Hoci vojny sú pre ľudí vždy veľmi tragické, mesto Púchov (nad Váhom) sa počas tej 2. svetovej hospodársky i kultúrne vzmáhalo. To by ale nikdy nemal byť akýsi lakmusový papierik pri celkovom hodnotení obdobia, počas ktorého štát perzekuoval a dokonca posielal svojich vlastných občanov na smrť. Tragickej stránke sme sa už venovali v príspevku Riešenie tzv. židovskej otázky v okrese Púchov. V tomto príspevku sme sa zamerali skôr na pozitíva. No iba spojením všetkých oblastí sa dá získať čo najobjektívnejší pohľad na život v mestečku počas turbulentných rokov 1938 – 1945.
Púchovský okres
V okresnom meste Púchov nad Váhom žilo v roku 1940 už 3 461 obyvateľov, čím ich počet oproti sčítaniu spred dvoch rokov za také krátke obdobie pomerne narástol. Celkovo vtedy žilo v okrese Púchov 33 942 obyvateľov. Vtedajší púchovský okres ležal takmer celý na pravom brehu Váhu, podobne ako mesto. Okrem obcí Púchovskej doliny, tzv. Lednickej a Červeno-kamenskej doliny a ďalších až po Bolešov, zahŕňal na ľavom brehu obec Dolné Kočkovce. Mnohé obce na pravom brehu Váhu boli s týmto stavom nespokojné a žiadali o pripojenie do okresu Ilava kvôli blízkosti. Niektoré dokonca podali oficiálne žiadosti, ktoré však vtedajší trenčiansky župan Vojtech Kállay vrátil na doplnenie obecným orgánom, no napriek tomu zostali súčasťou tohto okresu až do roku 1945. Od 25. februára 1940 nahradil Viktora Onderku vo funkcii čelného predstaviteľa okresného úradu Dr. Jozef Trnka z Veľkej Bytče.
Mapa okresov severozápadného Slovenska v rokoch 1939-1945
Výstavba a investor
Napriek vojnovým udalostiam sa toto obdobie nieslo pre Púchov v znamení veľkého hospodárskeho rozmachu. V meste vládol nevídaný stavebný ruch. Zo všetkých stavieb spomenieme napr. prestavbu rímsko-katolíckeho kostola v roku 1940 podľa návrhu architekta Harminca, stavbu evanjelického zborového domu alebo mosta do Hrabovky, ktorého základná konštrukcia pochádzala z vyradeného železného mosta pri Veľkej Bytči. V deň, kedy Nemecká armáda napadla Poľsko, sa v Púchove začalo s rekonštrukciou železničnej stanice a rozšírenie koľajiska, teda 1. septembra 1939. Dôvodom boli nedostatočné kapacity pri množstve prepravovaného materiálu, ale i napr. časté nehody. V roku 1940 sa začala budovať fabrika textilnej firmy Rolný (od 50. rokov Makyta). Okrem toho bola v roku 1943 dostavaná nová budova okresného úradu na Štefánikovom námestí (dnes Štefánikova ulica), budovali sa hrádze na ochranu mesta pred povodňami, kanalizácia a pribúdali nové domy.
Katolícky kostol v Púchove tesne po prestavbe v roku 1940 a pred prestavbou v 30. rokoch
Kultúra a šport
Za hospodárskym rastom mesta vôbec nezaostávala kultúra. Pôsobilo tu veľké množstvo rôznych osvetových a kultúrnych spolkov a organizácií, ktoré organizovali podujatia pre širokú verejnosť. Aktívna bola najmä Hlinkova mládež, Katolícke spolky, Živena, Spoločenstvo evanjelickej mládeže, Červený kríž, Dobrovoľný hasičský zbor alebo Miestna organizácia Matice slovenskej a ďalšie. Veľmi často sa konali rôzne tanečné a dobročinné zábavy, z ktorých bol výťažok venovaný napr. na prestavbu kostola, podporu vojakov na fronte alebo deti v sociálnych domovoch. V Púchove sa prejavovala najmä hlboká divadelná tradícia a počas celého roka sa konali rôzne divadelné predstavenia domácich, ale i mimomestských ochotníckych zoskupení. Takmer každý rok sa na oblastnej divadelnej prehliadke, ktorá zahŕňala okresy Púchov, Ilava a Považská Bystrica, zúčastňovalo až 16 divadelných súborov, súťažiacich v 4 kategóriách.
Sprievod celonárodného seniorátneho zjazdu mládeže v r. 1940 zachytený na Moravskej ulici (vtedy Hitlerovej ulici) pred evanjelickým kostolom
Tradičný bol i fašiangový sprievod v maskách, ktorý vyvrcholil tanečnou zábavou. Nadšenci pohybových aktivít si mohli vo svojom voľnom čase zašportovať v novovzniknutom tzv. telovýchovnom, volejbalovom, športovo-futbalovom alebo tenisovom odbore. Taktiež sa konali turnaje v ping-pongu alebo v šachu. Klub slovenských lyžiarov a turistov viackrát zorganizovali lyžiarske preteky v behu a zjazde, ktorých sa zúčastnilo až 101 pretekárov z celej republiky. Uvedené spolky často organizovali rôzne kurzy a prednášky, napr. kurz divadelnej réžie, dobrovoľných sestier, lyžiarsky kurz alebo prednáška o dejinách Slovenska. Kultúrne aktívni boli i miestni Nemci, organizujúci sa okolo Nemeckého kultúrneho združenia (Deutsche Kulturverbrand) so sídlom v Lednických Rovniach, Karpatonemeckej strany (Karpathendeutsche Partei), polovojenskej Freiwillige schutzstaffel a Zväzu nemeckých frontových bojovníkov v Púchove. Známe boli ich tradičné Mikulášske zábavy, no usporiadali napríklad aj výstavu detských hračiek.
autor: Pavol Makyna