Tento mesiac si pripomíname 30. výročie revolučných udalostí, ktoré aj v Československu znamenali zmenu režimu. Spomienky na Nežnú revolúciu v súčasnosti prinášajú a budú prinášať najmä médiá. Tie sa vo svojich reportážach venujú väčšinou udalostiam z Prahy alebo z hlavného mesta vtedajšej Slovenskej socialistickej republiky. Častokrát sa ale zabúda na regióny, bez ktorých by radikálne zmeny na celospoločenskej úrovni tiež nemohli nastať. Bolo veľmi dôležité, že v novembrových a ďalších dňoch roku 1989 a 1990 sa v mestách a obciach ozvali ľudia, ktorí dovtedy kritizovali režim len medzi svojimi známymi a nabrali odvahu vystúpiť verejne. Ich verejné prejavy znamenali nič menej ako to, že aj ostatná verejnosť, ktorá sa bála dovtedy kriticky hovoriť o režime, dokonca aj medzi rodinnými príslušníkmi, pochopila, že existuje veľká skupina obyvateľov s podobným alebo rovnakým názorom na spoločenské otázky. Aj vďaka tomu nabrali odvahu ďalší ľudia a vyšli do ulíc, aby aspoň svojou prítomnosťou deklarovali podporu dovtedy nahlas nevysloveným myšlienkam o slobode. Nastolenie požiadaviek Novembra 1989 na regionálnej úrovni zasiahlo hierarchicky najnižšie štruktúry politického systému pod vedením Komunistickej strany, teda okresné, miestne, mestské a obvodné národné výbory, ale aj štátne podniky, v ktorých pracovalo veľké množstvo obyvateľov. Tak sa mnohé dovtedy zakázané informácie šírili v populácii, keďže štátom riadené média neprinášali objektívne správy, ba priam ich zamlčovali. Možno si vtedy mnohí neuvedomovali, že vznikajú základné prvky občianskej a demokratickej spoločnosti, ktorá porazí 40 rokov trvajúcu diktatúru komunistickej strany. Dnes sme o 30 rokov ďalej nielen v čase. Mnohé z požiadaviek Novembra 1989 sa naplnili do bodky, niektoré možno až predčili očakávania, s inými sme spokojní len čiastočne a ďalšie nás absolútne sklamali. Skúsme sa možno aj pri príležitosti 30. výročia Nežnej revolúcie zamyslieť a vrátiť k základom – „novembrovým ideám slobody“. Azda nám pomôžu nájsť radosť vo veciach, ktoré nám po 30-tich rokoch už aj zovšedneli, a tiež ukážu cestu pri vylepšovaní a opravovaní nedostatkov. Tie sa regiónom samozrejme nevyhýbajú a výnimkou nie je ani ten púchovský. Aj z tohto dôvodu vám prinášame fotografie a dokumenty, ktoré uvedené udalosti v Púchove spred 30 rokov pripomínajú.
PS: Ako povedal spevák Karel Kryl – jeden zo symbolov Novembra 1989 aj o regionálnych politikoch:„Politikom sa neverí, politici sa kontrolujú. Verí sa v Boha, verí sa v prírodu, v krásu, v myšlienku, ideu. V politika sa neverí, a kto v neho verí, je idiot.“
Štvrtý deň v poradí prebiehajúce zhromaždenie a prvý deň generálneho štrajku (27. november 1989) na Námestí slobody (vtedy Námestie mieru) – (foto: Š. Filiač)
Každý deň narastal počet účastníkov zhromaždení. Večer 27. novembra 1989 sa konalo aj na púchovskom futbalovom štadióne – (Foto: Š. Filiač)
Zhromaždení sa zúčastňovali dnes už mnohé známe tváre Púchova (futbal. štadión v Púchove 27. novembra 1989) – (Foto: Š. Filiač)
Na zhromaždeniach zaznievala napr. kritika 40-tich rokov komunistickej neslobody a prítomní študenti VŠ z Bratislavy informovali o dianí v hlavnom meste Slovenska (púchovský futbal. štadión 27. novembra 1989) – (Foto: Š. Filiač)
Mnohí aktivisti ničili symboly 4 dekády trvajúcej neslobody – o. i. napr. hviezda s kosákom a kladivom bola zhodená zo skaly nad Nosickou priehradou. Odstránená bola i socha Juliusa Fučíka pre Makytou.
Komunistickú hviezdu nad Priehradou mládeže nahradili dvojkrížom z profilov larsenovej steny.
Na Mikuláša (6. 12.) 1989 prechádzal cez púchovskú železničnú stanicu „vlak slobody“ so študentami, umelcami a členmi VPN, ktorý smeroval z Bratislavy do Košíc s cieľom napomôcť revolučnému procesu v metropole slovenského východu (Video sa prehrá po kliknutí na obrázok).
V Gumárňach 1. mája boli členmi VPN rozmnožované a rozdávané nasledujúce letáky:
Pripravil: P. Makyna
Zdroj fotografii a dokumentov: Archív S. Flimmela