Onedlho si Základná umelecká škola v Púchove pripomenie okrúhlych 70 rokov od svojho vzniku. Nedávno tiež prešla jej novšia budova zaslúženou rekonštrukciou. Nielen pri tejto príležitosti by bolo vhodné zaspomínať na jej zakladateľa a prvého riaditeľa Alojza Halása, ktorý pôsobil v Púchove nielen ako vážený hudobník, dirigent a skladateľ, ale najmä ako pedagóg, ba dokonca aj ako kronikár.
Alojz Halás sa narodil 31. marca 1907 v poľskom Tešíne, v ktorom jeho otec František pracoval ako stolár. Spolu s manželkou Vilmou mali okrem Alojza ešte jedného syna (Františka) a tri dcéry (Vilmu, Annu a Máriu). Keďže otcov príjem nestačil pre potreby rodiny, matka s deťmi sa presťahovali k príbuzným do Predmiera, kde šili pre ľudí, čím sa spolupodieľali na rodinnom rozpočte. Po absolvovaní základnej školy poslali rodičia svojho syna Alojza do učenia miestnemu obuvníkovi, kde ale vydržal len pár týždňov. Túžil po vzdelaní, s čím sa zdôveril svojmu ujovi, ktorý ho finančne podporoval až do konca štúdií na učiteľskom ústave vo vtedajších Štubnianskych Tepliciach (od r. 1948 Turčianske Teplice). Už počas štúdia hrával na organe v tamojšom kostole, kedy zastupoval domáceho organistu. Alojz sa sám učil hrať na klavíri tak, že si narysoval klávesnicu na tvrdý papier a cvičil prstoklad, no týmto spôsobom sa nepočul. Po absolvovaní učiteľského ústavu nastúpil ako pedagóg jednotriednej školy vo Fačkove, na čo často v dobrom spomínal. Na začiatku 30. rokov minulého storočia sa dostal ako organista a súčasne aj ako riaditeľ na Rímskokatolícku ľudovú školu v Púchove. Po zriadení štátnej ľudovej školy v Púchove pracoval v terajšej starej budove Základnej umeleckej školy (postavená v r. 1917), ktorá mu bola súčasne aj bytom. V roku 1934 bola v Púchove aj vďaka nemu postavená dlho očakávaná nová budova Štátnej ľudovej školy, kde dnes tiež sídli ZUŠ.
V roku 1931 si Alojz Halás zobral za manželku Ľudmilu rod. Pavlíkovú, s ktorou mal dve dcéry – Ľudmilu a Mariannu.
Uznesením obecného zastupiteľstva zo 16. apríla 1934 sa Alojz Halás stal prvým mestským kronikárom, pričom funkcie sa ujal 1. júla 1934. V tzv. Pamätnej knihe obce Púchov (nad Váhom) sú Alojzom Halásom zaznamenané udalosti do roku 1944. Pre zle čitateľný rukopis A. Halása ich krasopisne do knihy zapisoval Jozef Orgoník – Baron. Medzi rokmi 1945 – 1955 zaznamenávala dianie v meste a okolí do tejto knihy najmä „súdružka“ Mária Valachová (predsedníčka školskej komisie) so svojim (6 – 16-ročným) synom Ivanom Valachom a za pomoci „súdružky“ Katky Rosinovej (zamestnankyne MNV). M. Valachová bola touto úlohou poverená Školskou komisiou MNV. V pozostalosti A. Halása sa nachádza rukopis – ním spísané miestne udalosti až do roku 1950, ktoré sa do oficiálnej verzie už nedostali.
Rok 1934 nebol len rokom kedy začal písať kroniku. V tomto roku sa začala aj jeho spolupráca s evan. farárom a básnikom Vladimírom Royom, ktorý mu otextoval skladbu Štefánikov pochod.
Po vypuknutí 2. svetovej vojny obsadili novú budovu školy nemecké vojská. Deti chodili do školy jedenkrát týždenne. Vtedy sa Alojz Halás venoval najmä hudbe. Založil spevácky súbor, hral na organe a zatiaľ súkromne učil hrať deti na klavír. V období socializmu „nebolo populárne“ byť organistom v kostole a tlak, aby túto aktivitu nevykonával, neustále rástol. Nakoniec nesmel učiť v Púchove vôbec a v roku 1950 bol preložený na základnú školu do Predmiera, kam denne dochádzal vlakom.
A. Halás pri starej železničnej stanici v Púchove
Po pol roku bol opäť preložený, tentokrát do závodnej odbornej školy v považskobystrických strojárňach. Tu tiež založil spevokol, s ktorým sa viackrát zúčastnil Súťaže tvorivosti mládeže, pričom s ním vyhral aj najvyššiu cenu. Piesne si sám hudobne upravoval pre zbor. O niekoľko rokov neskôr dostal ponuku na založenie základne hudobnej školu v Púchove, čo mu v roku 1953 umožnilo vrátiť sa domov. K dispozícii dostal budovu bývalej evanjelickej školy na Moravskej ulici a nárok na jedného učiteľa hudby. Stal sa ním český huslista Hortvík. Hru na klavír vyučoval Alojz Halás, hru na akordeón externe vyučovali učiteľ záriečskej základnej školy Jozef Tatiersky a riaditeľ meštianskej školy Igor Lipták. Michal Dvorský učil hru na husle. Všetci noví učitelia nemali od MNV pridelení byt, a tak bývali a stravovali sa v rodine A. Halása. Tak to bolo aj keď Alojz Halás „riaditeľoval“ na základnej škole.
Budova bývalej evanjelickej školy na Moravskej ulici slúžila od r. 1953 ako Základná hudobná škola, ktorú viedol A. Halás (archív M. Melišík)
V roku 1955 utrpel ťažkú mozgovú príhodu, pričom mal dlhodobo narušený pohyb a nezvládal už hru na organe a klavíri. Jeho dcéra Ľudmila na túto udalosť spomína takto: „Keď to pri organe zistil, plakal. Od tej doby učil len hudobnú teóriu, ktorej sa sústavne venoval. Dokonca absolvoval dva semestre hudby u Eugena Suchoňa, čo si veľmi vážil.“ Všade, kde pôsobil, založil spevácky zbor, s ktorým bol vždy úspešný – okrem toho založil spevokol aj na púchovskom gymnáziu, tiež cirkevný spevácky zbor. Upravoval si aj básne do formy zborovej recitácie, s ktorými vystupoval pri oslavách mesta, alebo v štátne sviatky. Do veľkej miery sa podieľal na formovaní kultúry v meste. Záchvat mozgovej príhody dostal dvakrát, no posledný mu bol osudný a dňa 12. júna 1970 zomrel.
A. Halás ako starší pán pri hre na klavíri, kedy mu to ešte zdravie dovoľovalo
Dvakrát bol navrhnutý odborom školstva a kultúry KNV v Banskej Bystrici na obdržanie Komenského vyznamenania, ale až r. 1968, keď nastalo v totalitnom režime uvoľnenie, bol vyznamenaný. „Celý svoj život miloval svoju rodinu, hudbu a učiteľské povolanie. Asi by nič iné robiť ani nevedel. Poznalo ho a vážilo si ho celé stredné Považie. Jeho pohreb to dokazoval, pretože napriek zákazu sa ho zúčastnilo veľa ľudí – hlavne učiteľov a jeho žiakov,“ uzatvára spomienky na svojho otca Alojza Halása jeho dcéra Ľudmila.
Portrét Alojza Halása ako staršieho pána
Veríme, že Mesto Púchov si túto osobnosť pripomenie a uctí dôstojným spôsobom, a tak sa ešte viac dostane do povedomia jeho obyvateľov, ktorí chcú naďalej rozvíjať svoje historické vedomie o tomto regióne.
Z archívnych materiálov potomkov A. Halása spracoval: Pavol Makyna