70-ROČNÁ SPOMIENKA NA MLADOŇOV

V nedeľu 26. októbra 2014 sa konala v osade Mladoňov (obecná časť Lazov pod Makytou) spomienka pri príležitosti 70. výročia krvavých udalostí. O tom, ako partizáni vtiahli nevinných obyvateľov spomínanej osady do konfliktu s Nemcami, na čo následne doplatili svojimi životmi, sme písali v článku TRAGÉDIA V MLADOŇOVE PODĽA ARCHÍVNYCH DOKUMENTOV. Na začiatku podujatia si verejnosť pri soche partizána pripomenula krvavé udalosti príhovormi, spevom a kladením vencov, ktorých sa zúčastnila aj pani Emília Šipulová (žijúci svedok masakru). Následne sa návštevníci presunuli priamo do osady na miesta, kde nemecká armáda nadránom 29. októbra 1944 natrafila na partizánov. Kluby vojenskej histórie (napr. KVH Strážov a i.) spolu s divadelníkmi z Púchova pripravili ukážku rekonštrukcie spomínaných udalostí, z ktorých vám prinášame krátku fotoreportáž. Pri tejto príležitosti vystavovalo aj OZ PUCHOVO DEDIČSTVO historické fotografie obce Lazy pod Makytou a po ukážke aj KVH použitú vojenskú techniku.

Slávnostný príhovor starostu obce Lazy pod Makytou vo verzii zaslanej autorom:

„Vážené dámy, páni, vážení účastníci protifašistického odboja, vážení hostia, vážení prítomní

      V tomto roku uplynulo 70 rokov od vyhlásenia SNP. Viacerí sme sledovali v auguste ústredné oslavy v Banskej Bystrici, na ktorých sa zúčastnilo prakticky celé vedenie štátu, mnohí zahraniční hostia, priami účastníci SNP a ďalší hostia. Z toho dôvodu sme sa rozhodli nekonkurovať týmto oslavám a našu tradičnú spomienku na obete SNP presunúť na október, kedy si pripomíname 70-te výročie Mladoňovského krvavého rána.

            O tejto udalosti toho nebolo popísaného mnoho, čo je vzhľadom na význam a závažnosť tejto udalosti prekvapujúce, a treba povedať, že i to čo bolo napísané bolo často poznačené dobou, kedy tieto príspevky vznikali, či už to bolo pred rokom 1989, alebo rovnako i po ňom. Možno povedať, že najautentickejším prameňom opisujúcim vtedajšie udalosti je dielko Emílie Šipulovej Dedinôčka moja rodná, v ktorom podstatnú časť venuje opisu samotných udalostí tzv. Krvavého rána v Mladoňove dňa 29.10.1944. Túto časť neskôr republikovala aj v dielku 50 rokov za katedrou. Autentickosť tohto diela je práve v tom, že rozpráva o udalostiach toho rána nie ústami autora, ale ústami priamych účastníkov tragédie. Toto dielko sa však sústreďuje len na samotný popis udalostí a nemá ambíciu vsadiť ho aj do súvisiaceho historického deja udalostí, ktorý bol ich príčinou. Nevenuje sa úlohou a činnosťou 2. partizánskej brigády J.V. Stalina, ani organizáciou a činnosťou nemeckých fašistických jednotiek, ktoré tu partizánov onoho rána prepadli, ba ani samotným podnetom k tejto akcii. Diel, ktoré sa o to pokúsili je minimum a aj tie možno z dnešného pohľadu len ťažko hodnotiť ako objektívne.

            Mnoho z histórie Lazov pod Makytou ostáva ešte neodkryté. Keď sme v lete odhaľovali pamätnú tabuľu obetiam prvej svetovej vojny z obce, bolo konštatované, že ešte veľa z tejto doby je potrebné objasniť, doskúmať. Keď sme si pred dvomi týždňami pripomínali 180-te výročie príchodu Kokešovcov na Lazy, tiež sme konštatovali že je na tomto poli ešte veľa práce pre historikov. A v prípade Mladoňovskej tagédie je to rovnako. A samotný výskum a dielo by si žiadali odpovede na otázky samotného vedenia partizánskej vojny a jej aspekty spoločenské, morálne i právne, pretože i tu sa názory mnohých autorov zásadne líšia a tie sa potom premietajú do hodnotenia konkrétnych udalostí.

            Na základe zhromaždených údajov môžeme uviesť niektoré základné údaje, majúce priamy vplyv na udalosti Mladoňovskej tragédie:

15.-16.09.1944 –je vysadený zo Sovietskeho zväzu pri Žabokrekoch výsadok Stalin II.,
02.10.1944 – skupina sa spojila s partizánskou skupinou Miloša Uhra,
06.10.1944 – vzniká 2. československá partizánska brigáda J. V. Stalina, spojením miestných partizánskych skupín ktoré sa v priestore Myjavy a Starej Turej podriadili štábu podplukovníka Iliu Daniloviča Dibrova, nadriadeným stupňom bol Hlavný štáb partizánskych oddielov na Slovensku

09.10.1944 – vznik brigády potvrdil Ukrajinský štáb partizánskeho hnutia, Štáb sídli v obci Hlavina pod Javorinov,
11-12.10.1944 – partizáni pod velením Miloša Uhra prepadli nemeckú jednotku v Starej Turej,
13.10.1944 – pri prieskume možnosti na prechod cez Moravu bol smrteľne zranený veliteľ pplk. I. D. Dibrov, veliteľom brigády sa stáva Brunovský a náčelníkom štábu Grigorij Lošakov,
po 20.10.1944 – brigáda opúšťa Javorinu a presúva sa k Púchovu a Žiline,
Dňa 28.10.1944 prichádza okolo 2. hodiny ráno brigáda do osady Mladoňov po tom ako prakticky denno-denne zvádzala boje s fašistickými jednotkami, kde si chce oddýchnuť a usušiť sa. Pravdepodobne na základe zrady konfidenta vojaci nemeckej vojenskej spravodajskej služby SD z Horného Lidča prichádzajú k osade Mladoňov, kde vytvárajú rojnicu a prepadávajú oddychujúcich partizánov, ktorí ustupujú do hôr. Pri prepade partizáni v osade stratili troch partizánov a vysielačku. V osade ostávajú jej obyvatelia napospas besneniu nemeckých vrahov. Je povraždených celkom 16 jej obyvateľov a 13 domov ľahlo popolom. Nemecké straty nie sú známe. Následne nemeckí vojaci ešte dohľadávajú prípadných partizánov a zbrane po okolitých domoch a osadách, ale našťastie sa im už nepodarilo nič z toho nájsť a tak z osady odchádzajú obťažkaní jedlom, hydinou a inou vojnovou korisťou.

Na konci októbra sú jednotky 2. partizánskej brigády rozptýlené a pôsobia oddelene, neskôr štáb sa rozptýlene skupiny brigády pokúsil spojiť. Toľko len stručný historický rámec udalostí.

Bližšie informácie o tom čo bezprostredne predchádzalo samotnej akcii „Mladoňov“ od pravdepodobného udania pobytu partizánov v Mladoňove až po jej vykonanie nie sú známe, resp. sú nepresné a nejasné, navyše ich komplikuje aj prítomnosť jednotiek Poľného žandárstva z Púchova, ktorí mali nahlásenú prítomnosť partizánov v osade Bučovec a osadou Mladoňov prechádzali práve v čase, keď už osada Mladoňov horela a vraždy boli práve vykonané.

Vzhľadom na odstup času bude zistenie celej pravdy veľmi ťažké, až nemožné. Ale som presvedčený o tom, že je potrebné sa o to pokúsiť, alebo aspoň zhromaždiť objektívne všetky dostupné informácie pre čo najucelenejší pohľad na všetky historické okolnosti a priebeh tragédie.

Vážení prítomní

Toľko k historickým aspektom udalosti v Mladoňove pred 70-timi rokmi.

Napriek všetkému uvedenému je nepochybné, že tu došlo k tragédii keď obyčajní ľudia (lebo aj nemeckí vojaci boli v podstate len obyčajní ľudia) vraždili obyčajných ľudí. A to len pod zvrátenou ideológiou nadľudí, ktorí sú silnejší ako tí druhí a chcú si tých slabších podmaniť, zotročiť. Do istej miery a aj v inej podobe sú tieto snahy prítomné i dnes a medzi nami keď silnejší bije slabšieho, bohatší zdiera chudobnejšieho, mladý a zdravý utláča starých a chorých, úspešný neúspešných. Nedovoľme, aby sa tieto choré prejavy šírili našou spoločnosťou. V mene všetkých, ktorí povstali proti nemeckému fašizmu a ktorí v tomto boji položili svoje životy, povstaňme i my proti všetkým prejavom zneužívania sily a moci všetkými prostriedkami, ktoré nám naša demokratické zriadenie poskytuje.

Ďakujem.“

JUDr. Ján Mičic

Starosta Obce Lazy pod Makytou

8960_1518449008403054_2962581409432083707_n 63935_838641442854932_9110841619182739450_n 250250_1518449071736381_2892798094961618603_n 1240352_1518449351736353_4003866159929226554_n 10632622_838642192854857_4767152896872083427_n 10687101_838641736188236_3368906515761798793_nIMG_7049 IMG_7051 IMG_7053 IMG_7055 IMG_7056autori fotografií:

Zuzana Vajskuľa od Zdrunov

Petr Havránek

Pavol Makyna

 

Related Images:

This entry was posted in FOLKLÓR, TURISTIKA. Bookmark the permalink.

Comments are closed.