O príchode firmy ROLNÝ, ktorá začala priemyselnú výrobu odevov v meste Púchov a bola priamym predchodcom dodnes fungujúceho podniku Makyta, sa veľa nevie. Veľmi strohé informácie ponúkajú mestské monografie, ale i publikácia o spomínanom podniku, alebo jeho internetová stránka. Táto téma nás dlho zaujímala, ale až nedávno sa nám podarilo získať niekoľko informačných zdrojov, ktoré pomerne podrobne objasňujú situáciu pri príchode investora, výstavbu fabriky a obdobie transformácie na firmu s dnešným názvom.
Dejiny firmy ROLNÝ siahajú až do roku 1862, kedy v moravskom Prostějove založil prvú krajčírsku dielňu 23-ročný František Rolný, ktorý sa vyučil za krajčíra. Najskôr František zamestnával iba dvoch tovarišov a jedného učňa, no začalo sa mu tak dariť, že v roku 1871 bola jeho firma zapísaná do živnostenského registra. Výroba sa rozrástla v roku 1894 do prvej českej továrne na konfekciu zapísanej do registra protokolovaných firiem. František nanešťastie v roku 1902 zomrel na otravu krvi a vedenie firmy po ňom prevzala na 12 rokov jeho vdova.
František Rolný – zakladateľ firmy ROLNÝ, podľa ktorého dostala meno aj fabrika v Púchove
Pod jej vedením podnik prežil aj Veľkú vojnu (1. svetovú vojnu) a v roku 1920 nastúpil do vedenia firmy ROLNÝ ich 33-ročný syn Arnošt, ktorý nadobudol bohaté skúsenosti z odboru nielen v škole vo Viedni, ale i v rodinnej továrni. Pri riadení firmy sa častokrát nechal inšpirovať Tomášom Baťom. Zavádzal moderné postupy a založil množstvo predajní na celom svete (v Honkongu, Maroku, Egypte, Palestíne, Paraguai…). O úspechu a neustálom rozrastaní firmy a ponúkaných služieb hovorí aj známy reklamný slogan:„Obuv Baťa, odevy Rolný“. Príchod 2. svetovej vojny spôsobil, že jeho továrne boli obsadené Nemcami a šili najmä vojenské uniformy pre Wehrmacht. Aj preto sa Arnošt Rolný snažil využiť relatívne priaznivejšie podmienky podnikania na Slovensku. Zlúčením tunajších slovenských predajní vznikla „Prvá slovenská továreň odevov Rolný v Bratislave“. Paradoxom je, že v tomto období boli zo Slovenska vyháňaní českí obyvatelia. V septembri roku 1939, kedy vypukla 2. svetová vojna, začala v budove bývalého Melantricha v Žiline so 150 zamestnancami výrobu spomínaná firma. Ešte v 19. storočí bola v Púchove plánovaná výstavba súkennej továrne, no Púchovčania, ktorí vlastnili pozemky pod pripravovanými výrobnými priestormi, ich nechceli predať. Z tohto dôvodu bola „Uhorská továreň na vlnený tovar, vojenské súkno a prikrývky“ postavená v Žiline – „…Potom, keď táto továreň bola postavená v Žiline a Púchovčania videli, čo ona pre toto mesto znamená, banovali, že nebola postavená v Púchove.“
Budova Uhorskej továrne na vlnený tovar, vojenské súkno a prikrývky v Žiline
Fabrike na odevy v Žiline sa veľmi darilo a neustále rozširovala výrobné kapacity. V auguste 1941 poslali predstavitelia firmy Prvá slovenská továreň odevov Rolný v Žiline list na obecný úrad v Púchove, v ktorom hlavných predstaviteľov mesta informovali o zámere postaviť továreň na výrobu konfekcie. Žiadali 5 katastrálnych jutár (5 x 5 756 m²/5 x 0,57 ha ) a ďalšie nešpecifikované výhody. Informovaný o tejto správe bol aj vtedajší okresný náčelník Dr. Jozef Trnka, ktorý si veľmi dobre uvedomoval, čo môže nový investor mestečku priniesť. Prostredníctvom vedúceho notára Andreja Šikuru firme odkázal, že Púchov daruje pozemky pod továreň a na ďalších výhodách sa spolu dohodnú. Dr. Trnka ešte pre istotu telefonoval do firmy, aby sa s vedením dohodol na stretnutí a uistil sa, že sa nezopakuje situácia z r. 1890, kedy Púchovčania továreň odmietli. Čelní predstavitelia filiálky ROLNÝ prišli v nedeľu v polovici augusta 1941 do Púchova, kde ich už v Obecnom dome čakali traja najvyšší predstavitelia samosprávy: spomínaný okresný veliteľ Dr. Trnka, hlavný notár Šikura a starosta/vládny komisár Jozef Valentíny. Po rozhovore si boli všetci spoločne pozrieť pozemky, na ktorých bola plánovaná výstavba továrne. Pozemky pri Bielej vode sa predstaviteľom firmy ROLNÝ páčili i keď na druhom brehu rieky stavali Nemci baraky pre svojich vojakov. Druhou alternatívou boli pozemky pri továrni Syenit neďaleko železničnej stanice, na ktorú by bolo možné napojiť vlečku priamo z fabriky. Aj tieto pozemky sa jednému z riaditeľov páčili. Následne sa vrátili do Obecného domu, kde im bol ukázaný tzv. regulačný plán obce s pozemkami pri Bielej vode, určenými na výstavbu priemyselných zariadení s tým, že kópiu zašle obec firme. Obratom zaslala firma ROLNÝ spätne list do Púchova a v ňom žiadala 10 ha pozemkov a oslobodenie od tzv. obecných prirážok. Následne J. Valentíny zvolal poradný zbor (vtedajšie obecné zastupiteľstvo) a informoval ho o požiadavkách firmy. Neúnosná finančná situácia v Púchove nedovoľovala tieto podmienky prijať. Bola teda vyslaná skôr spomínaná trojica predstaviteľov mesta, aby rokovala so zástupcami firmy o návrhu. Podľa neho mal Púchov darovať prvé pozemky pod prvú časť továrne s tým, že keď bude vystavaná, tak sa vysporiadajú ďalšie parcely. Pri vyjednávaní v Bratislave riaditeľ Brešťák s podmienkami súhlasil.
Odznak a logo firmy ROLNÝ
Okolo 10. septembra navštívil mestečko aj samotný majiteľ firmy a továrnik Arnošt Rolný. Po obhliadke pozemkov rozhodol, že fabrika bude postavená pri tzv. Streženickom moste a Bielej vode, pretože „…vlečku továreň nepotrebuje, lebo po vojne bude dosť automobilov a benzínu“. Po tejto návšteve a prerokovaní púchovského poradného zboru, aby bol ROLNÝ oslobodený od platenia daní na 15 rokov a ďalších podmienkach, bolo toto rozhodnutie postúpené 2. októbra 1941 na schválenie Župnému úradu v Trenčíne. S pozitívnym rozhodnutím sa obratom vrátili vedúci notár Šikura a okresný náčelník Trnka. Rokovania medzi ROLNÝm a Púchovom prebiehali v tajnosti. Napriek tomu sa o príchode investora do mestečka dozvedel aj poradný zbor v Považskej Bystrici, ktorý o tejto udalosti rokoval a vydal uznesenie. Podľa neho mal podniknúť bližšie nešpecifikované kroky na kompetentných miestach, aby fabrika na konfekciu bola postavená v Považskej Bystrici a nie v Púchove. Jozef Hromec – riaditeľ Roľníckej vzájomnej pokladnice v Považskej Bystrici situáciu odôvodnil:„…lebo keď bude po vojne, aby zamestnanci pracujúci nateraz v Zbrojovke našli zamestnanie v tomto podniku.“
Fabrika ROLNÝ v Púchove v roku 1945
Medzi tým prebiehali rokovania s majiteľmi pozemkov o ich kúpe zo strany mestečka. Vypracovávali sa plány na výstavbu fabriky ROLNÝ pre vydanie stavebného povolenia a živnostensko-právneho schválenia okresným úradom. 14. októbra 1941 sa 0 14:00 hod. uskutočnilo v Púchove tzv. komisionálne prejednávanie za účasti zástupcov firmy ROLNÝ, firmy projektujúcej fabriku a zástupcov technického župného oddelenia úradu v Trenčíne. Púchov zastupovala spomínaná trojica: Šikura, Valentíny, Trnka. Pojednávanie prebehlo bez akýchkoľvek námietok, no k vydaniu živnostensko-právneho schválenia bol potrebný súhlas Ministerstva hospodárstva (ďalej len MH) a vyjadrenia obchodnej a priemyselnej komory. Nasledujúci deň šiel Dr. Trnka s pozitívnym odporúčaním komory na MH v Bratislave. Tu mu prednosta príslušného oddelenia Dr. Puškáč odmietol vydať povolenie na zriadenie továrne v Púchove s bližšie nešpecifikovaným odôvodnením:„…lebo táto musí byť postavená v Považskej Bystrici.“ Ešte v ten deň zašiel okresný veliteľ Trnka za prednostom prezidentskej kancelárie – Púchovčanom Dr. Antonom Neumanom. Po objasnení situácie sa Dr. Neuman telefonicky spojil s Dr. Klindom – prezidiálnym šéfom MH. Po tomto rozhovore dostal okresný veliteľ inštrukcie, podľa ktorých mal napísať na MH prípis a v ňom odôvodniť, prečo by mala továreň ROLNÝ stáť v Púchove. Na druhý deň mu Dr. Puškáč povolenie udelil a Dr. Trnka to komentoval takto:„Teda zákrok Dr. Neumana a Dr. Klindu mal priaznivý účinok.“
Arnošt Rolný – osobne navštívil Púchov a určil, kde bude fabrika v mestečku stáť
Následne vydané stavebné povolenie umožnilo fabrike vystavať továrenskú halu, šatne pre zamestnancov, skladisko, kotolňu, administratívnu budovu a poschodovú obytnú budovu pre zamestnancov továrne. Fabriku ROLNÝ stavala firma Ing. Lozovský a Štefanec, úč. spoločnosť so sídlom v Bratislave. Začiatkom novembra 1941 boli vykopané základy a do konca roka stáli prvé múry stavieb. Z dôvodu výstavby továrne bolo potrebné preložiť aj časť štátnej cesty medzi Nemšovou a Púchovom. Po prvých problémoch s povolením na Ministerstve verejných prác v Bratislave bola cesta vybudovaná pred továrňou. Vedúcim stavby továrne ROLNÝ v Púchove bol prokurista Heydrich, zo strany firmy riaditeľ Číž z Ostravy. Do konca roka 1942 postupovali stavebné práce tak, že všetky objekty boli zastrešené. V máji 1943 vydal okresný úrad ďalšie povolenie na výstavbu transformačnej stanice a uskutočnila sa inštalácia vodovodu, kanalizácie, elektrifikácia a montáž ústredného kúrenia. V lete 1944 boli vo fabrike namontované strojné zariadenia a v septembri 1944 vydal okresný úrad živnostenský list a tzv. užívacie povolenie na prevádzkovanie výroby v továrni. Ešte v tom roku boli postavené ďalšie dve dvojposchodové budovy pre zamestnancov fabriky ROLNÝ, dokončila sa cesta a výroba zo Žiliny bola premiestnená do Púchova. Začiatkom roka 1945 už fabrika naplno fungovala, no to sa už k mestečku blížil vojnový front.
Letecký pohľad na fabriku a okolie v roku 1950 – vtedy už MAKYTA
15. apríla 1945 bola výroba zrušená, ale strojné zariadenie fabriky sa podarilo pred ustupujúcim Wehrmachtom skryť. Aj preto sa výroba odevov v Púchove opäť rozbehla už 15. mája 1945. V júli 1948 bola fabrika znárodnená a v zápätí včlenená do skupiny odevných podnikov so sídlom v Trenčíne (Odeva). Už o rok neskôr bol závod osamostatnený. Vytvoril sa tak priestor na vznik a rozvoj fabriky pomenovanej podľa najvyššieho vrchu v okrese Púchov – Makyta.
Budova „Rožáku“ postavená v rokoch 1946-1947 so zmenenou reklamou – ODEVA
Čo sa stalo s rodinou ROLNÝch v českých krajinách? Pod váhou udalostí tohto obdobia zomrel v roku 1950 Arnošt Rolný. Vdova po ňom a syn Arnošt Rolný ml. s manželkou boli v roku 1958 odsúdení ako nepriatelia socialistického zriadenia na 9 a 7 rokov väzenia. V roku 1991 boli úplne rehabilitovaní a bola im vrátená časť rodinného majetku. Arnošt ml. mal ambície opäť obnoviť česť a slávu rodinného podniku. To sa mu však už nepodarilo a z dôvodu silnej konkurencie bola výroba ROLNÝ v roku 1997 definitívne ukončená. Arnošt Rolný ml. zomrel 9. októbra 2003.
Závody MAKYTA n. p. na pohľadnici v časoch socializmu
Význam fabriky ROLNÝch pre Púchov a okolie je nespochybniteľný. Veríme, že aspoň z časti sa naplnili slová priania vtedajšieho okresného veliteľa Dr. Jozefa Trnku:„Daj Bože, aby táto továreň priniesla Púchovu a jeho okoliu to, čo od nej jej púchovskí zakladatelia očakávali: rozvoj obce a blahobyt občianstva.“
© Autor:
Pavol Makyna