ktoré ešte za 1. ČSR používalo erbovú pečiatku, s kruhopisom: OBEC PÚCHOV. Okr.: Púchov, krajina Slovenská. Nájdeme ju na dokumente z roku 1934. Za Slovenského štátu bol erb upravený, svätica vyrastala zo spodného okraja, drak bol úplne vynechaný a pod ľavou rukou s palmovou ratolesťou sa objavuje z boku štítu malá orlica. Kruhopis s textom: – OBEC PÚCHOV – Okr. Púchov Krajina Slovenská. Nájdeme ju na písomnostiach zo septembra 1942.
Mesto Púchov sa o svoj erb znovu uchádzalo roku 1982. Vzhľadom na dobu tvorby, nemohla byť do erbu vložená celá svätica, preto bola nahradená kvetom margaréty so zlatým semenníkom, z historickej pečate bol prevzatý iba strieborný meč. Jej autorom bol Š. Filiač. Prijatý a daný do užívania bol až v roku 1986. Otázka obnovy obsahu erbu sa naskytla v roku 1992. Na základe ankety občanov Púchova 7. marca 1992 navrhol Š. Filiač znak mesta podľa roku 1670. Všeobecne sa dodnes uvádza, že ide o sv. Margitu, to však z vyššie uvedených dôvodov nie je úplne isté.
MESTEČKO
– 1. písomná zmienka z roku 1471 (súčasť Lednického panstva)
– v roku 1598 sa dozvedáme o mlyne a 21 domoch
– v 18. storočí ešte osada
Najstaršia pečať dnešnej obce Mestečko je z 18. storočia. V strede pečatného poľa sa nachádza písmeno M, ako skratka názvu osady, a nad ním hviezdička. Na ľavej strane je umiestnený strom a po pravej strane je sekera. Strom a sekera majú zrejme spolu súvis, pravdepodobne najčastejší spôsob obživy v tejto oblasti. V kruhopise nájdeme: * OSADA : MESTECKO. Odtlačok tohto pečatidla nájdeme na písomnostiach z rokov 1780 – 1820.
V polovici 19. storočia vzniklo ďalšie pečatidlo Mestečka. Nájdeme ho na dokumentoch medzi rokmi 1865 – 1873. Sekera zo stromom majú vymenené pozície (strany) a nad hviezdičkou je ešte umiestnený vtáčik. Text kruhopisu je rovnaký: OSADA · MESTECKO. Pred slovom osada je však umiestnená hviezdička a polmesiac s tvárou. Toto obohatenie kruhopisu vyvoláva dojem, akoby sa obohacoval o prvky z cirkevnej oblasti. V Mestečku však nikdy nemáme doložený kostol, takže v praxi nemohol byť na erbovej pečati vyobrazený patrón obce.
HORNÉ KOČKOVCE
– 1. spomienka o jednych Kočkovciach v roku 1332, rozdelenie pred rokom 1407
– 1. písomná zmienka o Horných Kočkovciach je z roku 1407
– obec patrila rodu Lieskovských, neskôr k panstvu Košeca
– samostatný vývoj do roku 1926, kedy bola obec napriek námietkam pripojená k Púchovu
– v roku 1992 sa obec snažila o osamostatnenie, mestské zastupiteľstvo argumentovalo splynutím obce a množstvom vložených investícií, od ktorých závisí celé mesto Púchov
Prvé známe pečatidlo obce Horné Kočkovce je z roku 1735. V strede pečatného poľa je vyobrazený oltár s dvomi sviecami. V kruhopise pečatidla je napísané: * SIGILuM · FELSO · KOCKOCh. Pod oltárom sa nachádza letopočet 1735. Oltár na pečati je odborníkmi dávaný do súvislosti s patrocíniom kostola. Ten je zasvätený Všetkým svätým a bol postavený v roku 1771. Pôvodný drevený stredoveký kostol zasvätený sv. Michalovi stál na terajšom cintoríne a zhorel v roku 1766. Veľmi podobný erb dnes používa obec Dolné Kočkovce.
Na pečati z polovice 19. storočia nájdeme vyrytý neutrálny latinský krížik s kruhopisom: F(elsö) . KOCSKÓCZ K(özség) . PECSÉTJE. Používal sa v rokoch 1864-1878.
Na konci 19. storočia sa používalo pečatidlo s väčším latinským krížikom v strede, v pozadí so svätožiarou. Kruhopis tejto pečiatky je: * OBEC FELSÖ KOCSKÓCZ KÖZSÉG. Táto pečať sa nachádza na listinách z rokov 1885-1890. Podobný erb má dnes obec Horná Breznica.
BELUŠA
– chotár obce bol osídlený od doby bronzovej
– 1. písomná zmienka je z roku 1330
– románska kaplnka sv. Anny z 2. polovice 13. storočia
– kostol sv. Alžbety (cca 1332 – 1337) zanikol
– dnešný kostol sv. Alžbety postavili v roku 1560
– od r. 1375 je Beluša zaznamenávaná ako mesto (civitas), od 80. r. 19. stor. obec
V 17. storočí vznikli 2 pečatidlá: väčšie (priemer 35 mm) s kruhovým popisom *SIGILLVM*CIVITATIS*BELVSSENSIS ako pečatidlo mesta a menšie s nápisom *SIGILLVM*OPPIDI*BELLVSS ako správne pečatidlo.
V strede pečatného poľa je nezvyčajná ľalia, odvodená od znaku alebo erbu Barošovcov, ktorí pochádzali z Beluše. Ten bol tvorený modro-strieborno štiepeným štítom s ľaliou striedavých farieb. Ľalia bola obkolesená vencom ruží.
V 18. storočí vzniklo menšie pečatidlo (priemer 27 mm) s rovnakým symbolom a opisujúcim Belušu ako mesto: SIGILLUM CIVITATIS BELLUSSENSIS. Od druhej polovice 19. storočia Beluša používala aj pečiatky. Výrobca 1. pečiatky motív nepochopil a vytvoril ornament, ktorý sa podobá lýre: *BELLUS M(ezö) ·V(áros) ·PECSETJE.
Podľa toho Tagáni nevrhol erb Beluše. Náprava sa uskutočnila až na začiatku 20. storočia. Na erbovej pečiatke z dielne I. Felsenfelda je v modrom štíte vyrytá zlatá ľalia s kruhopisom: *TRENCSÉN VÁRMEGYE BELLUS KÖZSEG*1906*.
Od roku 1966 sa erb používa v nezmenenej podobe až dodnes – návrh J. Šveca a J. Nováka.
ZDROJ: NOVÁK, Jozef. Pečate miest a obcí na Slovensku. Bratislava: Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, 2008, I. a II. zväzok (A-M, N-Ž), 720 s.