V týchto dňoch, presnejšie 19. apríla 2013, uplynulo 60 rokov od posviacky organu v púchovskom evanjelickom kostole. V druhú nedeľu po Veľkej noci roku 1953 ju vykonal biskup evanjelickej cirkvi, Ján Chabada. Celá história snaženia púchovských evanjelikov po novom organe však nebola jednoduchá a je svedectvom horlivosti a obetavosti našich predkov. Za prvého muža, ktorý sa zaslúžil o toto monumentálne dielo, môžeme smelo označiť riaditeľa evanjelickej školy a zborového kantora, Juraja Matejku. Ten rozvíjal myšlienku nového nástroja už od tridsiatych rokov. Tieto snahy však zmarila druhá svetová vojna. Následne až v roku 1947 obnovili veriaci zámer obstarať nový organ pre majestátny púchovský chrám Boží.
Predchodcom súčasného organu v evanjelickom kostole bol organ postavený v roku 1879 nemeckou firmou Schlag&Söhne, Schweidnitz so sídlom vo vtedajšom pruskom Sliezsku. Slúžil v našom kostole 70 rokov. 5. 2. 1948 o ňom kantor Matejka píše Ing. Letňanovi, organovému expertovi evanjelickej cirkvi: „Náš starý organ je stále horší a horší, akoby bol zvedel, že ho už chceme dať na pensiu. Tak vrčí, piští, a nedá sa to napraviť. Potrebovali sme čo najskôr veľký, majestátny organ do nášho veľkého gotického chrámu.“ Vtedy ešte nikto netušil, že organ-penzista nielenže bude slúžiť v Púchove takmer 5 rokov, ale že chytí druhý dych a prežije aj milénium 2000, ktoré bolo v tom období iba ďalekou budúcnosťou. Tento organ, ktorý zaobstaral púchovský zbor v roku 1879 za 1226 zlatých bol totiž v roku 1953 odpredaný za 9000 Kčs cirkevnému zboru v Lipstovskom Ondreji, kde slúži dodnes.
Súčasný, 25 registrový organ, je dielom organárskeho družstva Organa Kutná Hora. Nástroj však navrhla a začala stavať organárska dielňa Jozefa Melzera, ktorá zvíťazila vo výberovom konaní spomedzi 4 firiem. Melzerovu firmu ale zastihlo zoštátnenie, o čom na púchovskú faru napísal dňa 8.9.1949, majiteľ osobne: „V dnešné pohnuté době došlo též na můj podnik který do konce t.m. jest združstevněn.“ Firma Melzer bola znárodnená a spolu s ďalšími organárskymi dielňami bola združená do štátneho podniku – Organa Kutná Hora. To bol hlavný dôvod prieťahov v dodávke a stavbe nástroja, ktorého objednávku podpísali 25.10.1948 farár Peter Škodáček a kurátor Július Mitana. Kolaudácia (preberanie hotového diela) sa konala až o takmer 5 rokov, 17.2.1953, za účasti zástupcov zboru; farára Ján Lacku, dozorcu Viktora Štolla, pokladníka Štefana Škripca a kantora Juraja Matejku.
Organ v evanjelickom kostole úplne prirodzene zapadá do precíznej neogotickej architektúry chrámu. Vyniká bohatou zvukovou dispozíciou registrov, čo umožňuje využívanie nástroja nielen pre liturgické, ale i koncertné účely. Pred desiatimi rokmi, pri 50. výročí posviacky organu, spísal svoje spomienky i farár Ján Lacko. Zakončil ich slovami, ktoré sú aktuálnou výzvou i dnes: Milí bratia a sestry, skôr narodení, ktorí sa na tieto časy pamätáte, vďačne si zaspomínajte, ako si aj ja zaspomínam. A prosím vás, všemožne sa vynasnažte, aby organ v krásnom púchovskom chráme Božom mal stále komu hrať, aby sa aj na súčasných evanjelikov vzťahovali slová Žalmu 24: „Toto je pokolenie tých, čo sa na Neho dopytujú, čo Teba hľadajú, ó Bože Jákobov“.
Martin Melišík, kantor@zariecie.sk
Publikované aj v Púchovských novinách 7.5.2013