PÚCHOVSKÁ KULTÚRA (2. st. p. n. l. – 2. st. n. l.)

Istý klasik raz pri zveličovaní povedal, že ak boli Slovania starými Slovákmi, tak potom príslušníci púchovskej kultúry boli Slovákmi prastarými.  No podľa takéhoto zmýšľania by testy DNA označili za väčšieho Slováka skôr nejakého súčasného Francúza, ako toho, ktorý žije pod Tatrami. Vyplýva to z faktu, že na území Slovenska – v strede a križovatke Európy, sa obyvateľstvo miešalo intenzívne od dávna. To ale neuberá nič na význame púchovskej kultúry, čo sme chceli prvou vetou naznačiť. Čo vieme o púchovskej kultúre – pomenovanej podľa malého mesta na strednom Považí?

Vznik púchovskej kultúry datujeme približne do obdobia 3. storočia pred našim letopočtom (ďalej len p. n. l), kedy sa v horskom prostredí dnešného Slovenska kultúrne zmiešali ešte žijúci príslušníci takmer zaniknutej lužickej kultúry (cca 1500 – 4 st. p. n. l.) a príslušníci rozšírených keltských kmeňov i ďalších etník. Toto obdobie sa nazýva aj tzv. predpúchovský horizont. Kultúrny a hospodársky vrchol zaznamenala púchovská kultúra v 1. st. p. n. l. Po vpáde Germánov do oblasti dnešného severného Slovenska sa postupne zmenšoval priestor jej výskytu. Jej zánik datujeme do druhej polovice 2. st. n. l., kedy keltský kmeň Kotínov, ako vedúca zložka púchovskej kultúry, bol násilne Rimanmi presídlený na juh do oblasti Panónie. Príčinou vysťahovania bolo pravdepodobne odmietnutie pomoci Rimanom vo vojnách proti Markomanom a Kvádom (Germánske kmene), popri ktorých púchovská kultúra ešte prežívala. To všetko poukazuje na zložitý vývoj existencie púchovskej kultúry, ktorej ostatky nachádzame v severnom, strednom a západnom Slovensku, na severovýchodnej Morave a v Malopoľsku. Rimanom sa určite nepodarilo presťahovať všetkých obyvateľov severného Slovenska, a tak tí, ktorí tu zostali, pravdepodobne preniesli aspoň časť svojho dedičstva na ďalšie – prichádzajúce obyvateľstvo – Slovanov. Dôkazom sú pomenovania riek a pohorí, ktoré podľa etymológov vychádzajú z keltského jazyka – Tatra, Fatra, Váh, Kysuca, Hron…

Intenzívne osídlenie (dokonca hustejšie ako v stredoveku) naznačuje veľké množstvo lokalít osídlených púchovskou kultúrou, ako napr.  hrádky, hradiská a sídliská: Púchov – Púchovská skala, Divinka – Veľký vrch, Zástranie – Straník, Žilina-Závodie – Hradisko, Vyšný Kubín – Ostrá skala, Dolný Kubín-Veľký Bysterec – Trniny, Podtureň – Velínok, Spišský hrad, Liptovská Mara – Havránok. Najviac menších opevnení sa nachádza v okolí Púchova: Streženice – Štepnická skala, Dohňany – Skala, Mestečko – Skala, Ihrište – Gýmeš, Púchov – Hradisko. Ďalšie významné archeologické lokality púchovskej kultúry sa nachádzajú na území dnešného severného a severozápadného Slovenska: Udiča – Klape, Prosné – Zlatý kôň, Hatné – Hrádky, Jasenica – Predná hôrka, Považská Teplá – Oplzeň, Považské Podhradie – Považský hrad… (viac nálezísk v Púchovskom múzeu)

IMG_80273D model hradiska púchovskej kultúry v Púchovskom múzeu

Archeologické nálezy z uvedených lokalít dokazujú bohatú a vyspelú kultúru púchovského ľudu. Hospodárska a spoločenská úroveň púchovskej kultúry nebola prekonaná ani neskôr – v čase vrcholného stredoveku, čo dokazuje i hustota osídlenia nielen v oblasti Púchova, ale celého severného Slovenska.

Poľnohospodárstvo a spracovanie dreva: Vysokú úroveň dokazuje každá oblasť života, ktorá sa dá vyčítať z nálezov, ako napr. v poľnohospodárstve. Pri oraní zeme sa už nepoužívalo drevené radlo, ale trvácnejšie železné radlice na ťažko obrábateľných pôdach severného Slovenska. Menšie tupé radlice sa mohli používať tiež pri rozbíjaní hrúd, podobne ako nájdené motyky. Na pluhu pred radlicou bolo umiestnené aj veľké železné krojidlo pre lepšie rozorávanie pôdy. Takéto nálezy sa našli v Púchove i Mestečku. Na kosenie úrody slúžili okrem železných kosákov i železné kosy. Zožaté obilie mleli príslušníci púchovskej kultúry na kamenných rotačných mlynoch – žarnovoch. Pri spracovávaní dreva sa používali železné sekery s tuľajkou.

Keramické nádoby: Objavená keramika sa vyrábala na hrnčiarskom kruhu, pričom bola i zdobená maľovaním. Najčastejšie sa vyskytovali jednoduché nádoby so zosilneným a ryhou, ktorá oddeľovala okraj. Takéto hlinené i grafitové nádoby boli zdobené zvislým hrebeňovaním. Ďalšími využívanými nádobami boli džbánky, guľovité šálky s uchami a veľké zásobnice na uskladnenie potravy. Posledné menované mali obsah niekoľko desiatok litrov, široké okružie, jazykovité výčnelky i dovnútra zahnutý okraj. Na hrnčiarskom kruhu sa vyrábali fľašovité a situlovité nádoby. Na tele mali ostrý lom a odborníkmi sú označované za jedny z najkrajších hrnčiarskych výrobkov. Maľovaná keramika sa vyrábala najmä v centrálnych hradiskách, akým bola aj Púchovská skala, čo dokazuje aj nález pece. V čase rímskej fázy púchovskej kultúry, kedy Germáni narušili miestny vývoj, už domáce nádoby nedosahovali také tvary a zdobenie. Objavujú sa germánske vplyvy zoštipovaného povrchu, vtláčaných jamiek prstami, trojuholníkové vpichy, ryhovanie zväzkov, zvislé vlnice a import meandrami a oblúčikmi zdobenej keramiky. Na rušný obchod s rímskymi provinciami (Panónia, Galia, Germánia) poukazujú nálezy sivej panónskej keramiky a terry sigillaty. Na Púchovskej skale sa našli zlomky z dielní v Lezoux (Francúzsko) i s podpisom majstra CINNAMA, a v Rheinzabern (Nemecko). Bohato zdobená rímska keramika bola vysoko cenená – priam luxusným tovarom. Z rímskych provincií pochádzajú aj hlinené kahance z dielní FORTIS (Modena – Taliansko) a VIBIANI (Taliansko). Medzi unikátne nálezy zaraďujeme sklenenú fľaštičku – tzv. balzamárium na vonné oleje a masti, čo by mohlo dokazovať výskyt vysoko postavenej vrstvy spoločnosti usídlenej na Púchovskej skale, ktorá riadila široké okolie.

IMG_8021Hoenningov atlas (na stole) a vývoj tzv. púchovskej keramiky

Výzbroj a výstroj bojovníkov: Strategický význam Púchovskej skaly, ako centrálneho hradiska pre široké okolie, dokladajú aj nálezy vojenského charakteru. Medzi tie patrí najmä viac ako 30 železných streliek do šípov: s plochým tvarom bez krídeliek ukončené tŕňom na osadenie do šípu, s jedným alebo dvoma spätnými krídelkami ukončené tuľajkou s otvorom pre šíp. Našli sa nože bežného tvaru s rapom, s krvnou ryhou, veľké nože kosákovito zahnuté a nôž s rukoväťou ukončenou očkom. Podobným spôsobom boli využívané i veľké sekáče nájdené na Havránku pri Liptovskej Mare, ktoré slúžili na sekanie zvierat a možno aj ľudí. K výzbroji bojovníkov púchovskej kultúry patrí určite oštep a kopija, zápona opaska a bronzová platnička s troma nitmi ako časť pracky z opaska. V boji sa využívali i kone, ktorých súčasťou postroja bola prevliečka na remene s veľkým kruhovým očkom na jednej strane a na druhej s menším polkruhovým očkom. Súčasťou jazdeckej výbavy boli i železné ostrohy. Predmetom vojenského charakteru je i nález rímskej kopije z Tuchyne, čo by mohlo s ďalšími rímskymi nálezmi naznačovať, že na trenčianskej skale spomínaná osada „LAVGARICIO“, ktorá dodnes nebola objavená, by sa mohla nachádzať severnejšie – azda i pri Púchovskej skale.

Bronzové, železné spony, ozdoby a pokrývky tela: Už barón Hoenning našiel v Púchove množstvo spôn. Medzi nimi bronzové spony s klieštikovito uchytenou pätkou, drôtené spony s dlhým vinutím širokým 35-56 mm. Zo železných spôn sa našli oblúkovité s rámcovým zachycovačom, oblúkovité šarnierové spony s naznačením očiek, spony typu Almgren 67, 68, 236 (s dvoma uzlíkmi na lúčiku) a 238 (s krídelkami). Ako ozdoby na človeku slúžili závesky s jemnými ryhami, vedierkovité závesky, sklenené perly, drobné železné ihlice, sklenené a bronzové náramky. Na Púchovskej skale sa našli i jantárové perly a prívesky náhrdelníkov z prevŕtanými zubami líšky, vlka, medveďa a diviaka. Z kostí zvierat boli vyrábané kostené gombíky a hrebene. Hlinené závažia, ktoré boli umiestnené tak ako dnes v múzeu na tkacích krosnách, sa využívali na napínanie osnovy tkanej látky. Pri výrobe priadze sa využívali bohato zdobené hlinené prasleny (často i s črepov hlinených nádob) ako tzv. zotrvačníky na drevených vretienkach. Niektoré náleziská odkryli i tzv. háčkovky, malé ihlice s háčikovitým koncom a točenou dolnou časťou tela. Ukážka ich využívania sa nachádza v Púchovskom múzeu.

IMG_8029Ukážka odievania bojovníkov a žien púchovskej kultúry v Púchovskom múzeu

Nálezy mincí: Súčasťou materiálnej náplne a vyspelosti púchovskej kultúry bolo používanie a razba vlastných mincí. Významnými nálezmi na Púchovskej skale sú strieborné keltské mince: veľkobystereckého typu a so symbolom v tvare lýry, ktoré svedčia o obchodnom styku so severom a juhozápadom Slovenska, kde sa tieto dva typy mincí razili. Barón Hoenning objavil a do svojho Atlasu (voľne prístupný pre návštevníkov Púchovského múzea) zaznačil mincu divinského typu a ich ďalšie nálezy v okolí (Považský hrad, Hradište v Košeci-Nozdroviciach) naznačujú, že Púchovská skala mohla byť tiež ich raziacim strediskom. Tento i ďalšie druhy majú predlohu u Keltov v minciach nájdených v českých krajinách, čo môže poukazovať na hospodársku a kultúrnu inklináciu k západným územiam. Časový horizont, ktorý nám naznačuje datovanie nájdených mincí, poukazuje na kultúrny vrchol Púchovskej skaly ako centrálneho hradiska v období od začiatku 1. st. p. n. l. až po začiatok 2. st. n. l. Zrejme obchod priniesol do Púchova i rímske mince: denáre Julia Caesara Octaviana (z roku 36 p. n. l.), Traiana (98-117), Hadriana (117-138), Diocletiana (284-305). V blízkosti Púchova sa našli i mince z doby po púchovskej kultúre: Valentiniana I. a II. (364-392) a i. Depot rímskych mincí sa našiel v roku 1992 v záhrade pri nemocnici. Obsahoval 131 mincí z obdobia od Claudia I. (41-54) až po Theodosia I. (379-395).

IMG_8034Tkacie krosná a obetná stéla v Púchovskom múzeu

Duchovný život: Na rozdiel od desiatok sídlisk, hrádkov i väčších centrálnych hradísk na území severného Slovenska chýbajú objavy pohrebísk z obdobia púchovskej kultúry. Našli sa zatiaľ aspoň obetiská, slúžiace ako svätyne – v obci Prosné (Marikovská dolina) a na vrchu Havránok (pri Liptovskej Mare). K obetným šachtám viedli cesty, ktoré boli z oboch strán lemované radmi drevených stĺpov. Na stĺpoch boli zavesené obete a obetné dary. V obetiskách sa našli pracovné nástroje, zbrane, šperky z drahých kovov, keramika, rastlinná i živočíšna potrava. Pohanským božstvám sa prinášali i ľudské obete, dôkazom toho sú nájdené nespálené zvyšky najmä mladých žien na Havránku a mužov v Prosnom. Rôzne analógie naznačujú, že príslušníci púchovskej kultúry vykonávali krvavé obrady v období slnovratu, v čase vojenských výprav, pri privolávaní dobrej úrody, prírodných katastrofách atď. V súčasnosti už vieme o nálezoch kostrových hrobov púchovskej kultúry – oveľa viac sa dozviete v PÚCHOVSKOM MÚZEU v tzv. ŽUPNOM DOME

autor: Pavol Makyna

odborný text recenzoval: Jozef Moravčík

This entry was posted in HISTÓRIA. Bookmark the permalink.

Comments are closed.