13. júla je v slovenskom kalendári uvedené meno Margita. Podľa rímskokatolíckeho kalendára je Dňom Svätej Margity 20. júl. Táto svätica bola a je pre Púchov významnou uctievanou osobou. Ako sa to prejavovalo a prejavuje? Odpoveď na túto otázku hľadajú nasledujúce riadky.
Životopis
O svätej Margite (ekvivalent mena je aj Margaréta, Marína, Markéta, Margot a i.) toho nevieme presne veľa. Narodila sa v oblasti dnešnej Antálie, konkrétne v starovekom meste Antiochia Pizidská (Malá Ázia), v druhej polovici 3. storočia. Bolo to obdobie, kedy boli kresťania v Rímskej ríši prenasledovaní. Jej otec Aedesius bol pohanským kňazom. Matka pravdepodobne zomrela krátko po pôrode. Aj z tohto dôvodu ju otec zveril do výchovy pestúnky, ktorá bola tajnou kresťankou. Pestúnka ju vychovala v kresťanskej viere a pripravila ju na prijatie sviatosti krstu, o čom otec Margity nevedel. Rodný dom opustila a vrátila sa k pestúnke po tom, čo otcovi oznámila, že je kresťankou. Podľa tradície sa krásna mladá Margita ďalej venovala paseniu oviec a vykonávaniu ďalších prác, čo jej umožňovalo ešte viac sa modliť. Modlitby venovala najmä svojmu otcovi a prenasledovaným bratom vo viere.
Vyobrazenie sv. Margity Antiochijskej s drakom z 15. storočia
Počas vykonávania svojej práce stretla miestodržiteľa (vysokého štátneho úradníka) Olibria, ktorý bol očarený jej krásou. Olibrius ju chcel za manželku. Margita ho odmietla s odôvodnením, že ona zasvätila svoj život Ježišovi Kristovi. Známa je jej reakcia: „Môžeš snáď žiadať, aby som sa vzdala neba a na miesto toho si mám zvoliť prach zeme?“ Olibrius sa cítil veľmi ponížený a nariadil jej telo páliť pochodňami, zbičovať a drať železným hrebeňmi, až ju napokon celú dobitú hodili do väzenia. Tu sa jej zjavil diabol v podobe draka a snažil sa ju zožrať (jedna z verzii hovorí, že drak ju zhltol). Margita ho však znamením kríža porazila a jej rany na tele po mučení sa zázračne uzdravili. Margita sa naďalej odmietala podriadiť Olibriovi a pohanskej viere, preto ju hodili do ohňa, čo jej ale neublížilo. Alternatívnym druhom smrti malo byť utopenie v studni, do ktorej Margitu hodili. Aj z tej ale vyšla živá a zdravá. Tieto zázraky presvedčili mnohých o tom, že kresťanská viera, ktorú Margita vyznávala a za ktorú bola ochotná aj umrieť, je pravou vierou a tiež sa stali kresťanmi. Po krutom mučení odťali Margite hlavu mečom na verejnom námestí v roku 305 (uvádza sa aj r. 282, 304, 307).
Úcta k svätici
Dôkazy o uctievaní Svätej Margity pochádzajú zo 7. storočia vo východnom kresťanstve. Podľa jednej z teórii mohli úctu k tejto svätici na naše územie priniesť Konštantín a Metod zo Solúna, kde je dodnes pomerne rozšírený a silný kult sv. Margity. Dôkazom toho by mohlo byť aj zasvätenie najstaršieho stojaceho chrámu na Slovensku z čias Veľkej Moravy – Kostola svätej Margity Antiochijskej v Kopčanoch pri rieke Morava z 9. storočia. Jej kult sa rozšíril smerom na západ najmä v časoch križiackych výprav. Na jeho rozšírení na území Uhorska má podieľ panovník Ondrej II., ktorý okolo roku 1218 doniesol z jednej z križiackych výprav relikviu sv. Margity. Iné jej relikvie boli prenesené v roku 908 z Byzancie na územie dnešného Talianska a od roku 1213 sa časť z nich má nachádzať v Benátkach.
Kostol sv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch z čias Veľkej Moravy
Pre jednoduchší spôsob šírenia jej kultu a pochopenia jej významu (aj medzi nevzdelanými) bola svätá Margita vyobrazovaná s rôznymi atribútmi – predmetmi, ktoré sa viažu k jej viere a mučeníckej smrti. Väčšinou sa na obrazoch nachádza s drakom ako symbolom diabla, s palmovou ratolesťou symbolizujúcou víťazstvo a večný život, s krížom (niekedy aj palica s krížom) ako symbolom umučenia a zmŕtvychvstania Ježiša Krista resp. symbolom kresťanstva a víťazstva nad smrťou, ďalej napr. i s mečom (má tiež tvar kríža), ktorý symbolizuje spôsob jej usmrtenia, s korunou na hlave ako symbolom slávy, víťazstva a nesmrteľnosti, tiež s fakľou alebo hrebeňom symbolizujúcimi spôsoby jej mučenia. Výnimkou nie je ani vyobrazenie sv. Margity s kosákom, a to vzhľadom na spojenie času, kedy začalo vrcholiť obdobie žatvy, a dňa jej sviatku. V tejto súvislosti sa zachovali aj pranostiky: „Svätá Margita hodila kosák do žita“ a „Svätá Margita vedie žencov do žita“.
Sv. Margita Antiochijská na ikone východnej cirkvi
Svätá Margita patrí do skupiny svätcov – drakobijcov, ktorí bojujú so zlom v podobe draka (ďalej napr. sv. Juraj, sv. Beautus, sv. Michal Archanjel), tiež je podľa archeológa M. Slivku súčasťou „skupiny rytierskych patrocínii využitých v uhorskom hraničnom systéme, a to vo funkcii magickej ochrany hraníc kráľovstva“. Sv. Margita patrí medzi štyri hlavné Panny – mučenice (spolu s Barborou, Dorotou a Katarínou). Tiež sa s ňou stretneme i v skupine štrnástich svätých pomocníkov, ktorých Svätá stolica uznala ako pomocníkov v prípade chorôb. V prípade sv. Margity ide o ochranu pred pôrodnými bolesťami. Tiež je uctievaná ako patrónka dievčat, panien, žien, manželiek, matiek, poľnohospodárov, pastierov, rodičiek, pri ťažkom pôrode a proti neplodnosti. Je uctievaná aj ako patrónka kozmetičiek, vzývaná pri ťažkostiach s pleťou.
Symbol Púchova
Kedy sa presne v púchovskom regióne naplno rozvinula úcta k svätej Margite nie je úplne jasné. Kostol v Púchove stál najmenej od začiatku 14. storočia a jeho patrocínium Všetkých Svätých je doložené v roku 1506. Najčastejšie sa v Púchove so sv. Margitou stretneme na mestskom erbe. Jeho súčasnej podobe predchádzal pomerne zložitý vývoj. Erbové vyobrazenie vychádza z mestských pečatidiel, pričom najstaršie známe datujeme do roku 1644. Na polmesiaci stojí korunovaná svätica, v ľavej ruke drží žezlo a v pravej zemské jablko. Vzhľadom na atribúty je na ňom pravdepodobne vyobrazené nanebovzatie Panny Márie. Na ďalšom pečatidle mladšom o 26 rokov je tiež vyobrazená svätica s korunou na hlave, ktorá stojí pred ležiacim drakom, v ľavej ruke drží palmovú ratolesť a v pravej meč. Podľa uvedených atribútov možno pripisovať toto vyobrazenie sv. Margite.
Odtlačok pečate Púchova so sv. Margitou z r. 1710
Ďalšia, menšia pečať pochádza z roku 1710. Je na nej vyobrazená korunovaná svätica, ktorá stojí na drakovi s mečom, ale bez palmovej ratolesti – malo by ísť tiež o sv. Margitu. K. Tagániho vložil v roku 1880 sv. Margitu do strieborného štítu, pričom mala modrý odev a drak bol zelený. Týmto vyobrazením bol v roku 1906 inšpirovaný I. Felsenfeld a jeho vyobrazenie svätice. Púchov je jedno z mála miest, ktoré ešte za 1. ČSR používalo erbovú pečiatku. V období 1939 – 1945 bol erb upravený, svätica vyrastala zo spodného okraja, drak bol úplne vynechaný a pod ľavou rukou s palmovou ratolesťou sa objavuje z boku štítu malá orlica.
Púchovský erb z 80. rokov, v ktorom komunisti nechceli náboženské symboly
Mesto Púchov sa o svoj erb znovu uchádzalo roku 1982. Vzhľadom na dobu, ktorá „nepriala“ náboženskej slobode (prenasledovanie a perzekúcie komunistickým režimom pre vieru), nebola do erbu vložená celá svätica, ale bola nahradená kvetom margaréty so zlatým semenníkom a z historickej pečate bol prevzatý iba strieborný meč. Jej autorom bol Š. Filiač. Prijatý a daný do užívania bol až v roku 1986. Otázka obnovy obsahu erbu sa naskytla po roku 1989. Poslanci mestského zastupiteľstva žiadali jeho zmenu a vo verejnej ankete hlasovalo za zmenu erbu 73,27 % zúčastnených. Na základe ankety občanov Púchova 7. marca 1992 navrhol Š. Filiač znak mesta podľa roku 1670 a poslancami bol schválený dňa 24. 6. 1992.
Súčasná podoba erbu Púchova so sv. Margitou a drakom
Sviatok svätej Margity sa v Púchove v minulosti neodmysliteľne spájal s jarmokom. Pravidelne sa tu konali tzv. výkladné jarmoky, kde sa obchodovalo so spotrebným tovarom. Do roku 1655 sa nakupovalo a predávalo na 4 takýchto jarmokoch. Pred výkladnými jarmokmi sa konali i tzv. dobytčie trhy, no zatiaľ, čo výkladné sa usporadúvali v centre obce, dobytčie sa z hygienických dôvodov konali v extraviláne sídiel. Po roku 1655 na príhovor Zuzany Lórantfyovej (vlastníčky a správkyňe Lednického panstva) povolila Trenčianska stolica konať v Púchove ďalšie dva jarmoky (presné termíny jarmokov sa upravovali podľa toho, na ktorý deň v týždni sviatok pripadol):
tzv. Novoročný – 2. januára dobytčí a 7. januára výkladný (pôvodný zimný)
tzv. Veľkonočný – 16. apríla dobytčí a 20. apríla výkladný (pôvodný jarný)
tzv. Svätotrojičný – 4. júna dobytčí a 8. júna výkladný (po 1655, oslobodený od mýta)
tzv. Margetský – 9. júla dobytčí a 13. júla výkladný (pôvodný letný)
tzv. Krížový – 10. septembra dobytčí a 14. septembra výkladný (pôvodný jesenný)
tzv. Všechsvätský – 29. októbra dobytčí a 2. novembra výkladný (po 1655, oslobodený od mýta)
Najnavštevovanejším a najväčším jarmočným termínom bol „Margetský“, na ktorom sa podľa mestského kronikára predávalo 2000 – 2500 kusov dobytka.
Vyobrazenie sv. Margity z 18. storočia v r. k. kostole Všetkých Svätých v Púchove
Ďalšie „stretnutie“ so sv. Margitou v Púchove je možné absolvovať pri jej vyobrazení s drakom na barokovom obraze z 18. storočia v rímskokatolíckom kostole Všetkých Svätých. Obraz sa nachádza na ľavej stene bočnej lode (do r. 1940 hlavná loď a presbytérium). V súčasnosti je svätá Margita Antiochijská patrónkou Cirkevnej základnej školy s materskou školou sv. Margity v Púchove. Tu vychádza aj školský časopis s názvom Margitka, ktorý raz ročne mapuje dianie v škole. Aktuálne prebieha na dvoch kruhových objazdoch medzi Rožákom a parkoviskom a tiež pri výjazde z mesta na Nimnicu revitalizácia ich zelenej plochy v strede, pričom pri rožáku má byť o. i. umiestnená socha sv. Margity. Za šťastné vyjadrenie však nemožno považovať vetu v statuse FB-stránky Mesta Púchov (28. 4. 2022), v ktorej sa píše: „Námetom na vnútorné rozdelenie kruhového objazdu pri Gymnáziu Púchov bol starší erb mesta v podobe margaréty…“, a to vzhľadom k skôr uvedenému postoju prenasledovateľov cirkvi. Napriek tejto „chybičke krásy“ oceňujeme uvedenú aktivitu, ktorá vo verejnom priestore približuje históriu Púchova. Aj vďaka spomínaným činnostiam v meste (i tým očiam skrytým) je úcta k svätej Margite v Púchove stále živá.
P. Makyna
Modlitba k sv. Margite Antiochijskej tu.
Related Images:
