SYENIT, SYDEROLIT či ACZ sú názvy fabrík, ktoré v Púchove produkovali azbestocementové výrobky. O ich dejinách sa toho veľa nevie, no napriek tomu sa pokúšame priniesť dostupné informácie obohatené o fotografickú dokumentáciu.
Z dostupných informácií vieme, že počiatky výroby azbestocementových krytín v Púchove siahajú do roku 1907, kedy skupina podnikateľov založila závod na výrobu hladkej krytiny. V roku 1910 prevzala firma Zenit objekty továrne a fabrika dostala podtitul Považská továreň na azbestocementovú krytinu. Od roku 1912 niesla firma názov SYENIT a vyrábala azbestocementovú škridlicu a dosky s pomerne veľkou produkciou 2 400 vagónov ročne. Keďže fabrika nebola schopná odpredať celú svoju produkciu, začala pracovať iba polročne. Zamestnávala 280 robotníkov a 16 úradníkov čím sa v tom čase výrazne podieľala na zamestnanosti v regióne. Na konci 1. svetovej vojny bola zmodernizovaná a prestavaná.
Pôvodné budovy továrne SYENIT oproti želez. stanici zo začiatku 20. storočia, ktoré stoja dodnes a patria k najvzácnejšej architektúre mesta Púchov (priemyselná architektúra Uhorska)
V roku 1909 vnikla ďalšia továreň s názvom SYDEROLIT a umiestnená bola vtedy ešte v samostatnej obci Horné Kočkovce v blízkosti železničnej stanice. Zamestnávala 80 – 100 robotníkov a skladala sa z troch oddelení:
1. mlynské a terazzové zariadenia s výrobou terazzovej drte, mramorovej múčky, mramorových kociek z hydraulizovaného vápna, umelej omietky a zmesy umelého kameňa
2. výroba dlaždíc pre chodníky, podlahy, dvory, interiér jedno a viac farebného vzrokovania a výroba umelých mramorových obkladov stien
3. výroba umelého mramoru na schody, fasády, do interiéru, pomníky, atď.
Zadná a titulná strana letáku firmy SYDEROLIT zo začiatku 40. rokov minulého storočia
Cenová ponuka firmy SYDEROLIT počas 2. svetovej vojny
Je známe, že kameň vtedy SYDEROLIT ťažil z tzv. Púchovskej skaly, ktorú vlastnil Martin Neufeld, vtedajší spolumajiteľ fabriky, čím firma napáchala nenahraditeľné škody nielen v kultúrnohistorickej oblasti mesta, ale celoslovenského významu. Podobný osud postihol aj skalu v Horných Kočkovciach. Firma bola tiež stálym dodávateľom ministerstva verejných prác, najmä pre tzv. referáty v Bratislave a Užhorode. Produkty SYDEROLITu boli použité napr. pri výstavbe Katolíckeho kultúrneho domu v Ružomberku, Národného domu v Banskej Bystrici, Hotelu Drtílek v Luhačoviciach, Penzijného ústavu v Bratislave atď. Je potrebné tiež spomenúť, že firma vtedy pokladala v uliciach Púchova žulové dláždenie.
Smaltová reklamná ceduľa firmy SYENIT z obdobia 1. ČSR
Po 2. svetovej vojne sa výroba v oboch spomínaných fabrikách obnovila pomerne rýchlo. Opravili sa zničené stroje, zastarané boli vymenené a už v júli 1945 sa spustila opäť výroba v SYENITe. SYDEROLIT sa dostal pod národnú správu na krátko, pretože do Púchova sa vrátil syn s manželkou pôvodného majiteľa. Postupne boli oba podniky znárodnené a zlúčené. V júli 1948 so spätnou platnosťou od 1. januára 1948 boli s nitrianskou továrňou zlúčené do jedného podniku – AZBESTOCEMENTOVÉ ZÁVODY národný podnik (ACZ n. p.) so sídlom v Nitre. Medzi rokmi 1950 – 1986 prešiel závod mnohými fázami modernizácie a rozširovania výroby. Okolo roku 1970 mal ACZ asi 460 zamestnancov a obrat asi 70 miliónov Ksč. Závod zanikol v roku 2003.
Výroba škrídlí v ACZ Púchov v 50. rokoch 20. storočia
Fotografia závodu ACZ časti Syderolit z 80. rokov minulého storočia
Vstup do ACZ n. p. pri železničnej stanici v Púchove okolo roku 1987
Administratívna budova ACZ Púchov v 80. rokoch 20. storočia
Sklad azbestu v Púchove, ktorý sa po vyťažení domácich zdrojov vozil od povojnového obdobia zo Sovietskeho zväzu
Sklad vylisovaných dosiek pripravených na export
Úprava povrchu terazzových dlaždíc na poloautomatizovanej linke v Púchove
Terazzové dlaždice z ACZ Púchov, ktoré ste možno i vy využívali v okolí svojich domov
Výroba tzv. švédskych hrebenáčov v závode Púchov
Podniková kuchyňa v ACZ Púchov
Podniková jedáleň v ACZ Púchov
Závodná ambulancia v ACZ Púchov
Autor: Pavol Makyna
Pingback: Fabrika Syenit v Púchove - Čierne diery