STRUČNÉ DEJINY A PRÍTOMNOSŤ ŽUPNÉHO DOMU

Budova tzv. Župného domu na dnešnom Nábreží slobody bola postavená na konci 18. storočia v barokovo-klasicistickom štýle s manzardovou strechou a pruskými klenbami v interiéri. Presný rok výstavby nám nie je známy, ale už od roku 1896 v tejto krajinskej budove sídlil okresný úrad. Stavbu dala pôvodne vybudovať Trenčianska župa pod vedením župana Jána Baptistu Ilešháziho (župan v r. 1766-1799) a bola sídlom úradu podžupana Imricha Marczibányiho (nar. 1763 – zomr. 1814), miestneho rodáka a príslušníka bohatého šľachtického rodu, ktorý je v Púchove písomne doložený už v 15. storočí. Marczibányiovci sa už vtedy historicky odvolávali na najstaršieho písomne doloženého obyvateľa a majiteľa osady – Pucha z roku 1243, ktorý dal meno celému mestu a regiónu. Imrichov syn Anton (maď. Antal, nar. 1793 v Púchove, zomr. 1872) bol hlavným trenčianskym županom v rokoch 1845-1849. Vedľa Župného domu „stála rozsiahla prízemná budova zo 17. storočia a mohutné šopy pre hlavný soľný sklad, ktorý zásoboval kraje od Veľkej Bytče až po Trenčín.“ Na začiatku 20. storočia slúžila budova ako hlavný policajný súd.

okolo 1900Župný dom z tzv. Dolného parku na prelome 19. a 20. storočia

Na mieste skladu vyrástla v rokoch 1926-1927 nová budova Štátnej meštianskej školy – a v roku 1948 tzv. Škôlka. Dnes sú obe súčasťou Gymnázia Púchov. Budova Župného domu je najstaršia dochovaná stavba v meste Púchov s najmenšími zásahmi, hoci v 19. storočí k nej bola pristavená severovýchodná časť a ďalšími zmenami prešla v rokoch 1997, 2003-2004 a 2012. V roku 2005 bola tesne vedľa tejto pamiatky postavená budova „Malého župného domu“. Starý Župný dom má 3 trakty a 4 podlažia, z toho 3 nadzemné. Za kultúrnu pamiatku bola budova vyhlásená 31. júla 1990 rozhodnutím Ministerstva kultúry Slovenskej republiky pod číslom 2955/1990-32. Súpisné číslo Župného domu je 522 a postavený je na parcele číslo 1219.

1928Pohľad na Púchov nad Váhom a Župný dom s parkom v roku 1928

Dávnou súčasťou celého areálu je aj tzv. Dolný park, v roku 2003 zrekonštruovaný pod názvom Europark. Po celom obvode je oplotený s možnosťou do neho vstúpiť priamo z budovy Župného domu. Jeho súčasťou sú staré lipy a ďalšie okrasné dreviny, umelecké drevené plastiky využívané aj ako detské preliezačky, vyvýšená plocha zamýšľaná ako pódium a pamätná tabuľa pripomínajúca padlé obete dvoch svetových vojen.

Foto PuchovŽupný dom a ruiny soľného skladu ako svedkovia zničenia prvého mosta a konca 2. svetovej vojny v meste

V súčasnosti niektoré vyhradené priestory Župného domu využíva na reprezentačné účely Mesto Púchov, ako napríklad civilné sobáše, uvítanie detí do života, udeľovanie Jánskeho plakety, uvítanie zahraničných delegácií a pod. Do roku 2012 bola súčasťou tejto historickej budovy aj expozícia Múzea Púchovskej kultúry, ktorá sa spája s najstaršími dejinami mesta a strednej Európy. V tom čase pribudli na budove i busty manželov Rosinovcov. Dnes je väčšina priestorov aktívne nevyužitá a niektoré sa okrem reprezentačných účelov využívajú napr. z kapacitných dôvodov ako depozitár vyradených a málo požičiavaných kníh Mestskej knižnice Vladimíra Roya, ktorá sídli v susednom Malom župnom dome. Jedna miestnosť je vyhradená pre uloženie mestského dreveného betlehemu. Park slúži najmä na rekreáciu a príležitostne je využívaný na kultúrne účely, ako napr. hudobno-literárna čítačka.

prelom 80. a 90. rokovPodoba Župného domu v Púchove na konci 80. a začiatku 90. rokov minulého storočia

Autor: Pavol Makyna

This entry was posted in ARCHITEKTÚRA, HISTÓRIA. Bookmark the permalink.

Comments are closed.