KLERICI PRI VÝSTAVBE PRIEHRADY (1950)

V máji a júni 1950 bolo na Priehradu mládeže (ďalej len PM) vyslaných takmer 350 klerikov z rádov kapucínov, saleziánov, františkánov, tešiteľov, lazaristov, ale aj verbisti a seminaristi, ktorí tu mali byť „skrotení“v rámci akcie K, (násilná likvidácia mužských rehoľných rádov v roku 1950 v Česko-Slovensku vtedajším komunistickým režimom). Tí boli najskôr sústredení do Kostolnej pri Trenčíne. Ostrihali ich, oholili, odeli do zväzáckych modrých košieľ a čiernych nohavíc, následne rozdelili na 4 brigády a boli im vydané stručné pokyny ohľadom pravidelného denného programu. Okrem práce na stavbe PM sa však venovali aj náboženskému a duchovnému životu. Vstávali o piatej pred spoločným budíčkom a polohlasne si vykonávali spoločné rozjímanie, ranné modlitby a modlitby ruženca. Každú nedeľu sa snažili zúčastniť sv. omše v Púchove. Svojím vzorným správaním so sebou strhávali ľudí i ďalšiu mládež nielen zo stavby priehrady. V uzavretom útvare smerovali v nedeľu do kostola v neďalekom meste: „Vyše štyristo hrdiel disciplinovane do pochodu a oduševnene vyspevuje krásne, melodické slovenské piesne celou cestou takmer bez prestávky … priestranstvo pred púchovským kostolom úplne zamodralo … Púchovský pán farár musel strojnásobiť objednávku hostií.“… „Púchovčania sa pozerajú s údivom, čo sú to za podivní brigádnici, čo tak vrúcne chodia do kostola, k sviatostiam, spievajú nádherné chorály a chovajú sa vzorne….. Počas celého svojho pobytu na stavbe a na vychádzkach boli klerici neustále sledovaní, dokonca im v ich neprítomnosti prehľadávali osobné veci, medzi ktorými boli aj modlitebné knižky. Častokrát museli doslova utiecť na vlak do Púchova, aby sa mohli zúčastniť svätej omše. Ich vzorné správanie, ktoré strhávalo ďalších, nemohlo zostať bez následkov, a tak im vedenie priehrady robilo napriek. Napríklad mali spoločné ubytovanie a sprchy s dievčatami-brigádničkami, v upršanú nedeľu dostali povolenie ísť do kostola v Udiči, pretože v Púchove svietilo slnko, alebo im po príchode z kostola vedenie hlavného štábu „čistilo žalúdky“: „Účel nášho pobytu je: Prevýchova! Čas pobytu: to záleží od našej „učenlivosti“! Otázka štúdia? – Nepotrebujeme ľudí vzdelaných, ale prevychovaných! Nezáleží nám na vašich vedomostiach, ale na zmýšľaní! Náš cieľ: urobiť z vás pravých brigádnikov so socialistickým charakterom! Naša morálka? – socialistická! Vaše štúdia nebudú slúžiť vám, ale robotníckej triede – kolektívu!“ Každý piatok, kedy veriaci nejedia mäso, sa zásadne na obed podávalo ono jedlo. V podmienkach, akých sa nachádzali, ho však jesť museli. Súdruh Valentíny z hlavného štábu sa vyjadril: „My prinútime jesť v piatok rehoľníkov mäso!“ No našli sa i takí, ktorí ho odmietali: „Keď sme fasovali obed, každý z nás provokatívne nastrčil šálku a keď do nej chcel kuchár hodiť mäso, rýchlo ju odtiahol s poznámkou: „Hop, dnes je piatok!“ Kuchárky pri večeri skoro plakali, keď sme odmietli mäsovú omáčku.“ Veliteľstvo PM pravidelne navštevovali súdruhovia v čiernych autách, aby kontrolovali a dohovárali veleniu. To si bolo vedomé, že „ustupuje“ klerikom minimálne pri návštevách kostola. Dôkazom bolo aj vyjadrenie veliteľa pred púchovským kostolom: „Páni farári, toto si odskáčeme všetci.“ Úrady sa vyhrážali aj farárom v okolitých obciach, že za „paktovanie so svätuškármi“ ich môže postihnúť odňatie súhlasu, ba aj horšie, a to stalinské „rekreačné“ zariadenie na Sibíri. Po 4 mesiacoch tvrdej práce drevorubačov, piliarov, tesárov, lešenárov, murárov, zváračov, klampiarov, kováčov a nosičov ťažkých bremien v auguste 1950 odišli za svojimi predstavenými „…ak ešte niekoho z nich kdesi nájdu“.

viac v:

MAKYNA, Pavol. 2012. Výstavba „Priehrady mládeže“ Púchov-Nosice v rokoch 1949-1958. In: SEDLÁK , Imrich (Ed.). Historický zborník : Matica slovenská, 2012. s. 36-48. ISSN 1335-8723-19.

This entry was posted in HISTÓRIA. Bookmark the permalink.

Comments are closed.