Púchovský rímsko-katolícky (ďalej len r. k.) kostol Všetkých svätých a cirkev je súčasťou mesta takmer odjakživa. V dejinách mesta zohrávali vždy významnú úlohu i keď súhrnných informácii o nich veľa nie je. Stručné existujúce poznatky sme sa snažili doplniť novými a opraviť predchádzajúce nepresné.
Prvá bola veža
Najstaršia zmienka o r. k. cirkvi v Púchove pochádza zo 14. storočia. Konkrétne v rokoch 1332-1337 chodili po Európe pápežskí vyslanci z Avignonu, ktorí vyberali cirkevný desiatok na križiacku výpravu do Svätej zeme. Zastavili sa i v našom meste, ktoré zapísali ako „Poho“, pričom púchovský farár s menom Ucta im zaplatil 6 grošov. Okrem toho, že sa jedná o druhú najstaršiu písomnú zmienku o Púchove, dokladuje tento záznam existenciu kostola a fary. Kedy obe stavby na tomto mieste vznikli nevieme. Pravdepodobne ich postavili ešte na konci 13. storočia, keďže obdobie avignonského zápisu neprialo zakladaniu kostolov a fár v Uhorsku. Dovtedy spadal Púchov pod trenčiansku faru.
Mapa Púchov z 18. storočia, na ktorej „kríž v kruhu“ označuje r. k. kostol a v jeho blízkosti brod cez rieku Váh
Zo spomínaných budov stála ako prvá pravdepodobne veža, no nie v podobe, v akej ju poznáme dnes. Bola oveľa menšia, no zrejme slúžila ako orientačný a strategický bod na vyvýšenom skalnatom brehu Váhu a okoloidúcich mala nasmerovať na brod cez rieku a cestu na Moravu. Pravdepodobne mala i obrannú funkciu, čo dokladá existencia štyroch strielní, ktoré boli vidieť z jej vnútra. Až neskôr bola veža nadstavená a k nej pristavená renesančná chrámová loď. Predpokladá sa i skoršia existencia ochranného múru okolo budovy, ktorý sa zachoval u mnohých rovnako starých kostolov na Slovensku a v okolí. Kostol získal barokový charakter v 18. storočí, no v roku 1807 vypukol v Púchove rozsiahly požiar, ktorý zničil dôležité údaje farského archívu, ale i strechu kostola, vežu a zvony v nej. V časoch reformácie a protireformácie bol kostol svedkom veľkých zmien. Od konca 16. storočia do roku 1673 ho mali vo svojich rukách protestanti, keďže v meste tvorili veľkú väčšinu a nemali svoj chrám. Kostol sa katolíkom nevrátil na dlhú dobu, pretože na prelome 17. a 18. storočia ho opäť získali protestanti a jeho správca Ján Kresztyeney pred nimi v roku 1704 utiekol. Nepokoje medzi dvoma najväčšími konfesiami v meste sprevádzali fyzické konflikty, pričom pri jednom z nich bol zavraždený na Lúkach púchovský kňaz Hazucha. Kostol majú vo svojich rukách rímski katolíci od roku 1710 dodnes.
Dnešné Námestie slobody s dominantným r. k. kostolom na fotografii zo začiatku 20. storočia
Množstvo kňazských osobností
Medzi významných kňazov pôsobiacich v Púchove patril Juraj Tvrdý (1808-1832). Potom, ako prišiel do Púchova z Visolají, naskytlo sa mu širšie pole pôsobnosti. V priebehu svojho života mal na dobročinné účely darovať viac ako 40 tisíc zlatých a podieľal sa i na založení Spolku svätého Vojtecha fungujúceho dodnes. Okrem iného sa angažoval v písaní literatúry, v roku 1815 sa stal zástupcom hlavného biskupského deputáta, sledoval prácu novovymenovaných farárov a bol dozorcom cirkevných stavieb v púchovskej doline. Roku 1827 bol vymenovaný za prísediaceho Sv. stolice a roku 1832 bol vymenovaný za seminárneho rektora a zároveň za riaditeľa Ústavu vyslúžilých farárov. Patrí medzi najvýznamnejších slovenských národovcov. Významným kňazom pôsobiacim v Púchove bol i Pavol Dermišek (1879-1920), ktorého aktivity napomohli v čase prísnej maďarizácie uchovať v miestnej r. k. ľudovej škole vyučovanie v slovenskom jazyku.
Portrét v Púchove pôsobiaceho kňaza Juraja Tvrdého
Obrovskou autoritou bol v Púchove pôsobiaci kanonik Viktor Kállay (1927-1961). Bol organizátorom spoločenského života v meste a má zásluhy na množstve opráv kostola a fary. Azda najväčšia prebiehala od 21. augusta 1939 do 15. augusta 1940, kedy biskup Dr. Karol Kmeťko vysvätil prestavaný kostol na základe návrhov známeho slovenského architekta Milana Michala Harminca (navrhoval väčšinou protestantské chrámy, čo sa odráža aj v architektúre novej lode r. k. kostola v Púchove). Zostala zachovaná veža s pôvodnou loďou, do ktorej bol vytvorený nový vstup. K nej sa pristavala nová hlavná moderná loď. Celá stavba stála asi 700 000 Kčs, ktoré Kállay získal od veriacich i od Trenčianskej župy. Na jej čele vtedy stál brat Viktora Kállaya Vojtech, podporujúci takéto stavby v celej župe. Prestavba prebiehala v prvých dvoch rokoch existencie Slovenského štátu a to sa odrazilo aj na vstupnom priečelí, nad ktorým je umiestený na trojvŕší veľký dvojkríž.
Prestavaný r. k. kostol v Púchove s dominantným dvojkrížom na trojvŕší krátko po roku 1940
Osobnosť kanonika Kállaya sa v Púchove prejavila i v ťažkom období komunistických perzekúcií, kedy sa v regióne stavala Priehrada mládeže. Kostol bol navštevovaný i množstvom brigádnikov z tejto stavby a ako spomína jeden z účastníkov výstavby:„Námestie pred kostolom úplne zmodralo (farba košieľ brigádnikov – pozn P. M.)…farár musel strojnásobiť prídel hostií.“ Kanonik Viktor Kállay je pochovaný na starom púchovskom cintoríne pri križovatke chodníkov oproti vstupu z Komenského ulice a jeho hrob býva v čase Pamiatky zosnulých doslova zasypaný množstvom zapálených sviečok. V Púchove pôsobil relatívne krátku dobu i Dr. Ján Pásztor (1961-1965), ktorý z tohto pôsobiska odišiel na biskupský úrad do Nitry, kde ho biskup menoval za generálneho vikára. Mnohí Púchovčania si ešte pamätajú na kňaza Jána Štefana Palkoviča (1965-1997), za pôsobenia ktorého sa vykonala veľká oprava kostola a veže v hodnote 120 000 Kčs. Počas Palkovičkovho pôsobenia bola vystavaná nová fara a bol odkúpený od mesta starší dom. Ten od roku 1994 slúžil ako tzv. Katolícky dom a dnes je súčasťou Cirkevnej základnej školy Sv. Margity.
Pohľad na „novú“ loď kostola a hlavný oltár
Interiér a architektúra
Z vonkajšej strany je pre súčasný kostol r. k. cirkvi v Púchove charakteristická barokovo-klasicistická veža s pilastrami (dekoratívny pilier – pozn. P. M.) a baroková baňa s funkčnou laternou (väžička s osvetlením – pozn P. M.). V interiéri zaujme hlavný oltár s plastikou ukrižovaného Ježiša Krista od Júliusa Bartfayho, ktorý je považovaný za spoluzakladateľa moderného slovenského sochárstva 20. storočia. Súčasťou bočného oltára v severnej časti starej lode je barokový obraz „Všetkých svätých“ a vedľa neho na stene umiestnený obraz svätej Margity z 18. storočia. Oba obrazy sa viažu na symboliku kostola a mesta. Tento bočný oltár pochádza z rodinnej kaplnky Marczibányiovcov a nachádzajú sa na ňom i dvaja rokokoví anjeli.
Bočný oltár a obraz Všetkých svätých v severnej časti starej lode (pri pohľade na hlavný oltár je umiestnený vľavo)
Najstaršou pamiatkou v interiéri kostola je polychrómová socha Piety (socha Panny Márie s mŕtvym Ježišom Kristom v náručí – pozn. P. M.) zo 17. storočia nachádzajúca sa na bočnom oltári v južnej časti starej lode. Z tohto obdobia pravdepodobne pochádza i socha Sedembolestnej Panny Márie v lurdskej jaskyni pod vežou. Okná kostola vypĺňajú vitráže od významných slovenských umelcov manželov Viery a Vincenta Hložníkovcov. Rovnako sú autormi obrovskej mozaiky, umiestnenej nad vstupom do zákristie z kostola z roku 1980. V roku 2009 prebehla generálna oprava veže kostola, ktorá mala značne poškodenú statiku. Súčasťou opravy bola i výmena drevenej šindle napustenej karbónom a nahradená bola medenou krytinou. Súčasťou veže sú i tri zvony rôznej veľkosti. Dva najväčšie z nich boli odliate v Brne a pochádzajú z roku 1922, keďže pôvodné boli odobraté z veže počas 1. svetovej vojny. Najmenší zvon bol odliaty v roku 1974 v Halenkove. Za oplotením kostola sa nachádzajú náhrobné kamene Imricha Marczinányiho a jeho ženy Anny Huszárovej, ktorých telesné pozostatky sú pravdepodobne uložené v krypte kostola pod podlahou starej lode. Nie je vylúčené, že sú tu pochovaní aj niektorí z kňazov pôsobiaci v minulosti na miestnej fare.
Pavol Makyna