FAŠIANG SA UŽ SKRÁTIL…

…tak skoro sa nevráti. Od Popolcovej stredy (Škaredej stredy) ubehol už nejaký ten deň. Pripomeňme si, čo všetko predchádzalo pochovaniu basy  aj s drobnými súvislosťami.

Fašiangami označujeme obdobie od sviatku Troch kráľov (6. január) do Popolcovej stredy (pohyblivý dátum) – medzi vianočnými sviatkami a veľkým veľkonočným pôstom. V tomto období sa konali spoločné priadky, zabíjačky a svadby, ktoré bližšie k Popolcovej strede sprevádzali zábavy a sprievody masiek po dedine.

Fašiangový sprievod môžeme označiť ako tradíciou regulované obchádzanie maskovaných skupín od domu k domu v posledných fašiangových dňoch, ktoré bolo spojené s vinšovaním a tancovaním obradových tancov (pozostatok zo staroslovanských agrárnych obradov predjaria, ktoré mali blahodarne pôsobiť na dobrú úrodu). Typickými maskami boli Turoň, medveď, koník, slameník, k*rva (muž prezlečený za ženu), žobrák, cigánka či veštica.

Fašiangovníkom sa pri sprievode ponúklo vypiť i zajesť, do košíka dostali vajcia, na ražeň (šabľu) napichli klobásy a slaninu a niekde dostali i zaplatené. Pomocou tejto výslužky sa usporadúvali veľké zábavy.

Nebolo tomu inak ani v Horných Kočkovciach. V 50.-60.rokoch 20.stor. sa zábavy konali v budove známej teraz hlavne ako „Autoškola“, neďaleko kočkovskej fary. Z vajec a slaniny sa spravila praženica, usmažili sa šišky, prichystali klobásy a s peňazí sa zaplatila muzika. Zábava niekedy trvala aj od štvrtka do nedele. A ľuďom sa veru ešte v pondelok ťažko vstávalo do roboty.

Niekde stihli poslednú zábavu spraviť ešte v utorok pred Škaredou stredou, na ktorej „obradne“ na 40 dní pochovali kontrabas (ako znak veselosti). A stredou sa už  začal pôst veľkonočného obdobia.

Fašiangové zvyky sa v redukovanej forme zachovávajú na väčšine územia Slovenska dodnes. Presvedčiť sa o tom mohli obyvatelia väčšiny obcí nášho regiónu. Napr.  obcou Lazy pod Makytou sa „prehnal“ sprievod masiek, v Púchove na pešej zóne sa pochovávala basa, alebo v Žiline sa najväčšieho slovenského sprievodu masiek zúčastnili i púchovskí folkloristi.

Martin Rosina

-ďalšie fotografie nájdete v časti GALÉRIA/Zvyky a tradície (stačí kliknúť na odkaz)

Zdroje:

[1] rozprávanie starej mamy

[2] <http://www.ludovakultura.sk> – časť Encyklopédia

[3] ONDREJKA, K. Malý lexikón ľudovej kultúry Slovenska. 1.vyd. 2003. Bratislava. ISBN 80-8067-002-1

Fotografie: Tekvice (Žilina)- Kristína Hlušeková, Farár (Púchov) – Martin Rosina, Fašiangový sprievod, šišky (Lazy pod Makytou) – Lukáš Helík (vďaka všetkým)

Related Images:

This entry was posted in FOLKLÓR. Bookmark the permalink.

Comments are closed.