ZANIKNUTÉ HISTORICKÉ JADRO MESTA PÚCHOV

Hoci sa v tomto roku mesto Púchov stalo podľa internetového hlasovania najkrajším mestom na Slovensku, viac ako 20 rokov už nedisponuje historickým jadrom, na ktoré sú obyvatelia iných obcí hrdí. Aj z tohto dôvodu sme sa rozhodli realizovať myšlienku, ktorá v našich „hlavách“ rezonovala už dlhý čas. Pripravili sme s podporou Univerzity Komenského projekt, ktorý sme nazvali „Interaktívna prehliadka zaniknutým historickým jadrom mesta Púchov„. Na konci tohto príspevku, si výsledok nášho úsilia môžete stiahnuť (stačí kliknúť na obrázok na konci) a „navštíviť“ tak naše mesto o cca 25-30 rokov skôr.  Historickým jadrom mesta Púchov rozumieme súbor niekoľkých ulíc a k ním priliehajúcich budov, ktoré sa stali základnou aglomeračnou zložkou pri vzniku mesta. To sa formovalo od 13. storočia do súčasnosti.

Najstaršou písomne doloženou konkrétnou časťou/ulicou je dnešné Námestie slobody. Na pozemkoch medzi námestím, dnešnou Moravskou ulicou a Ul. Komenského sa sformovala tzv. Puchova osada, ktorého potomkovia – Marczibányiovci vlastnili túto časť dnešného mesta až do polovice 19. storočia. V minulosti bola ulica pomenovaná aj podľa tohto rodu. Druhou, približne rovnako starou časťou boli pozemky patriace Lednickému panstvu. Od 17. storočia konkrétne tzv. Moravská ulica. Tá vznikla usadením sa moravských exulantov/prisťahovalcov po bitke na Bielej hore. Väčšina z nich bola protestantského vierovyznania a kvôli náboženskej neslobode a prenasledovaniu v susednom kráľovstve opustili svoju vlasť. Moravská ulica bola popri Marczibányiovskej usadlosti rovnako nezávislá, pričom podliehala výsadám a právam z centra panstva – hradu Lednica. Dnešná Moyzesova ulica/pešia zóna sa stala prepojením týchto dvoch častí, a taktiež centrom židovského náboženského života pod právami a povinnosťami vo vzťahu k Lednickému panstvu. Ďalšie ulice (Hollého, Mudroňova, Komenského), teda obydlia, ktoré ich vytvárali, ležali pri dôležitých komunikáciách a križovatkách do okolitých obcí. Vybudované tu boli aj z dôvodu nedostatku priestoru v už spomínaných častiach, a nepriamo tak mestečko rozširovali. O jednotnom mestečku môžeme hovoriť od polovice 19. storočia. Po turbolentných revolučných rokoch 1848/1849 nastala v monarchií konsolidácia vnútorných pomerov a od 1. januára 1852 boli všetky časti zlúčené do jedného celku – mestečka Púchov. Sčítanie obyvateľstva v r. 1869 ukázalo, že tu žilo 1426 obyvateľov.

Púchov (Puhó, Puchau) sa začal významnejšie rozvíjať na prelome 19. a 20. storočia a až takmer do konca 2. svetovej vojny mal skôr vidiecky charakter. Začali sa stavať viacpodlažné budovy a drevené stavby postupne nahrádzali murované. Najväčší urbanistický rozvoj v meste sa začal v 70. rokoch a pokračoval až do začiatku rokov 90.-tych. Počet obyvateľov narastal veľkým tempom a vtedy boli vystavané panelové sídliská po oboch stranách historického jadra – tzv. Sedlište a sídlisko ulíc s dnešnými názvami viažucimi sa k Veľkej Morave (Mojmírova, Rastislavova, Gorazdova, Pribinova). Bolo to aj obdobie chátrania, búrania a ničenia mnohých historických budov, ktoré mali ustúpiť novej výstavbe.

Dnes sa „v historickom jadre mesta Púchov“ zachovali: socha sv. Jána Nepomuckého a r. k. kostol na Námestí slobody, budova starej evanjelickej fary a ev. kostol na Moravskej ulici (zostal aj názov ulice), Župný dom.

This entry was posted in ARCHITEKTÚRA, HISTÓRIA. Bookmark the permalink.

Comments are closed.