„Čo sa stalo v ľece…“ – SPEVY NESÚCE SA PÚCHOVSKOU DOLINOU

       Po najcharakteristickejšom nástroji – fujare trombite a ľudovej výšivke si v  krátkom videu predstavíme ľudovú spevnú kultúru Púchovskej doliny. Vypočujete si dve dievčenské a jednu mládeneckú pieseň zo Zbory v podaní a úprave FS Váh z Púchova z archívnej VHS nahrávky zo začiatku 90. rokov. Medzi účinkujúcimi nájdete dlhoročnú vedúcu súboru Evu Kukučkovú a aj neskoršiu vedúcu Žanetu Littovú, primášom ľudovej hudby bol Ivan Sadloň. Ukážka z piesní (klikni) tu…

     „Kto raz počuje mohutné zborové spevy žien a mužov v Púchovskej doline, sotva na ne zabudne. Krásne nosné hlasy, dlho vydržiavané závery, ktoré sa nesú po dolinách Považia, zmysel pre harmonické spoluznenie jednotlivých hlasov, hlboká tmavá, hrdelná farba spevu nadchli aj klasika moravskej hudby Leoša Janáčka už pred 1. svet. vojnou. Prvé záznamy, 145 piesní z Považia, nahral na fonograf M. Vikár už v rokoch 1903 – 1907.“

     Trocha z odbornej teórie: „Viachlasný spev spravidla začína dlhšou alebo kratšou úvodnou melodickou frázou predspeváčky alebo predspeváka, k nim sa neskôr pridáva 2 až 5-členný zbor, ktorý postupne prechádza do dvojhlasu a trojhlasu, a v záveroch jednotlivých fráz i na konci piesne sa opäť spojí do krištáľovo čistého unisona. V jednotlivých dolinách a obciach Považia sú však viachlasné spôsoby spevu rozmanité, voľné, neraz improvizované a závislé od schopností jednotlivých spevákov. Tercie a trojzvuky však speváci uprednostňujú.“

      V závere môžeme povedať (napísať), že tieto viachlasné formy, dvojhlas a dlho vydržiavané kadencie (harmonické sledy) predstavujú volanie spevákov vo voľnej prírode do polí a lúk, a dorozumievanie sa skupín žencov a žníc.

(zdroj odborného textu: Mazorová, Ondrejka a kol. Slovenské ľudové tance. SPN, Bratislava, 1991.)

Zdroj videa a autor článku: Ing. Martin Rosina

Texty piesní , ktoré nájdete vo videu (aby ste si ich mohli zaspievať):

 1.      Čo sa stalo v ľece, v tom dzeviatem mesce,

dobre ona vedzela, čo sa v noci pľece.

[: Ach, mamičko, už, už, už, už by sa mi zešial muž. :]

Ach, céruška moja, ty si ešče mladá,

tebe muža  ňetreba o rok lebo o dva,

[: také ženky radzi mrú, čo sa mladé vydajú. :]

Ach, mamičko moja, vidzeli sce vy to,

[: či ty ženky radzi mrú, čo sa mladé vydajú. :]

 

2.      Pásel Jano dva voli, čimčaračačom,

na zeleném úhori, čimčaračačom,

čijara, čijara, čijara, čijara,

chochoľa, chochoľa, chochoľ.

Daj nám Jano halenu, čimčaračačom,

spásel si nám jarinu, čimčaračačom,

čijara, čijara, čijara, čijara,

chochoľa, chochoľa, chochoľ.

3.      [: Ešče si zájdzeme hore po dzedzine,:]

[: ňejednej maceri céru zobudzíme.:]

[: Céra hore stáva, do okna poziérá, :]

[: čo to za šuhajka, kej k nám ňechojjeva. :]

 

Related Images:

This entry was posted in FOLKLÓR. Bookmark the permalink.

Comments are closed.