Púchovskej kultúre (2. stor. pred Kr. – 2. stor. po Kr.), ktorá dostala pomenovanie podľa malého mestečka na strednom Považí, sme už viackrát venovali priestor nielen na tejto web-stránke. Dôležité je tiež priblížiť si viac obdobie pravekých dejín Slovenska tesne pred jej vznikom, aby bolo zrejmé, z čoho púchovská kultúra vzišla. Z tohto dôvodu venujeme nasledujúci priestor lužickej kultúre, a to najmä s dôrazom na región Púchova.
Na úvod je potrebné upresniť základné pojmy, z ktorých je tento príspevok „vystavaný“. Keďže sa venujeme pravekým dejinám, neexistujú v tomto čase písomné zmienky na našom území približujúce život ľudí. Spôsob ľudskej existencie je možné v praveku rekonštruovať najmä na základe hmotných nálezov. Z rovnakého dôvodu nepoznáme mená vtedy žijúcich spoločenstiev, no vieme identifikovať spoločné materiálne črty, preto pri ich pomenovaní používame termín „kultúra“. Lužická kultúra dostala pomenovanie po oblasti Lužice rozkladajúcej sa na území východného Nemecka, z časti západného Poľska a severných Čiech. Práve v tejto lokalite vykonával vykopávky koncom 19. storočia lekár a amatérsky archeológ Rudolf Virchow. Aj z jeho nálezov vieme, že v období neskorej doby bronzovej až mladšej doby bronzovej – laténskej žili na území východného Nemecka, takmer celého Poľska, v severných Čechách, Morave a hornatom Slovensku príslušníci lužickej kultúry. Je to obdobie cca od r. 1300 pred Kr. až dokonca do prelomu letopočtov vo vybraných lokalitách.
Amfora z hrobu v Beluši
Na Slovensku nachádzame lokality osídlené lužickou kultúrou najmä v oblasti stredného a horného Považia, Kysúc, Turca, Ponitria, Oravy, Liptova, Pohronia a Spiša. Miesto usídlenia sa ľudí predurčovali prírodné podmienky, akými bola napr. vyvýšenina s vynikajúcim výhľadom do širokej oblasti a blízkosť vodného toku, kadiaľ viedli obchodné cesty. Takou lokalitou bola bezpochyby napr. Púchovská skala nad sútokom Váhu a Bielej vody, hoci tu neboli identifikované zrubové obydlia s kamennou podmurovkou – typické pre lužickú kultúru napr. na Orave. Na Púchovskej skale objavil barón Hoenning z tohto obdobia luxusné veľké ružicové spony. Našli sa tu aj okuliarovité spony a závesky, špirálové trubice, ihlice s guľovitými hlavicami – to všetko z bronzu. Vojtech Budinský-Krička našiel na Púchovskej skale špirálovú trubicu s dvoma nákrčníkmi. Z tejto lokality a obdobia obývania lužickou kultúrou pochádzajú z bronzu vyrobené náramky s otvorenými i prekrývajúcimi sa koncami, veľká bronzová ihlica s guľovitou hlavicou, bronzová sekerka s tuľajkou, dvojramenný mlat, kosáky so zdobenými rukoväťami a bronzový meč. Pod Púchovskou skalou – vo Vieske sa našli aj ďalšie dva meče, ktoré poznáme z príbehu od Hoenninga o oklamanom sedliakovi. Toho mal slúžny za nález zavrieť do väzenia a na mečoch sám veľmi dobre zarobil. Uvedené meče boli pravdepodobne vyrobené lužickou kultúrou a na mieste ich nálezu neskôr Hoenning ešte objavil náramok a dve spony. Podľa týchto artefaktov môžeme usudzovať, že Púchovská skala bola dôležitým výrobným a obchodným centrom lužickej kultúry.
Pravdepodobná podoba bronzových mečov, ktoré boli nájdené vo Vieske pod Púchovskou skalou
Sídliska lužickej kultúry v Púchove a okolí boli identifikované v lokalitách Pod Lachovcom, pri železničnej stanici v mestskej časti Horné Kočkovce, v Dolných Kočkovciach, v Nimnici, v Hoštinej. V Dolných Kočkovciach sa v roku 1988 našlo 13 sídliskových objektov s dvoma pecami s hlinenými kupolami. V nich sa nachádzali ešte nádoby, ktoré obsahovali zvieracie kosti, zvyšky obilnín, dokonca hrušky – zrejme strava miestnych obyvateľov lužickej kultúry. Určite zaujímavé sú nálezy z rekonštrukcie železničnej trate objavené v roku 2014 v Horných Kočkovciach. 30 preskúmaných objektov tvorila keramika (hrnce, šálky, amfory so žliabkovaním) ďalej stavebné prvky (konštrukčné previazania) s vypálenou mazanicou a odtlačkami prstov, hlinené závažia z „tkáčskeho stavu“ a kamenné zrnotierky. Osídlenie lužickou kultúrou v tejto lokalite pravdepodobne súvisí aj s dnes už neexistujúcou Kočkovskou skalou. Na oboch spomínaných skalách sa zrejme nachádzalo opevnené sídlisko – hradisko lužickej kultúry. Medzi ďalšie lokality v okrese Púchov, kde boli objavené predmety lužickej kultúry, patrí Beluša s nízkym džbánom s páskovaným uchom a malou prstencovou nôžkou, Belušské Slatiny s kamenným amuletom a Lysá pod Makytou s kamenným kadlubom na odlievanie bronzu. V bývalom okrese Púchov je unikátny nález veľkej honosnej spony z 11.-10. storočia pred Kristom v obci Krivoklát, ktorú v roku 1940 objavil žiak ľudovej školy pri pasení oviec.
Bronzová spona z Krivoklátu
Azda najvýraznejším prejavom existencie lužickej kultúry nielen v našom regióne je pochovávanie spálených ľudských ostatkov v popolnicových urnách. Aj z tohto dôvodu dostal časový horizont, do ktorého datujeme prejavy života lužickej kultúry, názov „obdobie popolnicových polí“. Prvé náznaky rozsiahleho pohrebiska sa v Púchove Pod Lachovcom sa začali objavovať v 60. rokoch 20. storočia pri budovaní ihriska ZŠ Komenského. Množstvo popolníc bolo zničených pri výstavbe domov v tejto lokalite bez toho, aby bol akýkoľvek kompetentný úrad na to upozornený. Až po zásahu Ernesta Poliaka sa začalo so záchranným výskumom. Prvý systematický výskum tu trval od 7. júla do 8. augusta 1969 a bolo preskúmaných na relatívne malej ploche 46 popolnicových hrobov a 3 veľké mohyly z kameňa. Nálezy boli datované od obdobia cca 1350 rokov pred Kristom až do 9. storočia pred Kristom. Roztrúsenie nálezov napovedá o pohrebisku, že slúžilo viacerým osadám lužickej kultúry v okolí.
Ilustrácia urnového hrobu z doby bronzovej
Po nevôli majiteľov pozemkov sa opäť muselo pristúpiť v roku 1971 k výskumu pri budovaní panelového sídliska. Situácia iba potvrdila domnienky o pohrebisku viacerých osád, ktoré boli dokonca pooznačované drevenými stĺpmi. Objavené bolo aj žiarovisko, teda miesto spaľovania mŕtvych. V prepálenej zemine hlbokej 10-15 cm sa našli aj sklenené perly, čepieľky z radiolaritu, silexu, obsidiánu, bronzové šperky, črepy nádob. Objavený bol aj kenotaf – teda prázdny tzv. symbolický hrob osoby, ktorá sa nevrátila a predpokladalo sa, že zahynula. Medzi tu objavené bronzové ozdoby patria ihlice na zopnutie šiat, časti spôn, gombíky, náramky, prstene, prívesky rôznych tvarov a pod. Našiel sa aj jantár, čo iba potvrdzuje fakt, že miestny obyvatelia viedli čulí obchodný život, keďže jantár sa dovážal z Pobaltia. Výskum vo väčšej hĺbke ukázal dokonca nálezy z doby kamennej, pravdepodobne z 5. – 4. tisícročia pred Kristom, kedy tu existovalo praveké sídlisko. Pohrebisko Pod Lachovcom patrí k najväčším na Slovensku a jeho rozsah sa odhaduje až na 6 hektárov. Zasahovalo dokonca až na súčasný starý mestský cintorín a pri troche zveličenia môžeme tvrdiť, že sa tu pochováva nepretržite už takmer 3500 rokov. Ešte i dnes môžu obyvatelia tejto lokality nájsť vo svojich záhradách artefakty z tohto pohrebiska. Aby sme sa dozvedeli ešte viac o obyvateľoch lužickej kultúry v Púchove, je nálezy potrebné ohlásiť Krajskému pamiatkovému úradu.
Archeologický výskum „Pod Lachovcom“ v roku 1971
Lužická kultúra začala upadať v 8. storočí pred Kristom a jej ustupovanie je spájané s násilným vpádom kočovných kmeňov z východu. Nebol to ale úplný zánik na celom území dnešného Slovenska. V severných oblastiach prežívala ešte dlho – ďalších viac ako 500 rokov. Takým príkladom je aj ľud oravskej skupiny. Nielen v Púchove a okolí jej úpadok zastavil príchod Keltov zo západu, ktorí spojením s lužickou kultúrou vytvorili nový kultúrny okruh – púchovskú kultúru.
Spracoval: P. Makyna