15. júla si skláreň v Lednických Rovniach pripomína už 121. výročie počiatkov svojej výroby. Jej založenie sa spája s kúpou panstva Lednica Jozefom Schreiberom od baróna Filipa Skrbenského v roku 1890 za 430 000 zlatých. Pri obnove zruinovaného panstva sa vyťažilo veľké množstvo dreva, ktoré sa spomínaný majiteľ rozhodol využiť k účelom vybudovania fabriky na výrobu skla, pričom nezanedbateľná bola i peňažná podpora priemyslu zo strany rakúsko-uhorskej vlády. V skôr uvedený deň roku 1892 sa začalo s výrobou plochého (tabuľového) skla na dvoch pernicových peciach.
Po roku 1893 sa prešlo na výrobu lisovaného skla, ktoré spoločnosť predávala pod značkou Kaiserkristal a ručne fúkaného skla, predávaného pod značkou Ronacrystal. Značka si vďaka remeselnej zručnosti sklárov (najmä Nemcov zo sklárne vo Veľkých Losinách), citom pre účelový tvar a kvalitou skla vydobyla významné miesto na svetovom trhu. Postupne sa fabrika preorientovala na výrobu kalíškoviny, resp. nápojového skla. Pri tejto príležitosti Jozef Schreiber povolal do Lednických Rovní sklárov z Čiech i Katarínskej Huty.
Od začiatku bol kladený dôraz na rozvoj rôznych dekoračných techník. Prvou z nich bola technika zušľachťovania kalíškoviny brúsením, ďalšie dekory vznikali technikou gravírovania, guilloche (giloše), rytia. V roku 1896 zaviedla ako prvá sklárska fabrika na európskom kontinente dekorovanie pomocou pantografického stroja. Takto opracované sklo sa vyvážalo najmä do Ameriky, svojou kvalitou bolo lepšie ako zo slávnej francúzskej sklárne Baccarat. Rozdiel bol iba v zložení skla: zatiaľ čo Baraccat používal olovnaté sklo, Lednické Rovne vyrábali poháre zo sodnodraselného skla. Piesok a sóda sa dovážali z Čiech, draslík z Moravy a vápno z Púchova. Jozef Schreiber dbal o zamestnancov a vysokú kvalitu skla. Vďaka rozvoju sklárskeho priemyslu sa v tom čase v obci postavilo množstvo nových domov, ale i tančiareň, kasíno, škola, úrady, a i. Koncom 19. storočia začali pôvodní majitelia odpredávať účastiny firmy (väčšinu získal Karol Rosenzweig z Viedne), a tak 31. 12. 1897 vznikli tzv. Sklárske huty, pričom prezidentom spoločnosti bol Jozef Schreiber. No už 17. 11. 1902 zomrel vo veku 67 rokov a jeho ostatky boli uložené do mauzólea v zámockom parku v Lednických Rovniach.
