Takmer pred rokom sme začali sériu článkov o výstavbe vodného diela pri Nosiciach a Nimnici príspevkom s názvom „PLÁNOVANIE VÝSTAVBY PRIEHRADY MLÁDEŽE„. Dnes naň chceme nadviazať a priblížiť vám niektoré výskumné metódy, ktoré predbiehali realizácii výstavby v špecifických podmienkach. Dozviete sa napríklad, aký je odborný názov tzv. špice vo Váhu a ktorá priehrada bola technickou inšpiráciou pre výstavbu Priehrady mládeže.
Pri výstavbe Priehrady mládeže (ďalej len PM) alebo vodného diela v Nosiciach (ďalej len VD) bolo potrebné vykonať nielen rozsiahly geologický, ale i výskum v oblasti riešení realizácie výstavby a samotných technických zariadení. Ak by výskum nebol dôsledný a presný, mohlo skôr-či neskôr dôjsť k obrovskej katastrofe. Napr. v roku 1950 vykonal Kloknerov ústav vysokého učenia technického v Prahe záťažové skúšky na bridlicovom geologickom podloží v šachte hlbokej 10 m alebo Stavoprojekt n. p. Praha seizmické skúšky deviatimi odstrelmi astralitu, použitím 2,5 kg v jednej náloži, a ďalšie. Bolo potrebné riešiť i malý tzv. akumulačný priestor VD, ktorý sa nedal využiť k zadržiavaniu väčších vôd, ale skôr k ich odvedeniu cez priehradné teleso. S vodami Váhu sa dávajú do pohybu i štrkové nánosy a vtom čase bol ročný priemer pohybu štrku 48 000 m3. Z tohto dôvodu bolo potrebné myslieť na technické riešenie bezproblémového prechodu vody i štrku spodnými tzv. dnovými výpustmi, čo si tiež vyžadovalo rozsiahly výskum.
Montáž tzv. spodného segmentu alebo výpustu na Priehrade mládeže
Taktiež sa myslelo na riešenie vyústenia odpadového kanála pri Púchove, aby nedochádzalo k zmenšovaniu spádu na turbínach hydroelektrárne, čo bol hlavný dôvod výstavby a účel odpadového kanála. Takýto výskum sa nevykonával len na mieste výstavby, ale napr. i vo výskumnom ústave v Prahe na zmenšených modeloch priehrady v pomeroch 1:35, 1:65, 1:70, 1:80, 1:250, 1:400. Model v prevedení 1:70 bol umiestnený pred budovou VÚV Praha. Znázorňoval úsek koryta Váhu nádrže 1,2 km nad priehradou a trať koryta pod priehradou dlhú 400 m. Na tomto modeli bol skúmaný priebeh hladín tesne nad a pod priehradným profilom pri rôznych prietokoch, riešenie vtokov do elektrárne, spôsob regulácie Váhu v zdrži a návrh úpravy riečiska tesne pod priehradou.
Montáž opláštenia na jednej z horných piatich klapiek výpustného zariadenia priehrady v Nosiciach
Výskum tzv. záplavovej vlny bol iba informatívny, pričom sa zisťovala rýchlosť čela vlny a jej sploštenie. Zistilo sa, že podobná vlna sa nemôže vytvoriť ani pri roztrhnutí priehrady. Vlna, ktorá bola aplikovaná na modeli, by sa dala vytvoriť len chybnou manipuláciou s výpustným zariadením, a aj tá by bola len zlomkom vlny simulovanej. Povodňová vlna sa vytvorila náhlym odstránením stavidla, ktoré malo znázorňovať priehradu. Rozdiel hladín bol 20 metrov, pričom horná hladina sa nachádzala na kóte 300,00 m. n. m. Prehradenie bolo umiestnenie v hornej časti modelu a nie v mieste Nosickej priehrady, aby sa predĺžila dráha vlny a pri tom sa získalo viacej údajov z merania. Model bol v mieste prehradenia 1 meter široký, čo zodpovedá hrádzi dlhej 400 m. Často boli navrhované také úpravy, ktoré sú v princípe iba podobné konštrukciám VD v iných krajinách. Inžinieri stavby VD sa nechávali inšpirovať konkrétnymi priehradami v zahraničí, kde chodievali v rokoch 1947 a 1948 na študijné cesty, ktoré im boli preplácané. Vzorom pre koncepciu výpustného zariadenia v Nosiciach bola švajčiarska priehrada na Rhône vo Verbois dobudovaná v roku 1943.
Pohľad na priehradu vo Verbois na rieke Rhôna na hraniciach Švajčiarska a Francúzska
Maximálna hladina vody v priehrade sa po výskumoch stabilizovala z dôvodu polohy mesta Považská Bystrica na kóte 280,00 m. n. m. Prah spodných výpustí fixovali pomery pod priehradou. Nutné bolo zachovať spád dna po hať v Dolných Kočkovciach, aby bolo zaistené odvedenie štrkov počas veľkej vody bez usadzovania v koryte Váhu. Ako najnižšia možná poloha bola stanovená kóta brehu na hodnote 262,00 m. n. m. Už to spôsobilo, že bude potrebné vykonať rozsiahle výkopové práce pri regulácii rieky pod priehradou.
Poľský bager KU-1001 alebo ruský E-1003 v Nosiciach, ktorý hĺbi kanál Váhu v úseku od hydrocentrály po spojení s korytom rieky pri Púchove
Po výskume a ďalších úpravách sa so 4 poľami stalo konečným riešením vypúšťacie zariadenie s 5 poľami, ktoré sú 14 m široké, oddelené sú od seba 6 m piliermi. Rozmery rovnakého počtu dnových alebo spodných výpustov sú 14 x 4,8 m. Po sklopení klapiek 17,3 x 3,5 m prepad prevedie až 1 200 m3/s vody. Pri otvorení všetkých segmentov preteká rieka Váh vypúšťacím zariadením až do 1 300 m3/s pri voľnej hladine, vzdúvanej iba piliermi. Celková kapacita vypúšťacieho zariadenia pri otvorených segmentoch a sklopených klapkách je cca 170 % maximálneho predpokladaného prietoku 3 000 m3/s.
Zimný pohľad na Priehradu mládeže od hydrocentrály pri jej dokončovaní okolo r. 1957
Projekt vyústenia odpadového kanála do Váhu pri Púchove a priľahlá regulácia rieky sa navrhovali s ohľadom na veľmi stiesnený priestor. Za účelom vytvorenia maximálneho spádu, pri čo najmenších stratách, a pre vytvorenie dostatočného prietočného profilu, musel kanál nadväzovať na zdrž hate v Dolných Kočkovciach. Tento priestor bol na ľavom brehu obmedzený železničnou traťou Bratislava – Žilina. Na pravom brehu je mesto Púchov a úprava musela tiež rešpektovať už vybudované mosty cez Váh – jednalo sa o cestný most v Púchove a železničný most pod Púchovom. Riešenie bolo zložité. Bolo požadované, aby sa vyústenie nezanášalo náplavami veľkých vôd a reguláciu bolo potrebné predĺžiť až po vypúšťacie zariadenie pri priehrade. Upravené koryto sleduje pod priehradou približne staré koryto v priamom smere. Následne sa otáča veľkou konkávou pri obci Nimnica smerom k Púchovu. Pred samotným mestom boli vykonané v trase rieky väčšie korekcie. Koryto bolo posunuté doľava, a tak bola vytvorená konkáva ľavobrežne, do ktorej vyúsťuje odpadový kanál. Vytvorením oblúkov a reguláciou získalo koryto aj na estetickej stránke. Zasypaním ostrého meandru pri Púchove bolo odstránené miesto tvorenia ľadových zápch a získal sa priestor v miestach, kde bolo mesto riekou Váh veľmi tiesnené. Vyústenie koryta odpadového kanála do Váhu je opevnené ostrohou (ľudovo dnes nazývaná „špica“) , ktorá postupne klesá a je ďaleko pretiahnutá po vode. Ostroha vedie pohybujúce sa štrky a usmerňuje ich mimo vyústenia kanála. Týmto spôsobom sa znížilo zanášanie sútoku pri prietokoch 1 800 – 3 000 m3/s a pri zastavenej prevádzke hydrocentrály asi o 50 % v porovnaní s pôvodným korytom. Nánosy sú samozrejme menšie, keď sa darí udržať hydrocentrálu v prevádzke.
2. fáza výstavby, kde už stojí budova vodnej elektrárne a stavia sa 5 výpustných zariadení v strednej časti telesa priehrady, Váh je odklonený k pravému brehu
Stavebný plán a postup realizácie výstavby VD, ktorý sa najviac približoval realite v dlhodobom časovom horizonte, bol navrhnutý projektantom v júli 1949. Ako sa nakoniec ukázalo, ani ten sa nepodarilo kvôli nepredpokladaným problémom dodržať. Stavenisko bolo naplánované zriadiť v roku 1949, v roku 1950 plán uvádzal zajímkovanie (oddelenie staveniska od vody) hydrocentrály, vybudovanie plavidlovej komory a ľavej strany priehradného múru. V tom istom čase malo byť vykonané založenie 3 polí vypúšťacieho zariadenia na pravom brehu. V roku 1951 sa mali uskutočniť výkopové práce a výlomy v jímkach. V priebehu rokov 1952 – 1953 bolo naplánované previesť Váh do prvých troch výpustov a zriadiť strednú jímku. V rokoch 1953 – 1954 sa malo vystavať štvrté pole vypúšťacieho zariadenia a stredné bloky priehrady. Roky 1954 – 1955 mali byť rokmi spustenia prevádzky na PM. Ako posledné roky uvádzajú, výstavba VD zabrala z časového horizontu takmer raz toľko, a to najmä z dôvodu nepredpokladaných problémov: objavenie minerálneho prameňa, posunutie vodného diela a preloženie železničnej trate, ktorým sme už na stránkach www.puchovodedicstvo.sk venovali pozornosť. Ďalším problémom bol nedostatok pracovných síl, ale o tom a o živote brigádnikov na stavbe až nabudúce…
Autor: Pavol Makyna
VIAC INFO:
1. MAKYNA, Pavol: Výstavba „Priehrady mládeže“ Púchov – Nosice v rokoch 1949-1958. In: Historický zborník MS. Vydavateľstvo Matice slovenskej: Martin, 2012, s. 36 – 48.
2. MAKYNA, Pavol: Výstavba Priehrady mládeže. In Pamiatky a múzeá, 2012, roč. 61, č. 2, s. 29 – 34.
3. MAKYNA, Pavol: Výstavba vodného diela Nosice (Priehrada mládeže 1949-1958). Diplomová práca. Bratislava : Katedra histórie Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, 2011, 96 s.
4. http://puchovodedicstvo.sk/historia/3152/planovanie-vystavby-priehrady-mladeze-1945-1950/
5. http://puchovodedicstvo.sk/historia/313/dejiny-sucasnost-a-buducnost-zeleznice-na-trati-puchov-povazska-bystrica/
6. http://puchovodedicstvo.sk/historia/1741/60-vyrocie-objavenia-pramena/