60. VÝROČIE OBJAVENIA PRAMEŇA (NIMNICA)

Pred začiatkom výstavby vodného diela Nosice bol vykonaný rozsiahly geologický prieskum pomocou vrtov do hĺbky až 35 m a súčasne sa urobili skúšky únosnosti, priepustnosti, injekčné pokusy, šmykové skúšky a chemické rozbory podzemnej vody. No napriek tomu útroby Zeme pripravili počas stavby pre robotníkov nepotešujúce, pre bežných ľudí milé prekvapenie.

            Pri zakladaní pilierov výpustného zariadenia v koryte Váhu pomocou kesónov v novembri roku 1952, konkrétne v kesóne č. 4 (poznámka č. 1), vyvrela robotníkom minerálna voda. „Vzorku vody ochutnali a vyniesli na rozbor do laboratória, ktoré bolo na stavbe.“ Prameň minerálnej vody vystriekol z hĺbky cca 65 – 70 m, zrejme po otvorení prasklín spôsobenými rozstreľovacími prácami pri spúšťaní kesónov ľavostranných múrov výpustného zariadenia. Keďže sa pri prvotnom prieskume nezistili žiadne minerálne pramene, výskyt minerálnej vody sa považoval za lokálny jav. Aby sa zistili pramene, ich výdatnosť, smer toku minerálnej vody, zloženie, ako aj pôvod, vykonal sa dodatočne špeciálny vrtný výskum do hĺbky až 150 m. Pri vyhĺbení vrtu v ose priehrady eruptoval gejzír tejto vody až do výšky 12 m s výdatnosťou 12 l/s.

Navŕtanie minerálneho prameňa

            Informácia o objavení minerálneho prameňa a pozitívnych zdravotných účinkoch na pracovníkoch PM sa najskôr veľmi rýchlo rozšírila medzi robotníkmi na stavbe, následne sa dostala do povedomia ľudí z okolitých i vzdialenejších obcí. Bleskurýchla fáma o zázračnej liečivosti týchto vôd priviedla ľudí zo širokého okolia. Pri vyvretom prameni vznikali zástupy ľudí, ktorí chceli vodu ochutnať, aby mohli sami na vlastnej koži pocítiť jej uzdravovacie účinky. „Do pripravených nádob si odoberali vodu aj pre starých a ťažko chorých príbuzných, ktorí ich čakali doma.“

Tzv. kesón, kde sa min. voda objavila prvýkrát

            Pomocou ďalších hydrogeologických výskumov sa zistilo, že výskyt minerálnej vody je rozšírený v skalnom podloží, a to na ľavom brehu Váhu a že kysličník uhličitý je rozšírený takmer po celom stavenisku, čo citeľne narušilo postup prác. Tie sa predĺžili a predražili, pretože bolo nutné vybudovať ochranu betónu pred agresívnou minerálnou vodou. Minerálka navŕtaná v priehrade je na Slovensku ojedinelá svojím chemickým zložením, ktoré sa takmer stotožňuje so zložením alkalicko-muriatickej kyselky v Luhačoviciach. Dodnes sa medzi ľuďmi šíri legenda o tom, že v čase navŕtania minerálneho prameňa pod priehradou poklesol tlak vody v kúpeľoch Luhačovice. Rozbor tejto liečivej vody poukázal, že je veľmi kvalitná alkalicko-zemito-uhličitá s obsahom jódu, patrí do skupiny zásaditých jódových kyseliek s významnejším obsahom lítia a kyseliny bóritej.

Ochutnávka liečivej vody pracovníkmi stavby

            Zdržanie výstavby a zmena technológie zakladania znamenala hlavne navýšenie investície, keďže sa museli vykonať opatrenia na oddelenie agresívnej minerálnej vody od samotných betónov priehrady, keďže svojím zložením negatívne vplývala na fyzikálne vlastnosti betónu. Preto boli základy uložené do trasovej malty s čadičovým pieskom, do ktorej boli ešte do jednej tretiny vložené čadičové kocky. Druhá tretina sa vyplnila ručne nalievaným roztaveným asfaltom a zvyšná tretina bola vyplnená už samotným betónom daného bloku.

Stavba ubytovní pre robotníkov na priehrade, neskôr využité ako kúpele

            Až po ukončení výstavby PM sa prečerpávanie vody definitívne doriešilo. Hlavným zdrojom minerálnej vody je vrt B-1 z hĺbky 152 – 160,2 m, z ktorého sa voda ešte v 70. rokoch odčerpávala dreveným preglejkovým potrubím. Keď sa rozhodovalo, čo sa stane s pôvodnými administratívnymi budovami a ubytovňami na pravej strane priehrady, ktoré v čase výstavby PM obývali zamestnanci stavby, rozhodnutie padlo na zachovanie stavieb a ich využitie na liečebné účely. Dislokačná komisia pri Úrade zboru povereníkov pridelila v júli 1957 všetky objekty sociálneho zariadenia PM Nosice Povereníctvu zdravotníctva za účelom „…navracať zdravie pracujúcim“. Okrem toho mali byť vytvorené ubytovacie zariadenia, slobodáreň, ordinácie, laboratória, inhalátorium, liečebné zariadenia, 320 lôžok, kaviareň, reštaurácia atď. Kúpele mali mať 150 stálych pracovníkov a 25 sezónnych. Celkové náklady na dobudovanie kúpeľných zariadení do 31. marca 1960 mali byť vyčíslené na 3 100 000 Kčs. Dňa 1. apríla roku 1959 sa začala písať história najmladších kúpeľov na Slovensku – Kúpeľov Nimnica, vtedy ešte ako liečební Trenčianskych Teplíc. Vedúcim lekárom sa stal MUDr. Jozef Vajda a správou bol poverený Ján Lepej. Postupne boli tieto kúpele doplnené o ďalšie budovy a aj pôvodné určenie kúpeľov na liečenie dýchacích a zažívacích problémov bolo postupne rozširované, takže dnes sa tu liečia onkologické choroby, choroby obehového a tráviaceho ústrojenstva aj poruchy látkovej premeny a žliaz s vnútornou sekréciou, ženské choroby a choroby z povolania.       

(1) oceľové alebo oceľovobetónové duté teleso bez dna, pôdorysového tvaru a rozmerov spravidla podľa základu budovaného objektu, vybavené vstupným, manipulačným a zabezpečovacím zariadením, ktoré sa spustí na dno a pretlakom vzduchu sa z neho vytláča voda s cieľom získať pracovný priestor, tlak vzduchu v ňom je vyšší ako atmosférický tlak. Pri práci s kesónom je dôležitá dekompresia pracovníkov v ňom, pretože nesprávna môže spôsobiť smrť.


autor: Mgr. Pavol Makyna
This entry was posted in HISTÓRIA. Bookmark the permalink.

Comments are closed.